Riadenie vo firmách

Ako vyriešiť problém 2
dnes budeme pokračovať v tom, ako odhaliť príčinu problému. V minulej časti som spomenul metódu Ishikawa diagramu, ktorá (ak to zovšeobecním) rozširuje možnosti, množinu potenciálnych príčin problému. V jednej z firiem, kde som pôsobil používali ako protiváhu Ishikawa diagramu metódu zvanú IS/IS NOT alebo slovensky JE/NIE JE. Základom tejto metódy je porovnávanie skutočností o probléme v tabuľke. Princíp je pomerne jednoduchý, tabuľka je tvorená riadkami, kde sú uvedené základné otázky o probléme - základný popis problému, čas, miesto, rozsah, zodpovednosť a stĺpcami, kde sa uvádza v stĺpci IS (JE) to, čo naozaj vieme o probléme, v stĺpci IS NOT (NIE JE) sa uvádza to, čo by sme čakali, že bude, ale v skutočnosti to tak nie je. Ďalší stĺpec tvorí sumár rozdielov medzi stĺpcami IS a IS NOT a posledný stĺpec tvorí pravdepodobná príčina rozdielov medzi tým čo je a čo by malo byť. Ukážeme si to na rovnakom príklade ako v diele 1, teda zle vyrobená súčiastka sústružníkom - viď príloha.
Po preštudovaní zistíte, že ide na rozdiel od Ishikawa diagramu o metódu, ktorá je eliminačná. Na základe jednoduchých otázok, ktoré si kladiete sa pomaly dopátrate k príčine. No až v tretej časti sa pozrieme na koreňovú príčinu, teda pôjdeme ešte hlbšie do problému.

dočítania
Ahoj, nie celkom chápem, čo sa myslí pod tými Je a Nie je.
Napr. v tej tabuľke:
O aký predmet ide?
Je - Hriadeľ C141
Nie je - Hriadeľ C140

Znamená to, že sústružník mal vyrobiť hriadeľ C140, ktorý má predpísaný iný rozmer? A že vysústružený rozmer s odchylkou zodpovedá výrobku C141?

Kedy došlo k poškodeniu prvýkrát?
Je - 11.2.2024
Nie je - skôr, lebo hriadel sa vyrába od roku 2021

To nepísal ten istý človek do oboch koloniek, keď v jednej je jedno a druhá kolonka tomu protirečí?

V akej periodicite sa opakuje problém?
Je - každý druhý deň
Nie je - každý deň

Čo je tu myslené tým slovom "každý deň"? Že sa tak nedeje každý deň, ale presne obdeň?

atď.

Môžeš prosím vysvetliť hlavne tú kolonku Nie je?
 
Môžeš prosím vysvetliť hlavne tú kolonku Nie je?
Ide v podstate o porovnanie dvoch stĺpcov - Je a Nie je. Stĺpec JE hovorí o tom, aký je stav problémového výrobku. V tomto prípade ide chybu na hriadeli C141. Stĺpec NIE JE kladie otázky v zmysle - očakávali by sme rovnaký problém aj na hriadeli C140, lebo je podobný hriadeľu C141, ale ten problém tam NIE JE. Rovnako sa postupuje v každom ďalšom riadku, čiže očakávali by sme, že chyba sa objaví už v priebehu roka 2021, lebo vtedy sa začal hriadeľ sériovo vyrábať, ale tak to NIE JE, lebo prvý krát sa chyba objavila až od 11.2.24, atď, myslím, že princíp metódy je už teraz jasnejší a netreba rozpitvávať každý bod zvlášť.
Je to teda o tom, že si riešiteľský tím alebo vedúci tímu, resp niekto, kto zodpovedá za vyriešenie problému, kladie otázky v zmysle - ako je možné, že sa problém objavil v takejto podobe ( v charakteristikách čo, kde, kedy, kto, rozsah,...) a nie v inej podobe. Je to metóda eliminačná, oveľa efektívnejšia ako ishikawa. Je to však potrebné natrénovať,samozrejme. Kým pri ishikawa diagrame je nutné ustrážiť tú búrku mozgov, ktoré sa začnú predháňať v tom, čo všetko mohlo problém spôsobiť a vedúci tímu musí byť odborník, tak pri tejto metóde pár dobre mierenými otázkami vedúci riešiteľského tímu (nemusí byť odborník, len moderátor) dokáže odborníkov prinútiť rozmýšľať nad problémom a rýchlo sa niektoré smery hľadania problému vylúčia, nestráca sa nimi čas. Je to ako keby dialektický spôsob dopátrania sa príčiny problému, resp takto si ja predstavujem dialektický proces :)
Ak treba ešte dovysvetliť, píšte.
 
Naposledy upravené:
Ako vyriešiť problém 3
dnes uzavrieme výpočet metód, ktoré slúžia na nájdenie príčiny problému. Aby sme "vypátrali" príčinu problému, tak musíme ísť do hĺbky, až ku koreňu. Preto sa skutočnej príčine niekedy hovorí aj "koreňová príčina", v technickej terminológii v angličtine známa ako "root cause". Aby sme mohli ísť až na koreň veci, tak najjednoduchším spôsobom je pýtať sa stále dokola otázku PREČO? presne tak ako sa pýtajú malé deti.
Táto metóda s názvom 5X prečo (5 why) je jednoduchá na pochopenie, avšak zložitá na odpovede. Princíp je jednoduchý - nastavíte si východzí bod (otázku, hypotézu, príčinu) a spýtate sa PREČO sa to stalo? Ak chvíľu pouvažujete, potom sa určite dostaví odpoveď. No potom sa znova spýtate PREČO? Ale už nie na ten východzí bod, ale na tú prvú odpoveď, ktorú ste dostali. A takto pokračujete až pokým viete odpovedať. Optimum je vtedy, ak sa dostanete s otázkami aj odpoveďami na piatu úroveň. Už som sa viackrát stretol s tým, že sa nedalo dostať na viac ako tretiu úroveň a dokonca aj na šiestu, či siedmu úroveň.
Táto metóda má dve limity, o ktorých viem z praxe:
1. je vhodná iba vtedy, keď máte už +/- známu prvotnú príčinu. Nestačí mať iba definovaný problém. Napríklad - ak definujete problém z minulých príspevkov ako súčiastka vyrobená s menším priemerom ako požaduje výkresová dokumentácia a chcete použiť túto metódu, tak sa nikam nedopátrate, lebo tých smerov, ktorými sa môžete vybrať je veľa.
2. musíte si správne naformulovať východzí bod, inak aj pri správnom kladení otázok skončíte na úplne inom mieste ako potrebujete a časom sa problém zopakuje.
Skúsme si to natrénovať na už známom príklade s výrobou hriadeľa, ktorý mal menší priemer ako predpisuje výkres. Pomocou metódy JE/NIE JE (vylučujúcou metódou) sme sa dopátrali k tomu, že problém nastáva len na jednej pracovnej zmene, kde je spolu sústružník Peter a kontrolór Ján a daná súčiastka sa pre svoju jednoduchosť kontroluje konvenčnými meradlami. Je teda jasná spojitosť medzi pracovníkmi a meraním. Ideme teraz hlbšie pri určovaní príčiny a naformulujeme východzí bod, od ktorého sa bude všetko odvíjať:
Peter a Ján ako jediní vyrábajú a merajú súčiastku, ktorá sa ako jediná na sústružníckej dielni meria konvenčnými meradlami.
1.Prečo? Pretože ide o pomerne jednoduchú súčiastku, ktorá nemusí byť meraná na 3D stroji a takú výrobu a kontrolu zvládnu aj pomerne noví zamestnanci Peter a Ján. Náročnejšiu výrobu sme prenechali skúsenejším pracovníkom.
2. Prečo sme dali dvoch nových pracovníkov pracovať spolu? Pretože sme nemali na výber, máme málo pracovníkov, nedalo sa nám inak pomiešať pracovné zmeny.
3. Prečo máme málo pracovníkov? Pretože nikto z našich pracovníkov už nechce vyrábať na klasických sústruhoch, starí harcovníci už sú v dôchodku a z mladých nikto nechce alebo nevie, jedine Peter sa na to podujal.
4. Prečo z našich pracovníkov nikto nechce pracovať na klasických sústruhoch? No pretože sú staré, zanedbané, špinavé a s nimi aj celé pracovisko vrátane meradiel.
5. Prečo sú zanedbané, špinavé stroje a meradlá? Lebo sa o ne nikto nestará, vedúci dielne je už pol roka na PN-ke a nemá to pána, rieši sa len to nevyhnutné.
Tak a tu skončím, nejdem už ďalej, aj keď by sa ešte dalo. Myslím, že princíp metódy je zjavný. V podstate sme sa dostali k tomu, že koreňovou príčinou je zastupiteľnosť funkcií a nie Peter ani Jano. No je treba ešte poznamenať aj to, že pri každej otázke prečo sa dá ešte rozvetviť ten strom hľadania príčin, napríklad pri prvej sa dá ísť do hĺbky v tom, či noví zamestnanci boli preškolení ohľadom tzv MSA analýzy, resp či podnik raz za čas urobí MSA analýzu. A tak sa dá nájsť celý rad koreňových príčin jednoduchého problému - vyrobili sme súčiastku s iným rozmerom ako bolo potrebné.
Je dôležité ešte povedať, že opatrenia by sa mali nastavovať nielen na tú prvotnú príčinu, ale hlavne na koreňovú a na všetky otázky, ktoré v procese hľadania príčin vyvstanú.
No a na záver - tieto všetky metódy, ktoré som vymenoval sú funkčné, každá však vyžaduje niečo iné, Ishikawa potrebuje čas a viac expertov, JE/NIE Je vyžaduje analytické myslenie a 5x prečo vyžaduje pevné nervy toho, ktorý sa pýta (vyskúšané x-krát osobne). Inak sú to až primitívne jednoduché metódy, ktoré bežne využívame aj v súkromnom živote a ani o tom nevieme.
dočítania
 
Ako vyriešiť problém 3
dnes uzavrieme výpočet metód, ktoré slúžia na nájdenie príčiny problému. Aby sme "vypátrali" príčinu problému, tak musíme ísť do hĺbky, až ku koreňu. Preto sa skutočnej príčine niekedy hovorí aj "koreňová príčina", v technickej terminológii v angličtine známa ako "root cause". Aby sme mohli ísť až na koreň veci, tak najjednoduchším spôsobom je pýtať sa stále dokola otázku PREČO? presne tak ako sa pýtajú malé deti.
Táto metóda s názvom 5X prečo (5 why) je jednoduchá na pochopenie, avšak zložitá na odpovede. Princíp je jednoduchý - nastavíte si východzí bod (otázku, hypotézu, príčinu) a spýtate sa PREČO sa to stalo? Ak chvíľu pouvažujete, potom sa určite dostaví odpoveď. No potom sa znova spýtate PREČO? Ale už nie na ten východzí bod, ale na tú prvú odpoveď, ktorú ste dostali. A takto pokračujete až pokým viete odpovedať. Optimum je vtedy, ak sa dostanete s otázkami aj odpoveďami na piatu úroveň. Už som sa viackrát stretol s tým, že sa nedalo dostať na viac ako tretiu úroveň a dokonca aj na šiestu, či siedmu úroveň.
Táto metóda má dve limity, o ktorých viem z praxe:
1. je vhodná iba vtedy, keď máte už +/- známu prvotnú príčinu. Nestačí mať iba definovaný problém. Napríklad - ak definujete problém z minulých príspevkov ako súčiastka vyrobená s menším priemerom ako požaduje výkresová dokumentácia a chcete použiť túto metódu, tak sa nikam nedopátrate, lebo tých smerov, ktorými sa môžete vybrať je veľa.
2. musíte si správne naformulovať východzí bod, inak aj pri správnom kladení otázok skončíte na úplne inom mieste ako potrebujete a časom sa problém zopakuje.
Skúsme si to natrénovať na už známom príklade s výrobou hriadeľa, ktorý mal menší priemer ako predpisuje výkres. Pomocou metódy JE/NIE JE (vylučujúcou metódou) sme sa dopátrali k tomu, že problém nastáva len na jednej pracovnej zmene, kde je spolu sústružník Peter a kontrolór Ján a daná súčiastka sa pre svoju jednoduchosť kontroluje konvenčnými meradlami. Je teda jasná spojitosť medzi pracovníkmi a meraním. Ideme teraz hlbšie pri určovaní príčiny a naformulujeme východzí bod, od ktorého sa bude všetko odvíjať:
Peter a Ján ako jediní vyrábajú a merajú súčiastku, ktorá sa ako jediná na sústružníckej dielni meria konvenčnými meradlami.
1.Prečo? Pretože ide o pomerne jednoduchú súčiastku, ktorá nemusí byť meraná na 3D stroji a takú výrobu a kontrolu zvládnu aj pomerne noví zamestnanci Peter a Ján. Náročnejšiu výrobu sme prenechali skúsenejším pracovníkom.
2. Prečo sme dali dvoch nových pracovníkov pracovať spolu? Pretože sme nemali na výber, máme málo pracovníkov, nedalo sa nám inak pomiešať pracovné zmeny.
3. Prečo máme málo pracovníkov? Pretože nikto z našich pracovníkov už nechce vyrábať na klasických sústruhoch, starí harcovníci už sú v dôchodku a z mladých nikto nechce alebo nevie, jedine Peter sa na to podujal.
4. Prečo z našich pracovníkov nikto nechce pracovať na klasických sústruhoch? No pretože sú staré, zanedbané, špinavé a s nimi aj celé pracovisko vrátane meradiel.
5. Prečo sú zanedbané, špinavé stroje a meradlá? Lebo sa o ne nikto nestará, vedúci dielne je už pol roka na PN-ke a nemá to pána, rieši sa len to nevyhnutné.
Tak a tu skončím, nejdem už ďalej, aj keď by sa ešte dalo. Myslím, že princíp metódy je zjavný. V podstate sme sa dostali k tomu, že koreňovou príčinou je zastupiteľnosť funkcií a nie Peter ani Jano. No je treba ešte poznamenať aj to, že pri každej otázke prečo sa dá ešte rozvetviť ten strom hľadania príčin, napríklad pri prvej sa dá ísť do hĺbky v tom, či noví zamestnanci boli preškolení ohľadom tzv MSA analýzy, resp či podnik raz za čas urobí MSA analýzu. A tak sa dá nájsť celý rad koreňových príčin jednoduchého problému - vyrobili sme súčiastku s iným rozmerom ako bolo potrebné.
Je dôležité ešte povedať, že opatrenia by sa mali nastavovať nielen na tú prvotnú príčinu, ale hlavne na koreňovú a na všetky otázky, ktoré v procese hľadania príčin vyvstanú.
No a na záver - tieto všetky metódy, ktoré som vymenoval sú funkčné, každá však vyžaduje niečo iné, Ishikawa potrebuje čas a viac expertov, JE/NIE Je vyžaduje analytické myslenie a 5x prečo vyžaduje pevné nervy toho, ktorý sa pýta (vyskúšané x-krát osobne). Inak sú to až primitívne jednoduché metódy, ktoré bežne využívame aj v súkromnom živote a ani o tom nevieme.
dočítania
Po revolúcii 1989, sa roztrhlo vrece s rôznymi školiteĺmi, ktorí prichádzali do závodov a preškoĺovali riadiace kádre na západnú organizáciu práce. Vtedy som prvýkrát počul napr: o bodoch Dr. Demingś, o Paretovom diagrame atď. atď. Dovtedy sme používali (vo veĺkosériovej výrobe) veĺmi jednoduchú analýzu, ktorá sa zakladala na princípe ,,kontroluj každý 1,5,10,15....atď. kus. V prípade väčšieho problému sme používali logický systém: problém sa ukrýva v systéme: stroj, nástroj, meradlo(technologia), pracovník. Po jeho rýchlej diagnostike a odstránení problému sa pokračovalo v ďalšej výrobe. Zrejme to bude znieť z mojej strany ako hanobenie súčasného systému, ale ubezpečujem, že o to mi nejde. Zavedením rôznych štatistických meraní a ďalšej byrokracie , sa produktivita práce znížila, pribudlo viac administratívnej sily napr: na archiváciu. Síce každý sa dokázal vyviniť a dokázať svoju kompetentnosť, ale išlo to na úkor produktivity a dalšieho zvyšovania nákladov, čo sa samozrejme prejavilo na konečnej cene. Pritom kvalita bola na tej istej úrovni a ani zmätkovitosť radikálne neklesla. Moja skúsenosť s uvedenými pracovnými postupmi je teda viac negatívna, ako pozitívna. Pokúsil som sa porovnať 2- systémy, síce veĺmi telegraficky, ale snaha o objektivitu bola maximálna.
 
Po revolúcii 1989, sa roztrhlo vrece s rôznymi školiteĺmi, ktorí prichádzali do závodov a preškoĺovali riadiace kádre na západnú organizáciu práce. Vtedy som prvýkrát počul napr: o bodoch Dr. Demingś, o Paretovom diagrame atď. atď. Dovtedy sme používali (vo veĺkosériovej výrobe) veĺmi jednoduchú analýzu, ktorá sa zakladala na princípe ,,kontroluj každý 1,5,10,15....atď. kus. V prípade väčšieho problému sme používali logický systém: problém sa ukrýva v systéme: stroj, nástroj, meradlo(technologia), pracovník. Po jeho rýchlej diagnostike a odstránení problému sa pokračovalo v ďalšej výrobe. Zrejme to bude znieť z mojej strany ako hanobenie súčasného systému, ale ubezpečujem, že o to mi nejde. Zavedením rôznych štatistických meraní a ďalšej byrokracie , sa produktivita práce znížila, pribudlo viac administratívnej sily napr: na archiváciu. Síce každý sa dokázal vyviniť a dokázať svoju kompetentnosť, ale išlo to na úkor produktivity a dalšieho zvyšovania nákladov, čo sa samozrejme prejavilo na konečnej cene. Pritom kvalita bola na tej istej úrovni a ani zmätkovitosť radikálne neklesla. Moja skúsenosť s uvedenými pracovnými postupmi je teda viac negatívna, ako pozitívna. Pokúsil som sa porovnať 2- systémy, síce veĺmi telegraficky, ale snaha o objektivitu bola maximálna.
Pozorne som si prečítal príspevok. Z môjho pohľadu to vôbec nemá byť o porovnávaní dvoch systémov. Akých dvoch systémov? To je o tom, či vieme alebo nevieme určiť príčinu problému. Všetko je to o MIERE, uvediem príklady:
1. robil som nedávno poradcu v dcérskej firme Tatrovky a mal som príležitosť vidieť aj samotnú montovňu v materskej firme. Boli vyťažení na 100%, nestíhali, ročná producia cca 1500 nákladných áut rôznych modifikácií. V minulom režime zvládali 15 000 ks ročne. Takže oveľa vyššia produktivita. dá sa povedať, že ten minulý režim bol lepší z hľadiska organizácie práce? Dokázali urobiť viac, to je isté a klobúk dole pred takým výkonom. Avšak aká bola efektivita (podiel vynaložených zdrojov na jedno auto), to som sa už nedopátral.
2. nevyužívať štatistické metódy je hlúposť. Bez nich nie je možné riadiť firmu. štatistické metódy - pareto, histogram (rôzne druhy rozdelení dát), regulačné diagramy, korelačné diagramy,... to sú všetko nástroje, ktoré svojím charakterom napĺňajú podstatu druhej etapy úplnej funkcie riadenia. To, že ste merali každý 5., 10., x-tý kus je aplikáciou regulačného diagramu, len vám to možno nikto nevysvetlil (mimochodom, o tom bude tiež jeden z príspevkov). A jeho sledovaním sa posudzuje stabilita procesu/riadenia - viď kapitola v DVTR, v upravenej verzii, ktorú sem zavesil Ľudo, som ju písal ja.
3. pár rokov dozadu som zavádzal nové projekty Toyota do jednej slovenskej firmy, šlo o historicky prvé projekty, ktoré sa dali vyrábať dodávateľom toyoty a neboli vyrobené v podnikoch toyota a historicky prvé projekty vyrábané určitou technológiou pre toyotu. Za ten čas som spoznal ich firemné nastavenie, ich rozmýšľanie a čo môžem povedať je to, že pracujú neuveriteľne metodicky, systematicky a nemá to nič spoločné so západnou organizáciou výroby, ide skôr o ich japonskú mentalitu a tá im káže urobiť všetko najlepšie ako sa dá - bez zmetkov a s vysokou spoľahlivosťou. Ešte môžem povedať, že je rozdiel medzi toyotou japonskou, európskou centrálou a poľským závodom. Najnormálnejší boli japonci, ktorí chceli vyrábať dobre, kvalitné a spoľahlivé súčiastky s vysokou úrovňou efektivity výroby. Európska centrála to celé brala iba ako džob, to boli sprostredkovatelia, byrokrati a odtiaľ šlo najviac administratívnych hlúpostí, nie z japonskej centrály. No a poliaci boli hyperaktívni, najradšej by sa európskej centrále strčili do .... a poriadne hlboko. Ale jedno mali spoločné - je oveľa efektívnejšie poznať štatistické metódy riadenia ako nepoznať. Nepoznať = nevedieť, a to je pre firmy fungujúce v prostredí kapitalizmu cesta do pekla.
4. skúsme si predstaviť, že sa vo výrobe súčiastok pre autá, niečo pokazí, čo nie je vidieť a prejaví sa to až pri užívaní automobilov. V tých najhorších prípadoch môže nastať smrť účastníkov prevádzky. No aj keby nie, tak sa robia tzv zvolávačky, ale až vtedy, keď sa zistí čo je problematické. No a potom treba hľadať príčinu problémov. No rýchlou diagnostikou si nikto nepomôže a zvlášť nie vtedy, ak by dotyčný vedúci tímu, ktorý má nájsť príčinu a je si vedomý toho, že nesmie nič podceniť, lebo to niekoho môže stáť život. Ale znova - to nemá s porovnávaním systémov bývalý/súčasný nič spoločné. To má súvislosť s mravnosťou každého pracovníka, neťahajme sem rôzne "izmy", ktoré sú len a len bojom na tretej priorite všeobecných prostriedkov riadenia. No my vieme, že na prvej úrovni/priorite je metodológia, teda schopnosť rozpoznávať problémy a riešiť ich.
5. spomeniem aj efektivitu riadenia výroby v jednom podniku, kde mi hovorili historky o tom, ako za socializmu vyhadzovali do šrotu celé vagóny zmetkov. Produktivita bola výborná, veď sa veľa vyrobilo, ale kde bola tá efektivita? A čo je horšie - kde bola mravnosť? Lenže vtedy to vedeniu bolo jedno, lebo hneď vedľajšia budova bola zlievareň, kde sa ten pokazený šrot roztavil. Nerobím si ilúzie, ani dnes nie je mravná úroveň vysoká, tiež by to bolo väčšine jedno, ak by zmetkovitosť nebola súčasťou mzdy.
6. a čo sa týka tej byrokracie - to je takisto otázka miery, vysvetľoval som to pri príspevkoch o ISO normách. Teraz som v malom podniku, máme ISO a celú administratívu robím sám. Dá sa to? Dá, len treba vedieť ako. A to, že to niekto nevie, neznamená, že administratíva/ISO a neviem čo ešte je zlé a horšie ako v minulom režime. To znamená, že sa nič nenaučil.
Budem rád, ak sem viacerí položíte rôzne otázky (ďakujem @Bielyotec ), aby sa o nich mohlo diskutovať. Verím, že si mnohí z toho niečo zoberú nielen do svojho pracovného života, ale aj do súkromného života, prípadne ako poznamenal @jardob , mnohé z toho sa dá použiť aj pre riešenie problémov, ktoré sú aj v iných témach tu na fóre.

dočítania
 
Pozorne som si prečítal príspevok. Z môjho pohľadu to vôbec nemá byť o porovnávaní dvoch systémov. Akých dvoch systémov? To je o tom, či vieme alebo nevieme určiť príčinu problému. Všetko je to o MIERE, uvediem príklady:
1. robil som nedávno poradcu v dcérskej firme Tatrovky a mal som príležitosť vidieť aj samotnú montovňu v materskej firme. Boli vyťažení na 100%, nestíhali, ročná producia cca 1500 nákladných áut rôznych modifikácií. V minulom režime zvládali 15 000 ks ročne. Takže oveľa vyššia produktivita. dá sa povedať, že ten minulý režim bol lepší z hľadiska organizácie práce? Dokázali urobiť viac, to je isté a klobúk dole pred takým výkonom. Avšak aká bola efektivita (podiel vynaložených zdrojov na jedno auto), to som sa už nedopátral.
2. nevyužívať štatistické metódy je hlúposť. Bez nich nie je možné riadiť firmu. štatistické metódy - pareto, histogram (rôzne druhy rozdelení dát), regulačné diagramy, korelačné diagramy,... to sú všetko nástroje, ktoré svojím charakterom napĺňajú podstatu druhej etapy úplnej funkcie riadenia. To, že ste merali každý 5., 10., x-tý kus je aplikáciou regulačného diagramu, len vám to možno nikto nevysvetlil (mimochodom, o tom bude tiež jeden z príspevkov). A jeho sledovaním sa posudzuje stabilita procesu/riadenia - viď kapitola v DVTR, v upravenej verzii, ktorú sem zavesil Ľudo, som ju písal ja.
3. pár rokov dozadu som zavádzal nové projekty Toyota do jednej slovenskej firmy, šlo o historicky prvé projekty, ktoré sa dali vyrábať dodávateľom toyoty a neboli vyrobené v podnikoch toyota a historicky prvé projekty vyrábané určitou technológiou pre toyotu. Za ten čas som spoznal ich firemné nastavenie, ich rozmýšľanie a čo môžem povedať je to, že pracujú neuveriteľne metodicky, systematicky a nemá to nič spoločné so západnou organizáciou výroby, ide skôr o ich japonskú mentalitu a tá im káže urobiť všetko najlepšie ako sa dá - bez zmetkov a s vysokou spoľahlivosťou. Ešte môžem povedať, že je rozdiel medzi toyotou japonskou, európskou centrálou a poľským závodom. Najnormálnejší boli japonci, ktorí chceli vyrábať dobre, kvalitné a spoľahlivé súčiastky s vysokou úrovňou efektivity výroby. Európska centrála to celé brala iba ako džob, to boli sprostredkovatelia, byrokrati a odtiaľ šlo najviac administratívnych hlúpostí, nie z japonskej centrály. No a poliaci boli hyperaktívni, najradšej by sa európskej centrále strčili do .... a poriadne hlboko. Ale jedno mali spoločné - je oveľa efektívnejšie poznať štatistické metódy riadenia ako nepoznať. Nepoznať = nevedieť, a to je pre firmy fungujúce v prostredí kapitalizmu cesta do pekla.
4. skúsme si predstaviť, že sa vo výrobe súčiastok pre autá, niečo pokazí, čo nie je vidieť a prejaví sa to až pri užívaní automobilov. V tých najhorších prípadoch môže nastať smrť účastníkov prevádzky. No aj keby nie, tak sa robia tzv zvolávačky, ale až vtedy, keď sa zistí čo je problematické. No a potom treba hľadať príčinu problémov. No rýchlou diagnostikou si nikto nepomôže a zvlášť nie vtedy, ak by dotyčný vedúci tímu, ktorý má nájsť príčinu a je si vedomý toho, že nesmie nič podceniť, lebo to niekoho môže stáť život. Ale znova - to nemá s porovnávaním systémov bývalý/súčasný nič spoločné. To má súvislosť s mravnosťou každého pracovníka, neťahajme sem rôzne "izmy", ktoré sú len a len bojom na tretej priorite všeobecných prostriedkov riadenia. No my vieme, že na prvej úrovni/priorite je metodológia, teda schopnosť rozpoznávať problémy a riešiť ich.
5. spomeniem aj efektivitu riadenia výroby v jednom podniku, kde mi hovorili historky o tom, ako za socializmu vyhadzovali do šrotu celé vagóny zmetkov. Produktivita bola výborná, veď sa veľa vyrobilo, ale kde bola tá efektivita? A čo je horšie - kde bola mravnosť? Lenže vtedy to vedeniu bolo jedno, lebo hneď vedľajšia budova bola zlievareň, kde sa ten pokazený šrot roztavil. Nerobím si ilúzie, ani dnes nie je mravná úroveň vysoká, tiež by to bolo väčšine jedno, ak by zmetkovitosť nebola súčasťou mzdy.
6. a čo sa týka tej byrokracie - to je takisto otázka miery, vysvetľoval som to pri príspevkoch o ISO normách. Teraz som v malom podniku, máme ISO a celú administratívu robím sám. Dá sa to? Dá, len treba vedieť ako. A to, že to niekto nevie, neznamená, že administratíva/ISO a neviem čo ešte je zlé a horšie ako v minulom režime. To znamená, že sa nič nenaučil.
Budem rád, ak sem viacerí položíte rôzne otázky (ďakujem @Bielyotec ), aby sa o nich mohlo diskutovať. Verím, že si mnohí z toho niečo zoberú nielen do svojho pracovného života, ale aj do súkromného života, prípadne ako poznamenal @jardob , mnohé z toho sa dá použiť aj pre riešenie problémov, ktoré sú aj v iných témach tu na fóre.

dočítania
V žiadnom prípade nechcem byť vzťahovačný a vychvaľovať, alebo haniť nejaký systém a organizáciu práce v závodoch pred rokom 1989 a po roku 1989. Každý z nich má svoje výhody a nevýhody. Pred rokom 1989 sme ako riadiaci pracovníci mali takisto štatisticky nastavené mantinely, t.j pracovali sme podĺa vopred schváleného systému(smerníc) a mier do ktorých sa bolo treba vtesnať. Teda riadiť živý proces! Skúsim si na niektoré spomenúť, napr: fond pracovnej doby, plánovanú absenciu (choroba a dovolenky), odpracované normohodiny, spotreba nástrojov/meradiel,plánované % zmätkovitosti, poruchy strojov a pomocných zariadení,využívanie kapacity strojov a zariadení, zavedenie krátkodobých racionalizačných opatrení, atď. atď.. Viedli sa o tom pomerne presné štatistické údaje, ktoré boli nápomocné pri riadení a pomerne prísne kontrolované a vyhodnocované (aspoň v našom podniku/závode)a na základe ktorých sa prijímali ďalšie opatrenia. S údivom sme však konštatovali, že tie parametre (miery), pre riadenie dielne, cechu závodu, ktoré sme mali nastavené a ktoré presne pomenovávali okruh riadenia a kontroly jednotlivých úsekov v danom časovom období bolo treba zrušiť, opätovne zaviesť, ale už sme ich pomenovávali ako napr: miesto porady- team building, brainstorming a pod. Nechcem aby moje písanie vyznelo nejak ironicky, alebo sarkasticky, ale toľko brainstormingov, čo som zažil za posledných 5 rokov mojej aktívnej pracovnej činnosti som v rámci porád počas socializmu nezažil za 15 rokov. Snažím sa nehodnotiť, neobhajovať, iba opísať vecné fakty. Pri automobilovej(veľkosériovej ) výrobe sa môže vždy niečo udiať, čo znehodnotí prácu pre celý závod. Nepamätám si však, že by som bol ,,počul" o nejakej zvolávacej akcii či už pre ,,Škodovku, Tatru, Liaz ,Jawa" v období do r. 1989. Pripúšťam že také niečo mohlo nastať, ale ja som o tom nepočul. Žiaĺ dnes o tých zvolávačkách počujem pomerne často. Pripúšťam, že z mojej strany sa môže jednať o nostalgiu v riadení, ale keď dnes počúvam svoju manželku(pracuje v káblovke, pre el. komponenty do os. automobilov)), dcéru ktorá je v riadiacej pozícii automobilke (monáž), tak neviem, či sa mám smiať, alebo plakať na tým, k akej (ne)dokonalosti sa dá riadenie doviesť a z čoho všetkého sa dá vyviniť jednotlivec), v prípade sporu medzi zákazníkom a automobilkou- operácia sa podarila, pacient ju však neprežil. Napriek všetkému, uznávam štatistické hodnoty, ako informáciu potrebnú k dobrému riadeniu, ale len v rukách kvalifikovaného odborníka. Tak ako hovorí V.V.Pjakin: S údivom sa pozerám na tých našich polithńupov.....
 
Stabilita riadenia
Z môjho pohľadu je stabilita riadenia najdôležitejšou úlohou riadenia. Tento termín však treba doplniť o predpovedateľnosť, a teda ten, kto vie predpovedať, dokáže lepšie riadiť ako ten kto predpovedať nevie. Dnes sa skúsme pozrieť na to ako v technickej praxi výrobného podniku je možné predpovedať čo sa stane s výrobkami, ak... a to pomocou jednoduchého nástroja, tzv regulačného diagramu (RD).
V DVTR poznáme pojmy ako:
- potenciálne stabilné riadenie, v praxi regulačného diagramu nazvané tolerančné hranice, ktoré určujú kedy je výrobok ešte dobrý. Na obrázku sú znázornené červenou farbou a v tomto konkrétnom prípade je výrobok dobrý, ak nadobúda hodnoty od 99,5 do 100,5. V technickej praxi pri sériovej výrobe nie je možné, aby mali všetky kusy rovnaký rozmer, ale vždy nadobúdajú hodnoty z určitého intervalu a tie, ktoré sú dobré, nadobúdajú hodnoty z intervalu medzi tolerančnými hranicami.
- stabilné riadenie alebo aj prípustné riadenie, ktoré ohraničuje oblasť stabilného riadenia, v RD sa nazývajú tieto hranice tzv regulačnými hranicami - na obrázku znázornené modrou farbou, podľa čoho aj diagram dostal názov. Pointa je v tom, že ak udržíme výrobu súčiastky v rámci regulačných hraníc, tak naše riadenie je stabilné, vieme predpovedať, že aj ďalší vyrobený kus bude dobrý, a to s pravdepodobnosťou 99,73% (ale to už je iná, aj keď veľmi prepojená téma spôsobilosti procesov). Ak sa dostaneme s rozmermi medzi modrú a červenú farbu, tak pravdepodobnosť, že ďalší vyrobený kus bude dobrý, výrazne klesá. Pozor, tu sa nebavíme o tom, že sa pokazí stroj/nástroj alebo sa nestane nejaká iná skutočnosť, v praxi nazvaná náhodná chyba, tu sa bavíme o tom, že všetko funguje štandardne.
- absolútne kvalitné riadenie - na obrázku je to zelená čiara, je to v podstate nominálny rozmer súčiastky, ktorý nie je možné dosiahnuť na každej vyrobenej súčiastke, pretože tu pôsobia jednak okolité ruchy (opotrebenie nástrojov, teplota, tlak, ...) a jednak systém sám o sebe má určitú kolísavosť, a to ešte treba zarátať aj chybu merania, ktorá je prítomná vždy.
1715328234996.png
Takže čo vidíme na obrázku? Na osi x sú čísla 1-25, čo znamená 25 nameraných údajov. Pracovník môže merať každý kus alebo v určitom intervale (každý desiaty, atď) a na osi y sú hodnoty, ktoré môže sledovaný rozmer nadobúdať. Pracovník po nameraní zapíše hodnotu do diagramu ako symbol X. Pre ilustráciu som zakreslil 4 rôzne možnosti (a môže ich byť viacero) ako môžu za sebou byť namerané údaje z výroby a označil som ich čiernym krúžkom.
Prvá oblasť znamená, že je všetko v poriadku, systém má vlastnú kolísavosť a rušivé faktory sú len tak veľké, že sa proces výroby pohybuje v rámci regulačných hraníc = stabilné riadenie.
Druhá oblasť znamená, že je tu nejaký trend, ktorý ak nebude zastavený (výmena nástroja, doštelovanie stroja,...), možno sa dostaneme mimo stabilné riadenie.
Tretia oblasť - znova trend, ktorý nie je síce nebezpečný, ale môže signalizovať niečo iné - napríklad, že kontrolór nevie merať alebo to fláka, alebo je zle nastavená citlivosť a ak by bola tolerancia na stotiny a nie na desatiny mm, tak bude výsledok iný.
štvrtá oblasť - krížiky na pozíciách 19, 21 a 22sú mimo regulačných hraníc (riadenie nebolo stabilné), preto to bola len otázka času, kedy sa prekročí hranica potenciálne stabilného riadenia a ďalšie súčiastky budú zlé.
Toto platí len pre sériovú výrobu, pre kusovú nie. S témou súvisí aj tzv spôsobilosť procesu, o tom niekedy inokedy.
Poznámka 1 - regulačné diagramy majú svoj metaforický význam aj pri riadení podniku ako celku, prípadne pri riadení čohokoľvek. Otázky, ktoré by si mal klásť každý vedúci/politik by mali byť - čo sú červené čiary (aké sú kritériá pre ne), kedy zlyháva riadenie? Čo sú modré čiary pre môj podnik, štát?
Poznámka 2 - takto podobne sa dá vnímať to niekoľkokrát zmieňované božie dopustenie, teda ak ide človek v zámere, nachádza sa medzi modrými čiarami a všetko sa mu darí. Ak ich prekročí, tak musí rátať s tým, že dostane príučku. A ak ani to nepochopí, potom vypadne z žitia, prekročí červené čiary.

dočítania
 
Stabilita riadenia 2
v predchádzajúcom príspevku som písal o stabilite riadenia vo výrobnom podniku, ktorý je svojou činnosťou zameraný na sériovú výrobu. A čo podniky, ktoré vyrábajú malé série alebo sú v režime kusovej výroby? Tam nie je možné sledovať parametre výroby súčiastok pomocou regulačných diagramov, preto sa musia voliť iné ukazovatele.
Ja osobne považujem za najviac vypovedajúci ukazovateľ spojený priamo s výrobou, počet zmetkov alebo percento zmetkovitosti. Je veľmi náročné zvoliť si číselnú hodnotu zmetkovitosti ako cieľovú hodnotu v podmienkach kusovej výroby, napriek tomu je to nutné urobiť, aby sme sa vedeli od niečoho odpichnúť. Môžete si zvoliť napríklad 3% (čo je pomerne benevoletná hranica) a uvidíte, či sa v priebehu sledovaného obdobia (rok) k tomu približujete. Ak ste hlboko pod touto hranicou, môžete ju sprísniť na 2% a ak ste nad touto hranicou, tak môžete ju ešte uvoľniť, lebo aj ciele musia byť realistické, ale radšej sa zaoberajte príčinami tak vysokej zmetkovitosti. Tu pomôžu metódy na hľadanie príčin problémov, spomenuté v predchádzajúcich príspevkoch.
Dá sa sledovať aj využitie času výroby alebo tzv celková efektívnosť zariadenia (CEZ/OEE), ale pre kusovú výrobu to má značné limity vychádzajúce z toho, že každá nová vyrábaná súčiastka má iné časy potrebné na nastavovanie strojov apod.
No okrem výrobných ukazovateľov sú aj nevýrobné, ktoré tiež hovoria o stabilite riadenia. Jedným z najdôležitejších je hospodársky výsledok a cashflow (viď prvé príspevky v tejto téme), ktoré definujú, či sa podnik rúti do priepasti (prekračuje pomyselné regulačné - modré a nebodaj aj tolerančné - červené hranice) svojím zlým hospodárením - HV, či tým, že zákazníci strácajú platobnú schopnosť a dodávatelia ju naopak vyžadujú perfektnú od vás - cashflow. Na oba prípady sú samozrejme iné nápravné opatrenia, ktoré vracajú proces do regulačného pásma.
K pomerne dôležitým ukazovateľom patrí aj miera výmeny zamestnancov - tzv fluktuácia. Ak je vysoká, tak to môže mať katastrofické následky pre firmu, a to v závislosti od toho, na akej pozícii dochádza k častej výmene pracovníkov. Uvediem príklad - v jednej z firiem, kde som pracoval pomerne dlho, som sa snažil dosiahnuť, aby bol stabilný pracovný kolektív, ktorý má vplyv na veľa procesov. Po x-rokoch sa nám podarilo znížiť zmetkovitosť z hodnoty 0,85% (na daný segment priemyslu dobré číslo) na 0,45%. Skúšali sme hocičo, ale skok z 0,85 na 0,45 sme dokázali iba stabilizovaním silného jadra výrobných pracovníkov. Po mojom odchode sa na tieto veci prestalo dbať a dnes sa pohybujú na úrovni cca 2%, čo so sebou nesie okrem vyšších nákladov aj nepríjemnosti spojené s auditmi, reklamáciami a aby to mal kto riešiť, musíte prijímať nových/zbytočných pracovníkov. No stále je to len o tom, že to firma ustojí, avšak ak máte fluktuáciu na pozíciách spojených s riadením alebo technológiou výroby, potom to už ustáť nemusíte.
Čiže na záver - každý podnik by mal mať určité ukazovatele výrobné aj nevýrobné v závislosti od charakteru činnosti podniku, na základe ktorých sleduje stabilitu riadenia a pre tieto ukazovatele by mali byť stanovené tolerančné a regulačné hranice, ktoré keď sa prekročia, musí byť vedenie podniku schopné vypracovať a zaviesť nápravné opatrenia.
PS - tá posledná veta je v podstate naplnením žrečskej moci, ktorá chápe úplnú funkciu riadenia, hlavne jej prvé dve etapy sú stelesnením stability riadenia - schopnosť predvídať, predpovedať budúcnosť, vidieť nebezpečenstvo, mať vypracovaný systém rozpoznávania stereotypov (v tomto prípade regulačné diagramy).

dočítania
 
Naspäť
Top Bottom