Riadenie vo firmách

Ako vyriešiť problém 2
dnes budeme pokračovať v tom, ako odhaliť príčinu problému. V minulej časti som spomenul metódu Ishikawa diagramu, ktorá (ak to zovšeobecním) rozširuje možnosti, množinu potenciálnych príčin problému. V jednej z firiem, kde som pôsobil používali ako protiváhu Ishikawa diagramu metódu zvanú IS/IS NOT alebo slovensky JE/NIE JE. Základom tejto metódy je porovnávanie skutočností o probléme v tabuľke. Princíp je pomerne jednoduchý, tabuľka je tvorená riadkami, kde sú uvedené základné otázky o probléme - základný popis problému, čas, miesto, rozsah, zodpovednosť a stĺpcami, kde sa uvádza v stĺpci IS (JE) to, čo naozaj vieme o probléme, v stĺpci IS NOT (NIE JE) sa uvádza to, čo by sme čakali, že bude, ale v skutočnosti to tak nie je. Ďalší stĺpec tvorí sumár rozdielov medzi stĺpcami IS a IS NOT a posledný stĺpec tvorí pravdepodobná príčina rozdielov medzi tým čo je a čo by malo byť. Ukážeme si to na rovnakom príklade ako v diele 1, teda zle vyrobená súčiastka sústružníkom - viď príloha.
Po preštudovaní zistíte, že ide na rozdiel od Ishikawa diagramu o metódu, ktorá je eliminačná. Na základe jednoduchých otázok, ktoré si kladiete sa pomaly dopátrate k príčine. No až v tretej časti sa pozrieme na koreňovú príčinu, teda pôjdeme ešte hlbšie do problému.

dočítania
Ahoj, nie celkom chápem, čo sa myslí pod tými Je a Nie je.
Napr. v tej tabuľke:
O aký predmet ide?
Je - Hriadeľ C141
Nie je - Hriadeľ C140

Znamená to, že sústružník mal vyrobiť hriadeľ C140, ktorý má predpísaný iný rozmer? A že vysústružený rozmer s odchylkou zodpovedá výrobku C141?

Kedy došlo k poškodeniu prvýkrát?
Je - 11.2.2024
Nie je - skôr, lebo hriadel sa vyrába od roku 2021

To nepísal ten istý človek do oboch koloniek, keď v jednej je jedno a druhá kolonka tomu protirečí?

V akej periodicite sa opakuje problém?
Je - každý druhý deň
Nie je - každý deň

Čo je tu myslené tým slovom "každý deň"? Že sa tak nedeje každý deň, ale presne obdeň?

atď.

Môžeš prosím vysvetliť hlavne tú kolonku Nie je?
 
Môžeš prosím vysvetliť hlavne tú kolonku Nie je?
Ide v podstate o porovnanie dvoch stĺpcov - Je a Nie je. Stĺpec JE hovorí o tom, aký je stav problémového výrobku. V tomto prípade ide chybu na hriadeli C141. Stĺpec NIE JE kladie otázky v zmysle - očakávali by sme rovnaký problém aj na hriadeli C140, lebo je podobný hriadeľu C141, ale ten problém tam NIE JE. Rovnako sa postupuje v každom ďalšom riadku, čiže očakávali by sme, že chyba sa objaví už v priebehu roka 2021, lebo vtedy sa začal hriadeľ sériovo vyrábať, ale tak to NIE JE, lebo prvý krát sa chyba objavila až od 11.2.24, atď, myslím, že princíp metódy je už teraz jasnejší a netreba rozpitvávať každý bod zvlášť.
Je to teda o tom, že si riešiteľský tím alebo vedúci tímu, resp niekto, kto zodpovedá za vyriešenie problému, kladie otázky v zmysle - ako je možné, že sa problém objavil v takejto podobe ( v charakteristikách čo, kde, kedy, kto, rozsah,...) a nie v inej podobe. Je to metóda eliminačná, oveľa efektívnejšia ako ishikawa. Je to však potrebné natrénovať,samozrejme. Kým pri ishikawa diagrame je nutné ustrážiť tú búrku mozgov, ktoré sa začnú predháňať v tom, čo všetko mohlo problém spôsobiť a vedúci tímu musí byť odborník, tak pri tejto metóde pár dobre mierenými otázkami vedúci riešiteľského tímu (nemusí byť odborník, len moderátor) dokáže odborníkov prinútiť rozmýšľať nad problémom a rýchlo sa niektoré smery hľadania problému vylúčia, nestráca sa nimi čas. Je to ako keby dialektický spôsob dopátrania sa príčiny problému, resp takto si ja predstavujem dialektický proces :)
Ak treba ešte dovysvetliť, píšte.
 
Naposledy upravené:
Ako vyriešiť problém 3
dnes uzavrieme výpočet metód, ktoré slúžia na nájdenie príčiny problému. Aby sme "vypátrali" príčinu problému, tak musíme ísť do hĺbky, až ku koreňu. Preto sa skutočnej príčine niekedy hovorí aj "koreňová príčina", v technickej terminológii v angličtine známa ako "root cause". Aby sme mohli ísť až na koreň veci, tak najjednoduchším spôsobom je pýtať sa stále dokola otázku PREČO? presne tak ako sa pýtajú malé deti.
Táto metóda s názvom 5X prečo (5 why) je jednoduchá na pochopenie, avšak zložitá na odpovede. Princíp je jednoduchý - nastavíte si východzí bod (otázku, hypotézu, príčinu) a spýtate sa PREČO sa to stalo? Ak chvíľu pouvažujete, potom sa určite dostaví odpoveď. No potom sa znova spýtate PREČO? Ale už nie na ten východzí bod, ale na tú prvú odpoveď, ktorú ste dostali. A takto pokračujete až pokým viete odpovedať. Optimum je vtedy, ak sa dostanete s otázkami aj odpoveďami na piatu úroveň. Už som sa viackrát stretol s tým, že sa nedalo dostať na viac ako tretiu úroveň a dokonca aj na šiestu, či siedmu úroveň.
Táto metóda má dve limity, o ktorých viem z praxe:
1. je vhodná iba vtedy, keď máte už +/- známu prvotnú príčinu. Nestačí mať iba definovaný problém. Napríklad - ak definujete problém z minulých príspevkov ako súčiastka vyrobená s menším priemerom ako požaduje výkresová dokumentácia a chcete použiť túto metódu, tak sa nikam nedopátrate, lebo tých smerov, ktorými sa môžete vybrať je veľa.
2. musíte si správne naformulovať východzí bod, inak aj pri správnom kladení otázok skončíte na úplne inom mieste ako potrebujete a časom sa problém zopakuje.
Skúsme si to natrénovať na už známom príklade s výrobou hriadeľa, ktorý mal menší priemer ako predpisuje výkres. Pomocou metódy JE/NIE JE (vylučujúcou metódou) sme sa dopátrali k tomu, že problém nastáva len na jednej pracovnej zmene, kde je spolu sústružník Peter a kontrolór Ján a daná súčiastka sa pre svoju jednoduchosť kontroluje konvenčnými meradlami. Je teda jasná spojitosť medzi pracovníkmi a meraním. Ideme teraz hlbšie pri určovaní príčiny a naformulujeme východzí bod, od ktorého sa bude všetko odvíjať:
Peter a Ján ako jediní vyrábajú a merajú súčiastku, ktorá sa ako jediná na sústružníckej dielni meria konvenčnými meradlami.
1.Prečo? Pretože ide o pomerne jednoduchú súčiastku, ktorá nemusí byť meraná na 3D stroji a takú výrobu a kontrolu zvládnu aj pomerne noví zamestnanci Peter a Ján. Náročnejšiu výrobu sme prenechali skúsenejším pracovníkom.
2. Prečo sme dali dvoch nových pracovníkov pracovať spolu? Pretože sme nemali na výber, máme málo pracovníkov, nedalo sa nám inak pomiešať pracovné zmeny.
3. Prečo máme málo pracovníkov? Pretože nikto z našich pracovníkov už nechce vyrábať na klasických sústruhoch, starí harcovníci už sú v dôchodku a z mladých nikto nechce alebo nevie, jedine Peter sa na to podujal.
4. Prečo z našich pracovníkov nikto nechce pracovať na klasických sústruhoch? No pretože sú staré, zanedbané, špinavé a s nimi aj celé pracovisko vrátane meradiel.
5. Prečo sú zanedbané, špinavé stroje a meradlá? Lebo sa o ne nikto nestará, vedúci dielne je už pol roka na PN-ke a nemá to pána, rieši sa len to nevyhnutné.
Tak a tu skončím, nejdem už ďalej, aj keď by sa ešte dalo. Myslím, že princíp metódy je zjavný. V podstate sme sa dostali k tomu, že koreňovou príčinou je zastupiteľnosť funkcií a nie Peter ani Jano. No je treba ešte poznamenať aj to, že pri každej otázke prečo sa dá ešte rozvetviť ten strom hľadania príčin, napríklad pri prvej sa dá ísť do hĺbky v tom, či noví zamestnanci boli preškolení ohľadom tzv MSA analýzy, resp či podnik raz za čas urobí MSA analýzu. A tak sa dá nájsť celý rad koreňových príčin jednoduchého problému - vyrobili sme súčiastku s iným rozmerom ako bolo potrebné.
Je dôležité ešte povedať, že opatrenia by sa mali nastavovať nielen na tú prvotnú príčinu, ale hlavne na koreňovú a na všetky otázky, ktoré v procese hľadania príčin vyvstanú.
No a na záver - tieto všetky metódy, ktoré som vymenoval sú funkčné, každá však vyžaduje niečo iné, Ishikawa potrebuje čas a viac expertov, JE/NIE Je vyžaduje analytické myslenie a 5x prečo vyžaduje pevné nervy toho, ktorý sa pýta (vyskúšané x-krát osobne). Inak sú to až primitívne jednoduché metódy, ktoré bežne využívame aj v súkromnom živote a ani o tom nevieme.
dočítania
 
Ako vyriešiť problém 3
dnes uzavrieme výpočet metód, ktoré slúžia na nájdenie príčiny problému. Aby sme "vypátrali" príčinu problému, tak musíme ísť do hĺbky, až ku koreňu. Preto sa skutočnej príčine niekedy hovorí aj "koreňová príčina", v technickej terminológii v angličtine známa ako "root cause". Aby sme mohli ísť až na koreň veci, tak najjednoduchším spôsobom je pýtať sa stále dokola otázku PREČO? presne tak ako sa pýtajú malé deti.
Táto metóda s názvom 5X prečo (5 why) je jednoduchá na pochopenie, avšak zložitá na odpovede. Princíp je jednoduchý - nastavíte si východzí bod (otázku, hypotézu, príčinu) a spýtate sa PREČO sa to stalo? Ak chvíľu pouvažujete, potom sa určite dostaví odpoveď. No potom sa znova spýtate PREČO? Ale už nie na ten východzí bod, ale na tú prvú odpoveď, ktorú ste dostali. A takto pokračujete až pokým viete odpovedať. Optimum je vtedy, ak sa dostanete s otázkami aj odpoveďami na piatu úroveň. Už som sa viackrát stretol s tým, že sa nedalo dostať na viac ako tretiu úroveň a dokonca aj na šiestu, či siedmu úroveň.
Táto metóda má dve limity, o ktorých viem z praxe:
1. je vhodná iba vtedy, keď máte už +/- známu prvotnú príčinu. Nestačí mať iba definovaný problém. Napríklad - ak definujete problém z minulých príspevkov ako súčiastka vyrobená s menším priemerom ako požaduje výkresová dokumentácia a chcete použiť túto metódu, tak sa nikam nedopátrate, lebo tých smerov, ktorými sa môžete vybrať je veľa.
2. musíte si správne naformulovať východzí bod, inak aj pri správnom kladení otázok skončíte na úplne inom mieste ako potrebujete a časom sa problém zopakuje.
Skúsme si to natrénovať na už známom príklade s výrobou hriadeľa, ktorý mal menší priemer ako predpisuje výkres. Pomocou metódy JE/NIE JE (vylučujúcou metódou) sme sa dopátrali k tomu, že problém nastáva len na jednej pracovnej zmene, kde je spolu sústružník Peter a kontrolór Ján a daná súčiastka sa pre svoju jednoduchosť kontroluje konvenčnými meradlami. Je teda jasná spojitosť medzi pracovníkmi a meraním. Ideme teraz hlbšie pri určovaní príčiny a naformulujeme východzí bod, od ktorého sa bude všetko odvíjať:
Peter a Ján ako jediní vyrábajú a merajú súčiastku, ktorá sa ako jediná na sústružníckej dielni meria konvenčnými meradlami.
1.Prečo? Pretože ide o pomerne jednoduchú súčiastku, ktorá nemusí byť meraná na 3D stroji a takú výrobu a kontrolu zvládnu aj pomerne noví zamestnanci Peter a Ján. Náročnejšiu výrobu sme prenechali skúsenejším pracovníkom.
2. Prečo sme dali dvoch nových pracovníkov pracovať spolu? Pretože sme nemali na výber, máme málo pracovníkov, nedalo sa nám inak pomiešať pracovné zmeny.
3. Prečo máme málo pracovníkov? Pretože nikto z našich pracovníkov už nechce vyrábať na klasických sústruhoch, starí harcovníci už sú v dôchodku a z mladých nikto nechce alebo nevie, jedine Peter sa na to podujal.
4. Prečo z našich pracovníkov nikto nechce pracovať na klasických sústruhoch? No pretože sú staré, zanedbané, špinavé a s nimi aj celé pracovisko vrátane meradiel.
5. Prečo sú zanedbané, špinavé stroje a meradlá? Lebo sa o ne nikto nestará, vedúci dielne je už pol roka na PN-ke a nemá to pána, rieši sa len to nevyhnutné.
Tak a tu skončím, nejdem už ďalej, aj keď by sa ešte dalo. Myslím, že princíp metódy je zjavný. V podstate sme sa dostali k tomu, že koreňovou príčinou je zastupiteľnosť funkcií a nie Peter ani Jano. No je treba ešte poznamenať aj to, že pri každej otázke prečo sa dá ešte rozvetviť ten strom hľadania príčin, napríklad pri prvej sa dá ísť do hĺbky v tom, či noví zamestnanci boli preškolení ohľadom tzv MSA analýzy, resp či podnik raz za čas urobí MSA analýzu. A tak sa dá nájsť celý rad koreňových príčin jednoduchého problému - vyrobili sme súčiastku s iným rozmerom ako bolo potrebné.
Je dôležité ešte povedať, že opatrenia by sa mali nastavovať nielen na tú prvotnú príčinu, ale hlavne na koreňovú a na všetky otázky, ktoré v procese hľadania príčin vyvstanú.
No a na záver - tieto všetky metódy, ktoré som vymenoval sú funkčné, každá však vyžaduje niečo iné, Ishikawa potrebuje čas a viac expertov, JE/NIE Je vyžaduje analytické myslenie a 5x prečo vyžaduje pevné nervy toho, ktorý sa pýta (vyskúšané x-krát osobne). Inak sú to až primitívne jednoduché metódy, ktoré bežne využívame aj v súkromnom živote a ani o tom nevieme.
dočítania
Po revolúcii 1989, sa roztrhlo vrece s rôznymi školiteĺmi, ktorí prichádzali do závodov a preškoĺovali riadiace kádre na západnú organizáciu práce. Vtedy som prvýkrát počul napr: o bodoch Dr. Demingś, o Paretovom diagrame atď. atď. Dovtedy sme používali (vo veĺkosériovej výrobe) veĺmi jednoduchú analýzu, ktorá sa zakladala na princípe ,,kontroluj každý 1,5,10,15....atď. kus. V prípade väčšieho problému sme používali logický systém: problém sa ukrýva v systéme: stroj, nástroj, meradlo(technologia), pracovník. Po jeho rýchlej diagnostike a odstránení problému sa pokračovalo v ďalšej výrobe. Zrejme to bude znieť z mojej strany ako hanobenie súčasného systému, ale ubezpečujem, že o to mi nejde. Zavedením rôznych štatistických meraní a ďalšej byrokracie , sa produktivita práce znížila, pribudlo viac administratívnej sily napr: na archiváciu. Síce každý sa dokázal vyviniť a dokázať svoju kompetentnosť, ale išlo to na úkor produktivity a dalšieho zvyšovania nákladov, čo sa samozrejme prejavilo na konečnej cene. Pritom kvalita bola na tej istej úrovni a ani zmätkovitosť radikálne neklesla. Moja skúsenosť s uvedenými pracovnými postupmi je teda viac negatívna, ako pozitívna. Pokúsil som sa porovnať 2- systémy, síce veĺmi telegraficky, ale snaha o objektivitu bola maximálna.
 
Po revolúcii 1989, sa roztrhlo vrece s rôznymi školiteĺmi, ktorí prichádzali do závodov a preškoĺovali riadiace kádre na západnú organizáciu práce. Vtedy som prvýkrát počul napr: o bodoch Dr. Demingś, o Paretovom diagrame atď. atď. Dovtedy sme používali (vo veĺkosériovej výrobe) veĺmi jednoduchú analýzu, ktorá sa zakladala na princípe ,,kontroluj každý 1,5,10,15....atď. kus. V prípade väčšieho problému sme používali logický systém: problém sa ukrýva v systéme: stroj, nástroj, meradlo(technologia), pracovník. Po jeho rýchlej diagnostike a odstránení problému sa pokračovalo v ďalšej výrobe. Zrejme to bude znieť z mojej strany ako hanobenie súčasného systému, ale ubezpečujem, že o to mi nejde. Zavedením rôznych štatistických meraní a ďalšej byrokracie , sa produktivita práce znížila, pribudlo viac administratívnej sily napr: na archiváciu. Síce každý sa dokázal vyviniť a dokázať svoju kompetentnosť, ale išlo to na úkor produktivity a dalšieho zvyšovania nákladov, čo sa samozrejme prejavilo na konečnej cene. Pritom kvalita bola na tej istej úrovni a ani zmätkovitosť radikálne neklesla. Moja skúsenosť s uvedenými pracovnými postupmi je teda viac negatívna, ako pozitívna. Pokúsil som sa porovnať 2- systémy, síce veĺmi telegraficky, ale snaha o objektivitu bola maximálna.
Pozorne som si prečítal príspevok. Z môjho pohľadu to vôbec nemá byť o porovnávaní dvoch systémov. Akých dvoch systémov? To je o tom, či vieme alebo nevieme určiť príčinu problému. Všetko je to o MIERE, uvediem príklady:
1. robil som nedávno poradcu v dcérskej firme Tatrovky a mal som príležitosť vidieť aj samotnú montovňu v materskej firme. Boli vyťažení na 100%, nestíhali, ročná producia cca 1500 nákladných áut rôznych modifikácií. V minulom režime zvládali 15 000 ks ročne. Takže oveľa vyššia produktivita. dá sa povedať, že ten minulý režim bol lepší z hľadiska organizácie práce? Dokázali urobiť viac, to je isté a klobúk dole pred takým výkonom. Avšak aká bola efektivita (podiel vynaložených zdrojov na jedno auto), to som sa už nedopátral.
2. nevyužívať štatistické metódy je hlúposť. Bez nich nie je možné riadiť firmu. štatistické metódy - pareto, histogram (rôzne druhy rozdelení dát), regulačné diagramy, korelačné diagramy,... to sú všetko nástroje, ktoré svojím charakterom napĺňajú podstatu druhej etapy úplnej funkcie riadenia. To, že ste merali každý 5., 10., x-tý kus je aplikáciou regulačného diagramu, len vám to možno nikto nevysvetlil (mimochodom, o tom bude tiež jeden z príspevkov). A jeho sledovaním sa posudzuje stabilita procesu/riadenia - viď kapitola v DVTR, v upravenej verzii, ktorú sem zavesil Ľudo, som ju písal ja.
3. pár rokov dozadu som zavádzal nové projekty Toyota do jednej slovenskej firmy, šlo o historicky prvé projekty, ktoré sa dali vyrábať dodávateľom toyoty a neboli vyrobené v podnikoch toyota a historicky prvé projekty vyrábané určitou technológiou pre toyotu. Za ten čas som spoznal ich firemné nastavenie, ich rozmýšľanie a čo môžem povedať je to, že pracujú neuveriteľne metodicky, systematicky a nemá to nič spoločné so západnou organizáciou výroby, ide skôr o ich japonskú mentalitu a tá im káže urobiť všetko najlepšie ako sa dá - bez zmetkov a s vysokou spoľahlivosťou. Ešte môžem povedať, že je rozdiel medzi toyotou japonskou, európskou centrálou a poľským závodom. Najnormálnejší boli japonci, ktorí chceli vyrábať dobre, kvalitné a spoľahlivé súčiastky s vysokou úrovňou efektivity výroby. Európska centrála to celé brala iba ako džob, to boli sprostredkovatelia, byrokrati a odtiaľ šlo najviac administratívnych hlúpostí, nie z japonskej centrály. No a poliaci boli hyperaktívni, najradšej by sa európskej centrále strčili do .... a poriadne hlboko. Ale jedno mali spoločné - je oveľa efektívnejšie poznať štatistické metódy riadenia ako nepoznať. Nepoznať = nevedieť, a to je pre firmy fungujúce v prostredí kapitalizmu cesta do pekla.
4. skúsme si predstaviť, že sa vo výrobe súčiastok pre autá, niečo pokazí, čo nie je vidieť a prejaví sa to až pri užívaní automobilov. V tých najhorších prípadoch môže nastať smrť účastníkov prevádzky. No aj keby nie, tak sa robia tzv zvolávačky, ale až vtedy, keď sa zistí čo je problematické. No a potom treba hľadať príčinu problémov. No rýchlou diagnostikou si nikto nepomôže a zvlášť nie vtedy, ak by dotyčný vedúci tímu, ktorý má nájsť príčinu a je si vedomý toho, že nesmie nič podceniť, lebo to niekoho môže stáť život. Ale znova - to nemá s porovnávaním systémov bývalý/súčasný nič spoločné. To má súvislosť s mravnosťou každého pracovníka, neťahajme sem rôzne "izmy", ktoré sú len a len bojom na tretej priorite všeobecných prostriedkov riadenia. No my vieme, že na prvej úrovni/priorite je metodológia, teda schopnosť rozpoznávať problémy a riešiť ich.
5. spomeniem aj efektivitu riadenia výroby v jednom podniku, kde mi hovorili historky o tom, ako za socializmu vyhadzovali do šrotu celé vagóny zmetkov. Produktivita bola výborná, veď sa veľa vyrobilo, ale kde bola tá efektivita? A čo je horšie - kde bola mravnosť? Lenže vtedy to vedeniu bolo jedno, lebo hneď vedľajšia budova bola zlievareň, kde sa ten pokazený šrot roztavil. Nerobím si ilúzie, ani dnes nie je mravná úroveň vysoká, tiež by to bolo väčšine jedno, ak by zmetkovitosť nebola súčasťou mzdy.
6. a čo sa týka tej byrokracie - to je takisto otázka miery, vysvetľoval som to pri príspevkoch o ISO normách. Teraz som v malom podniku, máme ISO a celú administratívu robím sám. Dá sa to? Dá, len treba vedieť ako. A to, že to niekto nevie, neznamená, že administratíva/ISO a neviem čo ešte je zlé a horšie ako v minulom režime. To znamená, že sa nič nenaučil.
Budem rád, ak sem viacerí položíte rôzne otázky (ďakujem @Bielyotec ), aby sa o nich mohlo diskutovať. Verím, že si mnohí z toho niečo zoberú nielen do svojho pracovného života, ale aj do súkromného života, prípadne ako poznamenal @jardob , mnohé z toho sa dá použiť aj pre riešenie problémov, ktoré sú aj v iných témach tu na fóre.

dočítania
 
Pozorne som si prečítal príspevok. Z môjho pohľadu to vôbec nemá byť o porovnávaní dvoch systémov. Akých dvoch systémov? To je o tom, či vieme alebo nevieme určiť príčinu problému. Všetko je to o MIERE, uvediem príklady:
1. robil som nedávno poradcu v dcérskej firme Tatrovky a mal som príležitosť vidieť aj samotnú montovňu v materskej firme. Boli vyťažení na 100%, nestíhali, ročná producia cca 1500 nákladných áut rôznych modifikácií. V minulom režime zvládali 15 000 ks ročne. Takže oveľa vyššia produktivita. dá sa povedať, že ten minulý režim bol lepší z hľadiska organizácie práce? Dokázali urobiť viac, to je isté a klobúk dole pred takým výkonom. Avšak aká bola efektivita (podiel vynaložených zdrojov na jedno auto), to som sa už nedopátral.
2. nevyužívať štatistické metódy je hlúposť. Bez nich nie je možné riadiť firmu. štatistické metódy - pareto, histogram (rôzne druhy rozdelení dát), regulačné diagramy, korelačné diagramy,... to sú všetko nástroje, ktoré svojím charakterom napĺňajú podstatu druhej etapy úplnej funkcie riadenia. To, že ste merali každý 5., 10., x-tý kus je aplikáciou regulačného diagramu, len vám to možno nikto nevysvetlil (mimochodom, o tom bude tiež jeden z príspevkov). A jeho sledovaním sa posudzuje stabilita procesu/riadenia - viď kapitola v DVTR, v upravenej verzii, ktorú sem zavesil Ľudo, som ju písal ja.
3. pár rokov dozadu som zavádzal nové projekty Toyota do jednej slovenskej firmy, šlo o historicky prvé projekty, ktoré sa dali vyrábať dodávateľom toyoty a neboli vyrobené v podnikoch toyota a historicky prvé projekty vyrábané určitou technológiou pre toyotu. Za ten čas som spoznal ich firemné nastavenie, ich rozmýšľanie a čo môžem povedať je to, že pracujú neuveriteľne metodicky, systematicky a nemá to nič spoločné so západnou organizáciou výroby, ide skôr o ich japonskú mentalitu a tá im káže urobiť všetko najlepšie ako sa dá - bez zmetkov a s vysokou spoľahlivosťou. Ešte môžem povedať, že je rozdiel medzi toyotou japonskou, európskou centrálou a poľským závodom. Najnormálnejší boli japonci, ktorí chceli vyrábať dobre, kvalitné a spoľahlivé súčiastky s vysokou úrovňou efektivity výroby. Európska centrála to celé brala iba ako džob, to boli sprostredkovatelia, byrokrati a odtiaľ šlo najviac administratívnych hlúpostí, nie z japonskej centrály. No a poliaci boli hyperaktívni, najradšej by sa európskej centrále strčili do .... a poriadne hlboko. Ale jedno mali spoločné - je oveľa efektívnejšie poznať štatistické metódy riadenia ako nepoznať. Nepoznať = nevedieť, a to je pre firmy fungujúce v prostredí kapitalizmu cesta do pekla.
4. skúsme si predstaviť, že sa vo výrobe súčiastok pre autá, niečo pokazí, čo nie je vidieť a prejaví sa to až pri užívaní automobilov. V tých najhorších prípadoch môže nastať smrť účastníkov prevádzky. No aj keby nie, tak sa robia tzv zvolávačky, ale až vtedy, keď sa zistí čo je problematické. No a potom treba hľadať príčinu problémov. No rýchlou diagnostikou si nikto nepomôže a zvlášť nie vtedy, ak by dotyčný vedúci tímu, ktorý má nájsť príčinu a je si vedomý toho, že nesmie nič podceniť, lebo to niekoho môže stáť život. Ale znova - to nemá s porovnávaním systémov bývalý/súčasný nič spoločné. To má súvislosť s mravnosťou každého pracovníka, neťahajme sem rôzne "izmy", ktoré sú len a len bojom na tretej priorite všeobecných prostriedkov riadenia. No my vieme, že na prvej úrovni/priorite je metodológia, teda schopnosť rozpoznávať problémy a riešiť ich.
5. spomeniem aj efektivitu riadenia výroby v jednom podniku, kde mi hovorili historky o tom, ako za socializmu vyhadzovali do šrotu celé vagóny zmetkov. Produktivita bola výborná, veď sa veľa vyrobilo, ale kde bola tá efektivita? A čo je horšie - kde bola mravnosť? Lenže vtedy to vedeniu bolo jedno, lebo hneď vedľajšia budova bola zlievareň, kde sa ten pokazený šrot roztavil. Nerobím si ilúzie, ani dnes nie je mravná úroveň vysoká, tiež by to bolo väčšine jedno, ak by zmetkovitosť nebola súčasťou mzdy.
6. a čo sa týka tej byrokracie - to je takisto otázka miery, vysvetľoval som to pri príspevkoch o ISO normách. Teraz som v malom podniku, máme ISO a celú administratívu robím sám. Dá sa to? Dá, len treba vedieť ako. A to, že to niekto nevie, neznamená, že administratíva/ISO a neviem čo ešte je zlé a horšie ako v minulom režime. To znamená, že sa nič nenaučil.
Budem rád, ak sem viacerí položíte rôzne otázky (ďakujem @Bielyotec ), aby sa o nich mohlo diskutovať. Verím, že si mnohí z toho niečo zoberú nielen do svojho pracovného života, ale aj do súkromného života, prípadne ako poznamenal @jardob , mnohé z toho sa dá použiť aj pre riešenie problémov, ktoré sú aj v iných témach tu na fóre.

dočítania
V žiadnom prípade nechcem byť vzťahovačný a vychvaľovať, alebo haniť nejaký systém a organizáciu práce v závodoch pred rokom 1989 a po roku 1989. Každý z nich má svoje výhody a nevýhody. Pred rokom 1989 sme ako riadiaci pracovníci mali takisto štatisticky nastavené mantinely, t.j pracovali sme podĺa vopred schváleného systému(smerníc) a mier do ktorých sa bolo treba vtesnať. Teda riadiť živý proces! Skúsim si na niektoré spomenúť, napr: fond pracovnej doby, plánovanú absenciu (choroba a dovolenky), odpracované normohodiny, spotreba nástrojov/meradiel,plánované % zmätkovitosti, poruchy strojov a pomocných zariadení,využívanie kapacity strojov a zariadení, zavedenie krátkodobých racionalizačných opatrení, atď. atď.. Viedli sa o tom pomerne presné štatistické údaje, ktoré boli nápomocné pri riadení a pomerne prísne kontrolované a vyhodnocované (aspoň v našom podniku/závode)a na základe ktorých sa prijímali ďalšie opatrenia. S údivom sme však konštatovali, že tie parametre (miery), pre riadenie dielne, cechu závodu, ktoré sme mali nastavené a ktoré presne pomenovávali okruh riadenia a kontroly jednotlivých úsekov v danom časovom období bolo treba zrušiť, opätovne zaviesť, ale už sme ich pomenovávali ako napr: miesto porady- team building, brainstorming a pod. Nechcem aby moje písanie vyznelo nejak ironicky, alebo sarkasticky, ale toľko brainstormingov, čo som zažil za posledných 5 rokov mojej aktívnej pracovnej činnosti som v rámci porád počas socializmu nezažil za 15 rokov. Snažím sa nehodnotiť, neobhajovať, iba opísať vecné fakty. Pri automobilovej(veľkosériovej ) výrobe sa môže vždy niečo udiať, čo znehodnotí prácu pre celý závod. Nepamätám si však, že by som bol ,,počul" o nejakej zvolávacej akcii či už pre ,,Škodovku, Tatru, Liaz ,Jawa" v období do r. 1989. Pripúšťam že také niečo mohlo nastať, ale ja som o tom nepočul. Žiaĺ dnes o tých zvolávačkách počujem pomerne často. Pripúšťam, že z mojej strany sa môže jednať o nostalgiu v riadení, ale keď dnes počúvam svoju manželku(pracuje v káblovke, pre el. komponenty do os. automobilov)), dcéru ktorá je v riadiacej pozícii automobilke (monáž), tak neviem, či sa mám smiať, alebo plakať na tým, k akej (ne)dokonalosti sa dá riadenie doviesť a z čoho všetkého sa dá vyviniť jednotlivec), v prípade sporu medzi zákazníkom a automobilkou- operácia sa podarila, pacient ju však neprežil. Napriek všetkému, uznávam štatistické hodnoty, ako informáciu potrebnú k dobrému riadeniu, ale len v rukách kvalifikovaného odborníka. Tak ako hovorí V.V.Pjakin: S údivom sa pozerám na tých našich polithńupov.....
 
Stabilita riadenia
Z môjho pohľadu je stabilita riadenia najdôležitejšou úlohou riadenia. Tento termín však treba doplniť o predpovedateľnosť, a teda ten, kto vie predpovedať, dokáže lepšie riadiť ako ten kto predpovedať nevie. Dnes sa skúsme pozrieť na to ako v technickej praxi výrobného podniku je možné predpovedať čo sa stane s výrobkami, ak... a to pomocou jednoduchého nástroja, tzv regulačného diagramu (RD).
V DVTR poznáme pojmy ako:
- potenciálne stabilné riadenie, v praxi regulačného diagramu nazvané tolerančné hranice, ktoré určujú kedy je výrobok ešte dobrý. Na obrázku sú znázornené červenou farbou a v tomto konkrétnom prípade je výrobok dobrý, ak nadobúda hodnoty od 99,5 do 100,5. V technickej praxi pri sériovej výrobe nie je možné, aby mali všetky kusy rovnaký rozmer, ale vždy nadobúdajú hodnoty z určitého intervalu a tie, ktoré sú dobré, nadobúdajú hodnoty z intervalu medzi tolerančnými hranicami.
- stabilné riadenie alebo aj prípustné riadenie, ktoré ohraničuje oblasť stabilného riadenia, v RD sa nazývajú tieto hranice tzv regulačnými hranicami - na obrázku znázornené modrou farbou, podľa čoho aj diagram dostal názov. Pointa je v tom, že ak udržíme výrobu súčiastky v rámci regulačných hraníc, tak naše riadenie je stabilné, vieme predpovedať, že aj ďalší vyrobený kus bude dobrý, a to s pravdepodobnosťou 99,73% (ale to už je iná, aj keď veľmi prepojená téma spôsobilosti procesov). Ak sa dostaneme s rozmermi medzi modrú a červenú farbu, tak pravdepodobnosť, že ďalší vyrobený kus bude dobrý, výrazne klesá. Pozor, tu sa nebavíme o tom, že sa pokazí stroj/nástroj alebo sa nestane nejaká iná skutočnosť, v praxi nazvaná náhodná chyba, tu sa bavíme o tom, že všetko funguje štandardne.
- absolútne kvalitné riadenie - na obrázku je to zelená čiara, je to v podstate nominálny rozmer súčiastky, ktorý nie je možné dosiahnuť na každej vyrobenej súčiastke, pretože tu pôsobia jednak okolité ruchy (opotrebenie nástrojov, teplota, tlak, ...) a jednak systém sám o sebe má určitú kolísavosť, a to ešte treba zarátať aj chybu merania, ktorá je prítomná vždy.
1715328234996.webp
Takže čo vidíme na obrázku? Na osi x sú čísla 1-25, čo znamená 25 nameraných údajov. Pracovník môže merať každý kus alebo v určitom intervale (každý desiaty, atď) a na osi y sú hodnoty, ktoré môže sledovaný rozmer nadobúdať. Pracovník po nameraní zapíše hodnotu do diagramu ako symbol X. Pre ilustráciu som zakreslil 4 rôzne možnosti (a môže ich byť viacero) ako môžu za sebou byť namerané údaje z výroby a označil som ich čiernym krúžkom.
Prvá oblasť znamená, že je všetko v poriadku, systém má vlastnú kolísavosť a rušivé faktory sú len tak veľké, že sa proces výroby pohybuje v rámci regulačných hraníc = stabilné riadenie.
Druhá oblasť znamená, že je tu nejaký trend, ktorý ak nebude zastavený (výmena nástroja, doštelovanie stroja,...), možno sa dostaneme mimo stabilné riadenie.
Tretia oblasť - znova trend, ktorý nie je síce nebezpečný, ale môže signalizovať niečo iné - napríklad, že kontrolór nevie merať alebo to fláka, alebo je zle nastavená citlivosť a ak by bola tolerancia na stotiny a nie na desatiny mm, tak bude výsledok iný.
štvrtá oblasť - krížiky na pozíciách 19, 21 a 22sú mimo regulačných hraníc (riadenie nebolo stabilné), preto to bola len otázka času, kedy sa prekročí hranica potenciálne stabilného riadenia a ďalšie súčiastky budú zlé.
Toto platí len pre sériovú výrobu, pre kusovú nie. S témou súvisí aj tzv spôsobilosť procesu, o tom niekedy inokedy.
Poznámka 1 - regulačné diagramy majú svoj metaforický význam aj pri riadení podniku ako celku, prípadne pri riadení čohokoľvek. Otázky, ktoré by si mal klásť každý vedúci/politik by mali byť - čo sú červené čiary (aké sú kritériá pre ne), kedy zlyháva riadenie? Čo sú modré čiary pre môj podnik, štát?
Poznámka 2 - takto podobne sa dá vnímať to niekoľkokrát zmieňované božie dopustenie, teda ak ide človek v zámere, nachádza sa medzi modrými čiarami a všetko sa mu darí. Ak ich prekročí, tak musí rátať s tým, že dostane príučku. A ak ani to nepochopí, potom vypadne z žitia, prekročí červené čiary.

dočítania
 
Stabilita riadenia 2
v predchádzajúcom príspevku som písal o stabilite riadenia vo výrobnom podniku, ktorý je svojou činnosťou zameraný na sériovú výrobu. A čo podniky, ktoré vyrábajú malé série alebo sú v režime kusovej výroby? Tam nie je možné sledovať parametre výroby súčiastok pomocou regulačných diagramov, preto sa musia voliť iné ukazovatele.
Ja osobne považujem za najviac vypovedajúci ukazovateľ spojený priamo s výrobou, počet zmetkov alebo percento zmetkovitosti. Je veľmi náročné zvoliť si číselnú hodnotu zmetkovitosti ako cieľovú hodnotu v podmienkach kusovej výroby, napriek tomu je to nutné urobiť, aby sme sa vedeli od niečoho odpichnúť. Môžete si zvoliť napríklad 3% (čo je pomerne benevoletná hranica) a uvidíte, či sa v priebehu sledovaného obdobia (rok) k tomu približujete. Ak ste hlboko pod touto hranicou, môžete ju sprísniť na 2% a ak ste nad touto hranicou, tak môžete ju ešte uvoľniť, lebo aj ciele musia byť realistické, ale radšej sa zaoberajte príčinami tak vysokej zmetkovitosti. Tu pomôžu metódy na hľadanie príčin problémov, spomenuté v predchádzajúcich príspevkoch.
Dá sa sledovať aj využitie času výroby alebo tzv celková efektívnosť zariadenia (CEZ/OEE), ale pre kusovú výrobu to má značné limity vychádzajúce z toho, že každá nová vyrábaná súčiastka má iné časy potrebné na nastavovanie strojov apod.
No okrem výrobných ukazovateľov sú aj nevýrobné, ktoré tiež hovoria o stabilite riadenia. Jedným z najdôležitejších je hospodársky výsledok a cashflow (viď prvé príspevky v tejto téme), ktoré definujú, či sa podnik rúti do priepasti (prekračuje pomyselné regulačné - modré a nebodaj aj tolerančné - červené hranice) svojím zlým hospodárením - HV, či tým, že zákazníci strácajú platobnú schopnosť a dodávatelia ju naopak vyžadujú perfektnú od vás - cashflow. Na oba prípady sú samozrejme iné nápravné opatrenia, ktoré vracajú proces do regulačného pásma.
K pomerne dôležitým ukazovateľom patrí aj miera výmeny zamestnancov - tzv fluktuácia. Ak je vysoká, tak to môže mať katastrofické následky pre firmu, a to v závislosti od toho, na akej pozícii dochádza k častej výmene pracovníkov. Uvediem príklad - v jednej z firiem, kde som pracoval pomerne dlho, som sa snažil dosiahnuť, aby bol stabilný pracovný kolektív, ktorý má vplyv na veľa procesov. Po x-rokoch sa nám podarilo znížiť zmetkovitosť z hodnoty 0,85% (na daný segment priemyslu dobré číslo) na 0,45%. Skúšali sme hocičo, ale skok z 0,85 na 0,45 sme dokázali iba stabilizovaním silného jadra výrobných pracovníkov. Po mojom odchode sa na tieto veci prestalo dbať a dnes sa pohybujú na úrovni cca 2%, čo so sebou nesie okrem vyšších nákladov aj nepríjemnosti spojené s auditmi, reklamáciami a aby to mal kto riešiť, musíte prijímať nových/zbytočných pracovníkov. No stále je to len o tom, že to firma ustojí, avšak ak máte fluktuáciu na pozíciách spojených s riadením alebo technológiou výroby, potom to už ustáť nemusíte.
Čiže na záver - každý podnik by mal mať určité ukazovatele výrobné aj nevýrobné v závislosti od charakteru činnosti podniku, na základe ktorých sleduje stabilitu riadenia a pre tieto ukazovatele by mali byť stanovené tolerančné a regulačné hranice, ktoré keď sa prekročia, musí byť vedenie podniku schopné vypracovať a zaviesť nápravné opatrenia.
PS - tá posledná veta je v podstate naplnením žrečskej moci, ktorá chápe úplnú funkciu riadenia, hlavne jej prvé dve etapy sú stelesnením stability riadenia - schopnosť predvídať, predpovedať budúcnosť, vidieť nebezpečenstvo, mať vypracovaný systém rozpoznávania stereotypov (v tomto prípade regulačné diagramy).

dočítania
 
Spôsobilosť procesov
mnohých pracovníkov vo výrobných firmách straší pojem "spôsobilosť procesu", a to najmä vtedy, keď sa na to pýta zákazník a keď predpisuje určitú minimálnu požadovanú hodnotu spôsobilosti procesu. Čo to však je?
Ak sa pozriete na predchádzajúce príspevky o stabilite riadenia, tak spôsobilosť je v podstate číselným vyjadrením regulačného diagramu. Preto netreba mať strach a radšej si treba spojiť tento pojem s obrazom. Indexov spôsobilosti procesov je viacero a každý vyjadruje niečo iné. Najznámejší je tzv Cpk, ktorý vyjadruje to, aká ploská je gaussova krivka a ako je jej vrchol vzdialený od nominálnej hodnoty. Čím je gaussova krivka ploskejšia, tým je spôsobilosť nižšia a tiež platí, že čím je vrchol krivky ďalej od nominálnej hodnoty, tým je spôsobilosť nižšia. Za primeranú spôsobilosť sa považuje tá, ktorá má hodnotu 1,33. Táto hodnota znamená, to, že s pravdepodobnosťou 99,73% bude výrobok dobrý (aspoň čo sa týka sledovaného rozmeru), ak toto číslo klesne, tak proces nie je spôsobilý a ak číslo narastie, tak je výrobný proces aozaj robustný.
Na obrázku dole vidíme rôzne možnosti ako môže byť graficky znázornená spôsobilosť procesov Cpk. Podobne ako pri regulačnom diagrame, aj tu vidíme tolerančné hranice znázornené červenou farbou a nominálnu hodnotu, okolo ktorej by sa výsledky námerov mali "motať". Gaussova krivka je v podstate len krajším grafickým vyjadrením tzv histogramu, ktorý je tvorený ako keby stĺpcovým grafom. Na osi "X" tohto grafu je nameraná hodnota a na osi "Y" je počet nameraných výsledkov prislúchajúcich k nameranej hodnote, teda ako často sa nameraná hodnota objavila v regulačnom diagrame. A teraz k obrázku - vľavo hore je graf s hodnotou Cpk = 1, aj keď správne by tam malo byť 1,33 (obrázok som vložil preto, lebo graficky najlepšie zobrazuje Cpk, aj keď obsahuje chybu). Je to zobrazenie toho, že najviac nameraných hodnôt bolo okolo nominálneho rozmeru a smerom od neho naľavo aj napravo sa počet námerov rovnomerne znižoval. Takýto výsledok chce dosiahnuť každý. Vpravo hore je Cpk = 0 preto, lebo veľa hodnôt je posunutých mimo dolnú tolerančnú hranicu = sú to zmetky. Vpravo dole je stav, keď väčšina námerov je v tolerančných hraniciach, ale nejaké (a nie málo) je mimo nich. A vľavo dole je stav, keď Cpk = 1,67, čo znamená, že najviac hodnôt je v okolí nominálneho rozmeru a súčasne sú všetky námery v rámci tolerančných hraníc. Toto je výnimočne dobrý stav, avšak dosiahnuť ho je nesmierne náročné a náklady na dosiahnutie tohto stavu môžu byť enormne vysoké.
Pre výpočet spôsobilosti však platia dve podmienky:
- proces musí mať normálne (gaussovo) rozdelenie rozloženia námerov
- proces musí byť stabilný (viď príspevok stabilita riadenia). Preto je stabilita riadenia prvoradá, dôležitejšia než spôsobilosť procesu.
Netreba mať teda strach z pojmu spôsobilosť procesu, ide len vyjadrenie veľkosti stability procesu.
PS: rozbieham školenia pre výrobné podniky ohľadom ISO 9001, prípadne IATF 16949, a aj aplikáciu DVTR pre vedúcich pracovníkov. Ak by niekto z vás potreboval niečo dovysvetliť pre seba alebo pracovníkov vo svojom podniku, môžete ma kontaktovať.
Dočítania
1719300628111.webp
 
Spôsobilosť 2
v predchádzajúcom príspevku som písal o spôsobilosti procesov. Spôsobilosť procesu je vyjadrená číselne od 0 až po X, pričom čím vyššia spôsobilosť procesu, tým sú vyššie nutné zdroje na jej zabezpečenie. Túto spôsobilosť označujeme rôznymi symbolmi, ja som vybral Cpk, kde písmeno "p" označuje proces.
Avšak ešte nebolo napísané, ako sa postupuje pri určovaní spôsobilosti. Znova si zoberieme najčastejšie používaný príklad, ktorý je najľahšie predstaviteľný pre ľudí. Aby sme mohli určiť spôsobilosť procesu, tak musí ísť o sériovú výrobu (inak to nemá zmysel) a musíme z výrobného procesu odoberať na meranie kusy v pravidelných intervaloch, napríklad na každom desiatom kuse zmeriame (a zaznamenáme) skutočnú hodnotu. Na výpočet hodnoty Cpk potrebujeme 25-30 hodnôt, a to preto, lebo čím je väčší počet hodnôt, tým presnejší je výpočet ukazovateľa. Ak by sme chceli vypočítať Cpk z 5-10 kusov, tak dosiahnutá hodnota nebude mať dostatočnú výpovednú hodnotu. Samotný výpočet už v dnešnej dobe prebieha v softvéri po zadaní nameraných hodnôt. Takýto spôsob zberu údajov a výpočtu už dáva aké také predstavy o veľkosti stability výroby.
Okrem toho však existuje aj ukazovateľ Cmk, ktorý má v názve "m" čo značí "machine", ide teda o spôsobilosť stroja. Hlavný rozdiel je v zbere údajov. Pri výpočte Cmk sa zbiera rovnaké množstvo údajov ako pri cpk, avšak bezprostredne za sebou. To dáva obraz o tom, ako stroj dokáže "držať" rozmery.
A ako ste si všimli, pri tom všetkom je jedno dôležité slovo - meranie. Preto existujú aj metodiky (napr MSA), ktoré určujú aká je spôsobilosť meracieho systému (meradlo, pracovník). Môže totiž nastať situácia, keď je zlý výsledok (alebo dobrý) spôsobilosti Cpk/Cmk a Vy na základe toho urobíte nápravné opatrenia (alebo neurobíte žiadne) a rozhasíte celý proces a nebudete vedieť prečo (alebo naopak). Ide o stanovenie veľkosti miery nepresnosti a určenie toho, či je alebo nie je táto miera nepresnosti merania akceptovateľná. V skutočnosti je určenie spôsobilosti merania predradené (nie nadradené) spôsobilosti procesu a stroja. Teda až keď viem, že viem merať, môžem riešiť, či mám dobrý stroj, ktorý drží rozmery a ak áno, až potom riešim, či mám dobrý proces.
Ak to preklopíme do DVTR, tak dostávame trojjedinosť Matéria - Informácia - Miera, kde matéria je ako keby všetko to, čo pomáha vytvoriť výrobok (stroj, nástroj, polotovar,...), Informácia je proces premeny, tvorby, formovania novej súčiastky z polotovaru a miera nám určuje ako nová súčiastka má vyzerať (vektor cieľov), ako v skutočnosti vyzerá (vektor stavu a vektor chyby) a ako sa dá vyjadriť tento rozdiel "má byť/je" v podobe číselnej, grafickej alebo v podobe rôznych indexov spôsobilostí vyjadrujúcich mieru stability riadenia.
Dočítania
 
O nervákoch
Dnes prejdeme k téme, ktorá je vzdialená matematicko-štatistickým metódam riadenia podniku. Takmer každý z nás narazil v zamestnaní na vedúceho, ktorý má "slabšie nervy" a riadenie si predstavuje takým štýlom, že on je principál a ostatní sú cirkusanti, opičky, ktorých treba drezúrovať bičom. Zažil som takého šéfa a ešte ako jeho podriadený som jeho výlevy emócií musel denne počúvať z vedľajšej kancelárie. Jeho rev bol taký silný, že sa triasli okná vo dverách. Potom neskôr, keď som prešiel do inej firmy v rámci holdingu a ja som postúpil vyššie, sme sa stretávali mesačne na predstavenstve holdingu. Vtedy som ho spoznal z hierarchicky totožnej úrovne a napodiv vystupoval bezemočne, bez kriku. A v momente, keď sa "spovedal" majiteľovi holdingu, tak bol ako zmoknuté kuriatko. To znamená len to, že buď vedome sa snažil na podriadených vplývať silou, aby ich mal pod kontrolou alebo mu to tak prikazoval režim psychiky, ktorý bol v takom prípade nastavený na biorobota (ako keď v exceli píšete funkciu "if", teda ak sa bavíš s podriadeným, tak jedine silou, ak sa bavíš so šéfom, tak jedine submisívne, inak sa správaj normálne).
Tu si treba položiť otázku - aký je skutočný (nie domnelý) výsledok takéhoto riadenia? Nebavíme sa teraz o tom, aký to má vplyv na finančnú situáciu podniku, pretože to je v krátkodobých úsekoch veľmi ťažko merateľné a vstupuje sem šum v podobe ďalších faktorov. Skôr je otázka, kam riadenie takýmto štýlom povedie v z hľadiska miery fluktuácie? Samozrejme, že ak je takýto nervák pri moci, tak miera fluktuácie sa zvyšuje, a to najmä na kľúčových pozíciách, ktorých nositelia sa musia často stretávať s nervákom vedúcim. A v dlhodobom meradle to vedie aj k zhoršovaniu finančnej situácie (ak zanedbáme ostatné vplyvy), pretože vysoká miera fluktuácie znamená stratu kompetencií, a to sa rovná zhoršovaniu stability riadenia.
Analógia k tomuto štýlu riadenia je konglomerát. Konglomerát pohlcuje svoje periférie, nedá im vydýchnuť, posilňuje svoju pozíciu, pretože je zameraný na dominanciu centra (nerváka), avšak len do určitého okamihu, do určitej kritickej hodnoty (miera akceptácie štýlu riadenia perifériami), ktorej prekročením sa začínajú zhoršovať určité ukazovatele. Tento istý princíp vidíme aj v globálnej politike, keď sa začína rúcať Pax Americana (Pax Britanica), a to preto, lebo periférie konglomerátu si povedali, že takto to ďalej nejde. Tu je krásne vidieť, že princíp riadenia štýlom konglomerátu popísaný v DVTR je naozaj Dostatočne Všeobecný.
Pri pohľade na nerváka vedúceho sa jeho podriadeným často otvára nožík vo vrecku a nechápu, ako niekto dokáže takto vystupovať. A tu je otázka na podriadených, ktorí sa neskôr stali vedúcimi - nestal sa aj z vás po nástupe do vedúcej pozície rovnaký principál/nervák? Ak áno, prečítajte si ešte raz tento príspevok a zamyslite sa, kam takýto štýl riadenia vedie.
Nabudúce o bloku.

dočítania
 
O nervákoch
Dnes prejdeme k téme, ktorá je vzdialená matematicko-štatistickým metódam riadenia podniku. Takmer každý z nás narazil v zamestnaní na vedúceho, ktorý má "slabšie nervy" a riadenie si predstavuje takým štýlom, že on je principál a ostatní sú cirkusanti, opičky, ktorých treba drezúrovať bičom. Zažil som takého šéfa a ešte ako jeho podriadený som jeho výlevy emócií musel denne počúvať z vedľajšej kancelárie. Jeho rev bol taký silný, že sa triasli okná vo dverách. Potom neskôr, keď som prešiel do inej firmy v rámci holdingu a ja som postúpil vyššie, sme sa stretávali mesačne na predstavenstve holdingu. Vtedy som ho spoznal z hierarchicky totožnej úrovne a napodiv vystupoval bezemočne, bez kriku. A v momente, keď sa "spovedal" majiteľovi holdingu, tak bol ako zmoknuté kuriatko. To znamená len to, že buď vedome sa snažil na podriadených vplývať silou, aby ich mal pod kontrolou alebo mu to tak prikazoval režim psychiky, ktorý bol v takom prípade nastavený na biorobota (ako keď v exceli píšete funkciu "if", teda ak sa bavíš s podriadeným, tak jedine silou, ak sa bavíš so šéfom, tak jedine submisívne, inak sa správaj normálne).
Tu si treba položiť otázku - aký je skutočný (nie domnelý) výsledok takéhoto riadenia? Nebavíme sa teraz o tom, aký to má vplyv na finančnú situáciu podniku, pretože to je v krátkodobých úsekoch veľmi ťažko merateľné a vstupuje sem šum v podobe ďalších faktorov. Skôr je otázka, kam riadenie takýmto štýlom povedie v z hľadiska miery fluktuácie? Samozrejme, že ak je takýto nervák pri moci, tak miera fluktuácie sa zvyšuje, a to najmä na kľúčových pozíciách, ktorých nositelia sa musia často stretávať s nervákom vedúcim. A v dlhodobom meradle to vedie aj k zhoršovaniu finančnej situácie (ak zanedbáme ostatné vplyvy), pretože vysoká miera fluktuácie znamená stratu kompetencií, a to sa rovná zhoršovaniu stability riadenia.
Analógia k tomuto štýlu riadenia je konglomerát. Konglomerát pohlcuje svoje periférie, nedá im vydýchnuť, posilňuje svoju pozíciu, pretože je zameraný na dominanciu centra (nerváka), avšak len do určitého okamihu, do určitej kritickej hodnoty (miera akceptácie štýlu riadenia perifériami), ktorej prekročením sa začínajú zhoršovať určité ukazovatele. Tento istý princíp vidíme aj v globálnej politike, keď sa začína rúcať Pax Americana (Pax Britanica), a to preto, lebo periférie konglomerátu si povedali, že takto to ďalej nejde. Tu je krásne vidieť, že princíp riadenia štýlom konglomerátu popísaný v DVTR je naozaj Dostatočne Všeobecný.
Pri pohľade na nerváka vedúceho sa jeho podriadeným často otvára nožík vo vrecku a nechápu, ako niekto dokáže takto vystupovať. A tu je otázka na podriadených, ktorí sa neskôr stali vedúcimi - nestal sa aj z vás po nástupe do vedúcej pozície rovnaký principál/nervák? Ak áno, prečítajte si ešte raz tento príspevok a zamyslite sa, kam takýto štýl riadenia vedie.
Nabudúce o bloku.

dočítania
To čo popisuješ poznám....je dosť možné, že ten človek nemá o riadení kolektívu ani páru a sám si to aj uvedomuje,preto sa správa "despoticky". Takéto kádre bezpečne prinášajú oddelenie či firmu do krachu. Stávajú sa neobľúbenými a špirála sa tým pádom roztáča ešte viac. Takýto "odborníci" nemajú na svojich miestach čo robiť.
 
Tento konkrétny vedúci je pritom odborník v oblasti, ale ako si správne poznamenal, nie je odborníkom na riadenie kolektívu. To, že je odborníkom na problematiku brzdí roztacanie špirály, ale ide po nej určite.
No stretol som sa aj s takými vedúcimi, ktorí neboli ani odborníci v danej oblasti a tá špirála sa vtedy roztáča na vysoké otáčky. To boli väčšinou noví pracovníci na vysokom poste, ktorých tam dosadil majiteľ s cieľom "nová metla dobre zametá" . Jeden vydržal rok a pol a druhý necelý rok. Za ten krátky čas priviedli relatívne dobre fungujucu firmu na pokraj krachu. Tak tam nakoniec vrátil toho nervaka. Ten to stabilizoval a o chvíľu pôjde do dôchodku a nahradí ho ďalší neodbornik a nervak. Aká to paralela s našou politickou scénou...
To čo popisuješ poznám....je dosť možné, že ten človek nemá o riadení kolektívu ani páru a sám si to aj uvedomuje,preto sa správa "despoticky". Takéto kádre bezpečne prinášajú oddelenie či firmu do krachu. Stávajú sa neobľúbenými a špirála sa tým pádom roztáča ešte viac. Takýto "odborníci" nemajú na svojich miestach čo robi
 
Jeden vydržal rok a pol a druhý necelý rok. Za ten krátky čas priviedli relatívne dobre fungujucu firmu na pokraj krachu. Tak tam nakoniec vrátil toho nervaka.
Těžko soudit a spíše lepší nesoudit.
Sám poznám některé zvířecí a biorobotické typy z představenstev, či z úrovně GŘ.
Jednou jsem shodou okolností seděl proti nim u nějaké slavnější akce a že:
"Kdo nepije (alkohol) s námi, pije proti nám!" on to řekl jinak provokativně:
"Kdo chce s námi pracovat, musí s námi i pít a o tom nebude diskutovat!"
Další případ firmy s 6 000 lidmi představeného:
Je riskantní novou metodikou, byť jinde odzkoušenou a funkční, postupně zvyšovat kvalitu a finanční úspory, jelikož by to (většinou vysokoškoláci) určitě nezvládli.
A toto je obrácený případ toho, co zřejmě popisuješ o zbytečně vynervovaném kolegovi. Samotní šéfové raději nechají nížší úroveň náročnosti, než riskovat problémy.
Dobré je poslední video Blahynky, kde se šéfové shodli v nově objeveném postoji zaměstnanců a to: "že je jim poslední dobu, no hlavně po KOVIDu hodně věcí u pr... = u zádele ... " ale že se to srovnává do starých kolejí a za cca 2-3 roky to bude OK.
Kdyby znal ten stresovaný vedoucí úroveň představy o kvalitě řízení jeho představenstva, možná by pochopil, že zbytečně tlačí na pilu sobě a druhým. Jinými slovy to, co kvalitativně iniciativně předvádí v praxi, tak o to ani představenstvo v této formě nestojí. Může tedy přeřadit na lehčí převod - zvolnit a bude pořád dobrý, v rámci očekávání jeho šéfů.
Horší by ale bylo, kdyby ani šéf nechápal, jak se čísla-produkt logicky skládá na sebe, to plodí riziko padajícího lejna, takže bude první, kdo poletí, i když je šéf naprostý "analfabet".
 
Naposledy upravené:
Ahojte,
chcel by sa niekto z Vás zúčastniť školenia zameraného na ISO 9001, riešenie problémov, základy ekonomiky vo firmách? Trvanie cca 8 hod, dátum pravdepodobne 25.7.24, v Trnave alebo v Pezinku. Kapacita je 10-12 ľudí. Školenie je vhodné pre vedúcich zamestnancov na nižších úrovniach vedenia, absolventov VŠ, ale aj tých, ktorí by niečo z toho radi vedeli len tak. Ak áno, kontaktujte ma do správy pre viac informácií. Pokúšam sa rozbehnúť školenia a poradenstvo a do odborných tém v rámci školení by som rád vtesnal aj niečo z DVTR. Potom by som rád pripravil školenie zamerané čisto na DVTR pre vedúcich pracovníkov.
 
Blok
V minulom príspevku som písal o nervákoch a o tom, ako ich riadenie vo firmách pripomína konglomerát. Dnes to otočíme a pozrieme sa na fungovanie blokového riadenia. V čom je podstata blokového riadenia? V tom, že nevyciciava svoje periférie - pracovníkov, ale naopak, pristupuje k nim ako k partnerom a tak ich začleňuje do riadenia vedúceho k stanovenému vektoru cieľov. Ak teda zameníme slovo "blok" za slovo "vedúci", potom takýto vedúci má ostatných pracovníkov za spolu-pracovníkov, pretože spolu pracujú na dosiahnutí cieľa. Riadenie procesov systémom blok vždy víťazí nad systémom konglomerát, to znamená, že ak by sme mali vedľa seba dve rovnaké firmy a dvoch rovnako vzdelaných vedúcich, tak firma s vedúcim, ktorý bude riadiť blokovo, bude časom úspešnejšia ako tá druhá, a to preto, lebo firma riadená ako konglomerát začne strácať stabilitu riadenia.
Prosím, aby sa tu neplietli spolu hrušky s jablkami - ak sa bavíme o tom, že je niekto vedúci, tak to myslím v pravom slova zmysle, teda že sa svojej práci rozumie a aj dokáže riadiť kolektív a nie, že bol kýmsi dosadený na pozíciu vedúceho. Aj blokovo riadiaci pracovník môže byť nervózny, nahnevaný, ale nikdy svojich zamestnancov neponižuje, nerieši nezhody v osobnej rovine a už vôbec nie pred inými pracovníkmi. Ak toto nastane, potom sa začína rozrušovať stabilita riadenia a blok sa časom rozpadne. Je to principiálne iné ako napr. keď Putin pred celým národom "vyhreší" nejakého gubernátora. VVP tak pre národom ukáže na "škodnú", kdežto vedúci by tak poškodil buď seba pred ostatnými pracovníkmi alebo sa mu začne rozpadať niektorý z procesov pod rukami. Nezhody s vedúcimi je nutné riešiť medzi štyrmi očami.
No je tu aj ešte rovina iná, niekomu môže napadnúť myšlienka, že veľké firmy, ktorých manažéri môžu pracovať blokovo, sú úspešné aj keď nepracujú práve pre blaho obyvateľov Zeme. Áno, je to tak, no treba si uvedomiť, že nad týmito vedúcimi je ešte jeden VEDÚCI a ten má času dosť. Preto majte veci naštudované, majte znalosti, pracujte blokovo a v súlade so svedomím a ono to pôjde. Dočítania
 
Praktické dopady konsolidačného balíka na firmy

Rád by som sa v krátkosti povenoval tejto téme z pohľadu toho, čo čaká firmy, ak bude schválený konsolidačný balík v takej podobe ako bol oznámený.

Pre firmy z priemyslu to bude mať najmä takéto dopady:
  • daň z finančných transakcií - v súčasnosti firmy takmer všetky transakcie prevádzajú z účtu na účet a platba v hotovosti je okrajová. Neviem zatiaľ v akej výške presne to zasiahne firmy, ale vyvolá to ten efekt, že firmy sa budú snažiť ísť viac na hotovostné platby. Ale pozor, aj hotovostný výber je spoplatnený daňou, takže to je prašť jak uhoď. Proste nás dostanú tak alebo tak.​
  • Daň z príjmu – pre firmy s tržbami nad 1 000 000€ (čo je firma okolo 15 ľudí) sa zvyšuje daň z príjmu. To povedie zákonite k ochote firiem znižovať si základ dane rôznymi praktikami (umelým zvyšovaním nákladov alebo znižovaním tržieb, krásne nazvaným slovným spojením - optimalizácia daní). Takže predpokladám, že štát nasadí ďalšie nástroje na lepší výber daní...​
  • Zvýšená DPH – to je proste obyčajné zdraženie všetkého tovaru a služieb, ktoré firma musí nakúpiť.​
Všetky tieto zvyšovania nákladov povedú nie k zhoršeniu hospodárskeho výsledku (aspoň zo začiatku nie), pretože nárast nákladov bude na jednej strane a nárast tržieb bude na strane druhej (lebo aj firma predá svoj tovar so zvýšenou dph a s nákladmi pokrývajúcimi daň z transakcií a daň z príjmu), ale povedú k zhoršeniu tzv Cash-flow (tok peňazí). Inak povedané, hospodársky výsledok firmy môže byť dobrý, ale tým, že všetko zdraží, tak firmy začnú pociťovať nedostatok peňazí. To povedie k predlžovaniu splatnosti vystavených faktúr a to zákonite povedie k postupnému bankrotu firiem, ktoré nebudú môcť financovať celý obeh financií na 2-3 mesiace a k zhoršovaniu hospodárskeho výsledku, lebo začnú padať firmy a tým pádom ubudnú zákazky. To sú hlavné riziká pre malé a stredne veľké firmy. Takže ak sa chcete na to pripraviť, dajte si záležať na sledovaní toku peňazí, dopredu si to vydiskutujte so zamestnancami, zákazníkmi aj dodávateľmi a dúfajte, že to nejako zvládneme.

No a keď začnú padať tieto malé a stredne veľké firmy, hádajte čo bude nasledovať – začnú ich skupovať bohatšie zahraničné firmy. Nám zostanú vedomosti, skúsenosti a zisk... ten pôjde do zahraničia...To som videl tento týždeň v dvoch prípadoch.​
 
Praktické dopady konsolidačného balíka na firmy
To povedie k predlžovaniu splatnosti vystavených faktúr a to zákonite povedie k postupnému bankrotu firiem, ktoré nebudú môcť financovať celý obeh financií na 2-3 mesiace a k zhoršovaniu hospodárskeho výsledku, lebo začnú padať firmy a tým pádom ubudnú zákazky.

No a keď začnú padať tieto malé a stredne veľké firmy, hádajte čo bude nasledovať – začnú ich skupovať bohatšie zahraničné firmy. Nám zostanú vedomosti, skúsenosti a zisk... ten pôjde do zahraničia...To som videl tento týždeň v dvoch prípadoch.​
Za posledné dva roky sme mali skúsenosť s nárastom cien o 100 percent a viac na spotrebných a priemyselných tovaroch, teda firmy premietli všetko vstupy do cien, a podľa toho čo počúvam, tak bez zvýšenia mzdových nákladov - teda ťarchu nesú koncoví zákazníci. Koľko krachov a predajov firiem do zahraničia bolo vtedy? Tvoj odhad dopadu zvýšenia DPH o 2 percentá sa mi zdá celkom katastrofický.
 
Za posledné dva roky sme mali skúsenosť s nárastom cien o 100 percent a viac na spotrebných a priemyselných tovaroch, teda firmy premietli všetko vstupy do cien, a podľa toho čo počúvam, tak bez zvýšenia mzdových nákladov - teda ťarchu nesú koncoví zákazníci. Koľko krachov a predajov firiem do zahraničia bolo vtedy? Tvoj odhad dopadu zvýšenia DPH o 2 percentá sa mi zdá celkom katastrofický.
No to je otázka, čo si kto predstavuje pod pojmom katastrofa. Niektoré z tej kategórie firiem, ktorú som pomenoval to naozaj neustoja. Ak rozumieš, čo je to tok peňazí (cash flow), potom ti to musí byť zjavné. Skúsim to takto ozrejmiť na príklade: Firma má 10 zamestnancov, 4 stroje, nakupuje spotrebný materiál, ktorý premieňa na výrobky. Ten materiál zvyčajne nakupuje buď na predfaktúry alebo na faktúry s krátkou dobou splatnosti (14 dní, max mesiac). Ihneď po dodaní potrebuje materiál premeniť na tovar, aby mohla vystaviť faktúry. Ak výroba trvá mesiac (čo je bežné) a až po mesiaci vystavíte faktúru, ktorá má splatnosť 14 dní a viac, často až 60 až 90 dní, tak to znamená, že firma zaplatí za materiál do 14 dní + mzdy+energie+úvery (to všetko musí byť zaplatené v požadovanom čase) a jej príde uhradená faktúra od zákazníka až o 3 mesiace!!, tak to vytvára veľký tlak a firma si musí vytvoriť aké-také rezervy už v predstihu, aby to dokázala celé utiahnuť. Lenže ak dodávateľovi nazaplatíte za tých 14 dní, ale až za 30 dní, tak nabudúce Vám vystaví tú predfaktúru a tým sa situácia s cash-flow ešte zhorší a ak nebudete mať na uhradenie predfaktúry, potom nedostanete zákazku a začne sa zhoršovať ešte aj hospodársky výsledok.
To vyhlásenie, že zvýšené náklady sú premietnuté na koncového zákazníka je blud, ak sa koncovým zákazníkom myslí posledná výrobná/obchodná firma v reťazci. Naopak, tá má zvyčajne najvyššie zisky, lebo tú koncovú cenu prenáša na spotrebiteľa. A ak sa spotrebiteľovi v dôsledku zdražovania už nebude dať kúpiť tovar, tak čo sa stane? Presne, začne padať domino. Mimochodom v našej firme sme nič nezdražili za posledné 2 roky, skôr naopak, čo sa dalo, to sme zlacnili.
Spýtajte sa ľudí, čo pracujú v priemysle, či sa všetkým darí alebo naopak. Je to naopak, niektoré firmy už tento rok zavreli alebo predali zahraničným firmám alebo prepúšťajú.
To je presne o tom, čo som písal v príspevkoch o stabilite riadenia. Ak sa ide urobiť takýto závažný krok, tak musia byť známe scenáre, ktoré môžu nastať. A tu buď nikto z vlády nechápe situáciu alebo je to nutné zlo, inak by sme na tom boli horšie. Akurát nám nikto nepovedal, čo by sa stalo, ak by nepristúpili k takej konsolidácii.
 
Praktické dopady konsolidačného balíka na firmy
Predpoklad pre uspesnu ziskovu firmu je dolezity profesionalny uctovnik, danovy poradca s dlhorocnymi skusenostami, ktory je pre firmu prinos, ktory dokaze usetrit nemale financne prostrieky.

1, Dan z finacnych transakcii – nejedna sa o velke % zatazenie, uzky manevrovaci priestor. Vyhodu budu mat velke transakcie, kedy namiesto 400 € sa zaplati len 40 €.Urcita moznost by aj bola ako obist BANKU, nebudem zverejnovat a davat rozumy pred schvalenim.

2, Dan z prijmu, zisku – Danova Optimalizacia je legalna moznost ako znizit Danovy Zaklad, preco platit viac ak sa da platit menej ? Preco zaplatit 20 % ked mozem zaplatit len 10 %. Preco platit zo zisku 1.000.000 € 20 % dan = 200.000 €, ked mozem zo zisku 1.000.000 € zaplatit 10% dan = 100.000 €, to je 50 % uspora na dani !!! Aspon 1 rozumny dovod, preco NEOptimalizovat Dan.

3. Zvysena DPH – DPH sa tyka konecneho spotrebitela, nepodnikatela, NEPlatcu DPH ktory si nemoze uplatnit navratnost na Vstupe. Pokial nestupne samotna zakladova cena, t.j. cena bez DPH, tak nevidim dovod ako moze DPH priamo ovplyvnit rast zakladnej ceny.

V praxi sa hodne stretavam s podnikatelmi Platcami DPH, ktory nechcu obchodovat s NEPlatcami DPH, jednoducho ho odbiju, ze NEBUDE obchodovat s NEPLATCOM, lebo si nemoze odpocitat DPH, bez toho aby sa len pozrel na cenovu ponuku, ktora v zakladnej cene je vyhodnejsia oproti ponuke od Platcu DPH. Sleduju vobec firmy financne toky CASH FLOW ? Natiska sa otazka ci vobec tomu rozumeju.

Priklad 1. Navysenie DPH z 20 na 23 % u Platcov DPH
Nakup mozno nahradit Nakladmi v pripade vyrobnej firmy, vypocet pre 100 % Marzu

20% DPH
Nakup
100 + 20 = 120
Predaj
200 + 40 = 240
Odvod FU
40 - 20 = 20


23% DPH
Nakup
100 + 23 = 123
Predaj
200 + 46 = 246
Odvod FU
46 - 23 = 23

Priklad 2. Porovnanie obchodnikov Platcov a NEPLatcov DPH
pri DPH 20 % a Marzi 100 % konecnemu spotrebitelovi

Platca DPH
20% DPH
Nakup
100 + 20 = 120
Predaj
200 + 40 = 240
Odvod FU
40 - 20 = 20

NEPlatca DPH nakupuje od Platcu DPH a predava konecnemu spotrebitelovi
Nakup
100 + 20 = 120
Predaj
220 + 0 = 220
Odvod FU
0
Predaj konecnemu spotrebitelovi, uspora 9 % (240 - 220 = 20) pre spotrebitela
pri zachovani rovnakeho zisku ako Predajca platitel DPH

NEPlatca DPH nakupuje od Platcu DPH a predava konecnemu spotrebitelovi
Nakup
100 + 20 = 120
Predaj
240 + 0 = 240
Odvod FU
0
Predaj konecnemu spotrebitelovi, Marza 120 % o 20 % (240 - 120 = 120) vacsi zisk
pri predaji za rovnaku cenu ako Platca DPH
 
Naposledy upravené:
  • Súhlas
Reactions: Um
Naspäť
Top Bottom