Riadenie vo firmách

Z mojich praktických skúseností s prácou s ISO, potvrdzujem strnulosť tohto riadiaceho systému. V prvom rade by som chcel upozorniť na to, že aj v socializme sme pracovali podĺa riadiacich systémov, ktoré boli rozpracované zo zákonov a z noriem. Veĺmi zjednodušene, tie normy a zákony sa na rozpracovávali do smerníc, pre každú úroveń riadenia. (Tí ktorí boli v armáde si určite pamätajú Zákl.1/1, kde bola rozpracovaná a opísaná metodika pre každú činnosť či už vojaka, podôstojnika alebo dôstojníka (a jeho funkčné zaradenie). Smernice a organizačné pokyny boli vypracované pre každú činnosť (nehodnotím ich efektívnosť, uvádzanie a používanie v praxi). Od poľnohospodárstva po zdravotníctvo, stavbárstvo atď. Všetko to sa po roku 1989 zrušilo! Kto v praxi používal socialistický systém, ten sa vedel veľmi rýchlo preorientovať na ISO. Je to v základe ten istý systém riadenia (myslím tým strojárenský podnik), len podstatne strnulejší a podstatne viac previazaný na byrokraciu. Všetko treba vydokladovať, všetko treba mať podpísané a schválené(od objednávacieho návrhu až po otvorenie kohútika s vodou). Jeden príklad z praxe . pracovník vezie material na ďalšie spracovani. Cestou dostane defekt. Roztrhne sa vonkajší plášť a aj tzv.duša. Kým pracovník nájde svojho nadriadeného, ktorému to ohlási, ten vypíše objednávací návrh, ten musí schváliť niektorý vedúci apotom sa posunie na zásobovanie. V lepšom prípade netreba komponenty nakúpiť, ale uvoľniť zo skladu. Treba vypísať výdajku, schváliť ju, ísť do skladu, predložiť a dostať potrebný material.(ešte viacero činností neopisujem). V socializme išiel pracovník priamo do skladu vymeni pokazený komponent, kus za kus. skladník pokazený material odložil bokom potom po týždni keď sa toho nazbieralo viac , škodová komisia vyriešila či sa jedná o normálne opotrebenie, alebo sa nástroj znehodnotil iným spôsobom. Takže pokiaĺ sa dnes postupuje podľa ISO, je to nárast byrokracie, stráca sa kompetentnosť a operatívna schopnosť riadiaceho pracovníka atď. Pre byrokratov je to však nebíčko v papuľke. Zjednodušene, idete z jednej kancelárie do druhej a stále ste nič nevyriešil, ale pritom si každý plní vzorne svoje pracovné povinnosti.
Takto to síce niekde určite funguje, ale to nie je kvôli strnulosti ISO, ale kvôli tomu, že riadiaci pracovníci si to tak vymysleli=nerozumejú riadeniu a chcú byť papezskejsi ako pápež a auditori, ktorí tomu tiež často nerozumejú to tak vyžadujú. V ISO 9001 nie je žiadna požiadavka, ktorá by vyžadovala podobný postup. U nás vo firme mám na starosti aj ISO a nikdy by som takú hlúposť nevyžadoval od nikoho. V inej firme, kde pracujem iba ako poradca to takto strnulo funguje a nechcú si nechať poradiť, aby to zmenili a zjednodušili. Takže to nie je o ISO, ale o riadiacich pracovníkoch.
 
Takto to síce niekde určite funguje, ale to nie je kvôli strnulosti ISO, ale kvôli tomu, že riadiaci pracovníci si to tak vymysleli=nerozumejú riadeniu a chcú byť papezskejsi ako pápež a auditori, ktorí tomu tiež často nerozumejú to tak vyžadujú. V ISO 9001 nie je žiadna požiadavka, ktorá by vyžadovala podobný postup. U nás vo firme mám na starosti aj ISO a nikdy by som takú hlúposť nevyžadoval od nikoho. V inej firme, kde pracujem iba ako poradca to takto strnulo funguje a nechcú si nechať poradiť, aby to zmenili a zjednodušili. Takže to nie je o ISO, ale o riadiacich pracovníkoch.
 
Ďakujem za odpoveď. Nebolo v mojom záujme kritizovať ISO, ako normu. Snažil som sa iba poukázať na jeho väčšiu strnulosť a zošnurovanosť k socialistickému systému riadenia. Samozrejme, že ten kto za socializmu nemal naštudované systémy, riadenia, (t.j. metodologicky neovládal to ,čo sa po ňom chcelo) riadil intuitívne, alebo miesto neho riadili iní. A dopadlo to tak ako to dopadlo. Ak som z tvojho textu správne pochopil, robíš aj poradcu pri zavádzaní ISO. Predpokladám že od vrcholového manažmentu, až po minimálne stredný riadiaci manažment. Skús prosím ťa , pri nejakej tej tvojej prednáške položiť veľmi jednoduchú otázku. ,, Vedeli by ste mi vlastnými slovami vysvetliť, ČO JE TO KVALITA?" Odpovede budú určite veĺmi zaujímavé.
 
Ďakujem za odpoveď. Nebolo v mojom záujme kritizovať ISO, ako normu. Snažil som sa iba poukázať na jeho väčšiu strnulosť a zošnurovanosť k socialistickému systému riadenia. Samozrejme, že ten kto za socializmu nemal naštudované systémy, riadenia, (t.j. metodologicky neovládal to ,čo sa po ňom chcelo) riadil intuitívne, alebo miesto neho riadili iní. A dopadlo to tak ako to dopadlo. Ak som z tvojho textu správne pochopil, robíš aj poradcu pri zavádzaní ISO. Predpokladám že od vrcholového manažmentu, až po minimálne stredný riadiaci manažment. Skús prosím ťa , pri nejakej tej tvojej prednáške položiť veľmi jednoduchú otázku. ,, Vedeli by ste mi vlastnými slovami vysvetliť, ČO JE TO KVALITA?" Odpovede budú určite veĺmi zaujímavé.
Co je to kvalita? Já kdysi na nějakém školení slyšel, že kvalita je tehdy, když je spokojený zákazník.
 
Nebolo v mojom záujme kritizovať ISO, ako normu. Snažil som sa iba poukázať na jeho väčšiu strnulosť a zošnurovanosť k socialistickému systému riadenia. Samozrejme, že ten kto za socializmu nemal naštudované systémy, riadenia
A v mojom záujme zase nie je ISO normu obhajovať, skôr vysvetľovať. Je to len nástroj a ide o to, ako ho kto dokáže používať. Dokonca ho ani netreba používať, je dobrovoľný, alebo používať ho, ale nedať sa certifikovať.
Ale zaujala ma poznámka o socialistickom systéme riadenia. Čo to je? Mali podniky za minulého režimu zavedený oficiálny "socialistický systém riadenia" alebo to sa iba tak hovorí v zmysle "vtedy sa to robilo inak, lepšie,..."?
A čo je to kvalita? To je tak abstraktný pojem, že to ťažko pomenovať. Definícií je veľa, čo osobnosť v riadení kvality, to definícia. Aj my sme sa učili to, čo kolega píše o príspevok vyššie, že kvalita je to, čo chce zákazník. Ale paradoxne podľa mňa práve ISO 9001 ju definuje najlepšie - je to "miera, s akou súbor vlastných charakteristík objektu spĺňa požiadavky" Čiže ak sa bavíme o výrobku, tak kvalitný je taký výrobok, ktorý sa čo najviac približuje požiadavkám naň kladených. Ak sa bavíme o podniku, tak kvalitný podnik je taký, ktorý čo najviac dokáže plniť požiadavky zákazníkov/noriem/zamestnancov/majiteľov. A kvalitný riaditeľ je ten, ktorý dokáže uspokojiť všetky protichodné záujmy - majiteľa/zamestnancov/zákazníkov/normy :)
 
prosím vysvetliť na príklade
Něco jsem naznačil v komentářích výše. Pracoval jsem mnoho let v organizacích s ISO.
Při vysvětlování je důležitý i okruh pojmů, který se řeší.
V podstatě podle sebe beru ISO jako průkazku ke vstupu někam. Nevidím v tom nic významného ale naráží na obecná pravidla - objektivní zákonitosti
- řešit degradačně parazitické věci a demograficky podmíněné věci
- sociální moc, idiocii
- provokačně-imitační činnost, ...
Takže jsem ustavičně jako zaměstnanec v řídícím procesu narážel na nějaké mantinely. Chapal jsem to jako systém krytí různých skutků.
A abych nebyl osamocen :) na pomoc jsem si vzal také UI a k ISO 9000 sdělila:
ISO 9000 je řada norem, které definují systém managementu kvality. Tyto normy vydává Mezinárodní organizace pro normalizaci (ISO). Normy ISO 9000 byly poprvé zveřejněny v roce 1987 a vzešly z řady norem BS 5750 (British Standard). Od té doby byly několikrát revidovány, naposledy v roce 2015. V současnosti se plánuje další revize, která by měla být k dispozici v roce 2025
12. Normy ISO 9000 se zaměřují na aspekty jako odolnost, řízení dodavatelského řetězce, řízení změn, udržitelnost, řešení rizik a organizační znalosti2.

1: ISO 9000 – Wikipedie 2: Revize normy ISO 9001:2015 bude k dispozici v roce 2025 | DQS

Tak :)
 
Naposledy upravené:
Vedeli by ste mi vlastnými slovami vysvetliť, ČO JE TO KVALITA?" Odpovede budú určite veĺmi zaujímavé.
Ja by som to za seba povedal takto: KVALITA sú subjektívne zvolené kritériá, ktorými sa snažíme riadiť (plniť ich) pri dosahovaní výrobných cieľov.
Kvalita sú subjektívne kritériá, a to aké parametre si ľudia vyberajú za parametre kvality, to je dané hlavne mravnosťou a svetonázorom ľudí.
Napr. zdravotníctvo. Pre západný svet je hlavnou kvalitou potláčanie vonkajších príznakov chorôb. Na východe je to skôr prevencia a celostná medicína.
Ovocinárstvo: Pre niekoho môže byť hlavnou kvalitou bezchybný vonkajší vzhľad. Pre iného to môže byť nezávadnosť a biokvalita (vzhľad až na druhom mieste).
 
Naposledy upravené:
Kvalita sú subjektívne kritériá, a to aké parametre si ľudia vyberajú za parametre kvality, to je dané hlavne mravnosťou a svetonázorom ľudí.
výborne!
No je tu jeden háčik, dám príklad: zákazník chce vyrobiť súčiastku, 2 kusy o rozmeroch 100+0,5/-0,5 (teda s toleranciou). Vy vyrobíte súčiastku na jednej smene s presnosťou 100+0,005, teda na 5 tisícin presne. A iný pracovník na druhej smene sa bude držať 100+0,5/-0,5. Kto z nich urobil lepší (kvalitnejší kus)? Technicky sú oba dobré, ale ten prvý spotreboval oveľa viac zdrojov (čas, energia, rezné nástroje,...), urobil kus, ktorý má vyššiu akosť, ktorú nikto nechcel, lebo zákazník možno bude na súčiastke ešte robiť zvar, preto tam predpísal takú "slabú" toleranciu. Preto je tá definícia kvality v zmysle ISO vhodná - je to miera, s akou súbor vlastných charakteristík objektu spĺňa požiadavky. Takže ktorý z pracovníkov má vyššiu mravnosť? Ak by sme to ohraničili len takto, potom ten, ktorý spotreboval menej zdrojov a dodal to, čo bolo treba.
Druhá vec je mravnosť zákazníka, ktorý možno nepotrebuje dostať vysokoakostnú súčiastku, lebo tá by možno dlhšie vydržala, mala by dlhší životný cyklus. Ale to už je na nadlho takéto filozofovanie.
 
  • Bravo!
Reactions: Um
Dělala jsem nějaký čas poradkyni pro zavádění ISO 9001 ve firmách, hlavně v oblasti stravovacích podniků, hotelů, cestovních kanceláří,..
Podle mě je ISO 9001 hlavně o kontrolních mechanismech. Míra zavádění různých formulářů a odsouhlasování nadřízeným není v normě daná, ale u auditorů je na to často různý subjektivní pohled.
Jedna auditorka mi např. tvrdila, že je potřeba písemný souhlas nadřízeného na každou cestu služebním autem, i když má ten člověk auto přidělené.
Celkově bych řekla, že to, co řeší ISO 9001 by šlo zvládnout na základě nějakého auditu, kterým by byly odhaleny chyby ( pokud by tam byly), z kterých by se vedoucí pracovníci poučili a netřeba dalších povinných auditů, za které se platí plno peněz.
 
Naposledy upravené:
Ale paradoxne podľa mňa práve ISO 9001 ju definuje najlepšie - je to "miera, s akou súbor vlastných charakteristík objektu spĺňa požiadavky"
Neviem, či je to úplná formulácia definície ISO na kvalitu, ale v podstate definícia vystihuje popis pojmu. My sme pracovali s jednoduchšou definíciou. Jednoduchšia definícia -Kvalita, to sú ,,VLASTNOSTI+CENA ". Uvediem jednoduchý príklad: Väčšina zamestnávateĺov sa sťažuje že nevie zohnať ,,kvalitného pracovníka". Z toho mi vyplýva, že žiadny z uchádzačov nemá tie vlastnosti, ktoré by zamestnávateĺ potreboval. V tomto prípade si za vlastnosti dosaďte akúkoľvel hodnotu: nechce robiť zadarmo, chce benefity, nechce sa ďalej vzdelávať, atď. Ďalší príklad: Chcem si kúpiť nové topánky. V obchode majú kožené topánky za 100Eur, alebo koženkové za 20Eur. Ja 100 Eur nemám, takže tie topánky za 100 Eur môžu mať akékoľvek vlastnosti (vynikajúca životnosť, vodeodolnosť, atď.) , kúpim si koženkové za 20Eur aj napriek im horším vlastnostiam. Teda vedome som znížil nároky na kvalitu, pretože do môjho rozhodovacieho procesu vstúpil faktor cena (nie hodnota). Ospravedlňujem sa zle definovanú vetu ,,Snažil som sa iba poukázať na jeho väčšiu strnulosť a zošnurovanosť k socialistickému systému riadenia". Na základe mojich praktických životných skúseností, som chcel iba poukázať na vyžadovaný nižší systém byrokracie za socializmu a možnosť operatívnejšieho rozhodovania riadiaceho pracovníka voči súčasnému systému.
 
Ďakujem za odpoveď. Nebolo v mojom záujme kritizovať ISO, ako normu. Snažil som sa iba poukázať na jeho väčšiu strnulosť a zošnurovanosť k socialistickému systému riadenia. Samozrejme, že ten kto za socializmu nemal naštudované systémy, riadenia, (t.j. metodologicky neovládal to ,čo sa po ňom chcelo) riadil intuitívne, alebo miesto neho riadili iní. A dopadlo to tak ako to dopadlo. Ak som z tvojho textu správne pochopil, robíš aj poradcu pri zavádzaní ISO. Predpokladám že od vrcholového manažmentu, až po minimálne stredný riadiaci manažment. Skús prosím ťa , pri nejakej tej tvojej prednáške položiť veľmi jednoduchú otázku. ,, Vedeli by ste mi vlastnými slovami vysvetliť, ČO JE TO KVALITA?" Odpovede budú určite veĺmi zaujímavé.
To je dobrej vtip: "... A dopadlo to tak, jak to dopadlo." :)
Nebo také vtip: "Není nic, co by nějak nedopadlo" :)
Např. atomové elektrárny Jaslovské Bohunice,
Temelín, .. sociálismu - komunitního (komun-ismus) uspořádání obyvatel, běží celkem bezvadně, určitě ne podle: " .. prostě to tak dopadlo..
V systému řízení socialistického bloku hodně dominovalo RVHP:
UI píše:

Rada vzájemné hospodářské pomoci (RVHP), známá také jako Comecon, byla obchodní organizace, která sdružovala socialistické státy sovětského bloku během studené války. Byla založena v Moskvě v roce 1949 na popud sovětského vůdce Josifa Visarionoviče Stalina1. Zde je několik klíčových informací o RVHP:

  1. Cíle a vznik: RVHP měla za cíl usnadnit vzájemnou obchodní výměnu mezi členskými státy a konkurovat evropské hospodářské spolupráci po druhé světové válce. Vytvoření Mezinárodní banky hospodářské spolupráce a zavedení převoditelného rublu byly mezi prvními cíli RVHP1.
  2. Členství: Zakládajícími členy RVHP byly Bulharsko, Československo, Maďarsko, Polsko, Rumunsko a Sovětský svaz. Později se k nim připojily další země, včetně Albánie, NDR, Mongolska, Kuby a Vietnamu1.
  3. Funkce a problémy: RVHP sloužila jako mocenský nástroj pro centrální ovládání ekonomiky socialistických států Sovětským svazem. Plánovaná koordinace plánování v zemích východního bloku však nikdy nenastala. Obchodní transakce probíhaly v rámci bilaterálních dohod1.
  4. Zánik: Koncem 80. let se spolupráce zemí RVHP orientovala na užší ekonomickou integraci, ale po roce 1990, kdy se většina východoevropských zemí začala orientovat na tržní ekonomiku, RVHP ztratila na významu a byla rozpuštěna v roce 19911.
RVHP byla zajímavým fenoménem v dějinách mezinárodních vztahů a ekonomie, ačkoli její cíle a účinnost byly často diskutovány.

Dále přidám info, že naše ČSN = normy kvality, dosti přísné, byly postupně vytlačovány z důvodu ambicí EU o volném pohybu zboží po celé EU od severu k jihu, od východu k západu, stejný standard, což některé kvalitáře v řadě oblastí mohlo dost namíchnout.
 
.... zaujala ma poznámka o socialistickom systéme riadenia. Čo to je? Mali podniky za minulého režimu zavedený oficiálny "socialistický systém riadenia" ..
Pokud bych měl najít adekvátní odpověď, tak si dovolím použít tuto zkratku:
"Podle skutků poznáte je ..."
Takže skutky managementu kvality socialistického bloku, nebo dřívějších systémů, se potýkaly s většími výzvami, tj. že ISO, coby systém managementu kvality, v letech po jeho zavedení do praxe, spíše v průmyslu "paběrkuje" tj. řeší drobnosti.
Stačí porovnat skutky činností za platnosti ISA a před zavedením ISA -
téměř všechny stěžejní průmyslové KOMPLEXNÍ VÝROBNÍ ZÁVODY VČETNĚ LOGISTIKY tj.:
- atomové, tepelné, vodní elektrárny,
- vodní díla, dopravní stavby,
- sklářský průmysl,
- chemické závody, závody zpracování ropy
- těžké strojírenství, lodní, automobilní průmysl
- vojenský a obranný průmysl, jejího zásobování, dopravních uzlů atd., byl realizován mimo systémy managementu kvality tzv. ISO.
Otázkou tedy je zdali by nám známé ISO nebylo, v době rozvoje národního hospodářství, spíše brzdou takových komplexních děl uvedené výstavby, když víme, jakou administrativní zátěž na sebe systém ISO váže.
Očekáváme dostavbu atomových elektráren a problémy budou, čímž se tyto díla v termínech protahují a z tohoto důvodu i náklady rostou nad původní limity.
Průkaznou zkouškou ISA - managementu kvality uplatňovaného na velkých průmyslových dílech, by mohlo být, že cena díla je přesná a také termín dokončení je přesný = dílo bylo realizováno v systému ISO - management kvality.
 
Naposledy upravené:
výborne!
No je tu jeden háčik, dám príklad: zákazník chce vyrobiť súčiastku, 2 kusy o rozmeroch 100+0,5/-0,5 (teda s toleranciou). Vy vyrobíte súčiastku na jednej smene s presnosťou 100+0,005, teda na 5 tisícin presne. A iný pracovník na druhej smene sa bude držať 100+0,5/-0,5. Kto z nich urobil lepší (kvalitnejší kus)? Technicky sú oba dobré, ale ten prvý spotreboval oveľa viac zdrojov (čas, energia, rezné nástroje,...), urobil kus, ktorý má vyššiu akosť, ktorú nikto nechcel, lebo zákazník možno bude na súčiastke ešte robiť zvar, preto tam predpísal takú "slabú" toleranciu. Preto je tá definícia kvality v zmysle ISO vhodná - je to miera, s akou súbor vlastných charakteristík objektu spĺňa požiadavky. Takže ktorý z pracovníkov má vyššiu mravnosť? Ak by sme to ohraničili len takto, potom ten, ktorý spotreboval menej zdrojov a dodal to, čo bolo treba.
Druhá vec je mravnosť zákazníka, ktorý možno nepotrebuje dostať vysokoakostnú súčiastku, lebo tá by možno dlhšie vydržala, mala by dlhší životný cyklus. Ale to už je na nadlho takéto filozofovanie.
Dobrý príklad. Ale základ je toto:
KVALITA sú subjektívne zvolené kritériá, ktorými sa snažíme riadiť (plniť ich) pri dosahovaní výrobných cieľov.
Tá druhá veta s tou mravnosťou je skôr len také doplnenie, ktoré nemusí nutne platiť vždy. A netýka sa ani tak toho, kto sa tú kvalitu snaží naplniť, ale skôr toho, kto ju zadáva... Keď porovnávame jedny normy s inými normami v tej istej oblasti.
Môžeš napr. porovnať ISO so socialistickou ČSN. Hoci ja som to myslel viac všeobecne. Jeden človek súdi kvalitu tovaru podľa jedných subjektívnych kritérií, a iný človek súdi kvalitu toho istého tovaru podľa iných kritérií. Čo tie kritérií odlišuje? Podľa čoho dáva jedny kritériá vyššie a iné ignoruje? Ak sa z niekoho subjektívneho hodnotenia stane celospoločenská norma, čiže niečo, čo má veľký dosah na prostredie a život, a kým to nemá negatívny dopad na prostredie, spoločnosť, tak o nič nejde. Ale v prípade, že sa v tej norme odráža aj niečo rušivé, čo má negatívny dopad, tak na tom samozrejme záleží. A preto je reč o mravnosti. Pretože skutočná mravnosť z dlhodobého hľadiska vnáša do spoločnosti a prostredia harmóniu. A opak mravnosti zasa z dlhodobého hľadiska vnáša rozklad.
 
výborne!
No je tu jeden háčik, dám príklad: zákazník chce vyrobiť súčiastku, 2 kusy o rozmeroch 100+0,5/-0,5 (teda s toleranciou). Vy vyrobíte súčiastku na jednej smene s presnosťou 100+0,005, teda na 5 tisícin presne. A iný pracovník na druhej smene sa bude držať 100+0,5/-0,5. Kto z nich urobil lepší (kvalitnejší kus)? Technicky sú oba dobré, ale ten prvý spotreboval oveľa viac zdrojov (čas, energia, rezné nástroje,...), urobil kus, ktorý má vyššiu akosť, ktorú nikto nechcel, lebo zákazník možno bude na súčiastke ešte robiť zvar, preto tam predpísal takú "slabú" toleranciu. Preto je tá definícia kvality v zmysle ISO vhodná - je to miera, s akou súbor vlastných charakteristík objektu spĺňa požiadavky. Takže ktorý z pracovníkov má vyššiu mravnosť? Ak by sme to ohraničili len takto, potom ten, ktorý spotreboval menej zdrojov a dodal to, čo bolo treba.
Druhá vec je mravnosť zákazníka, ktorý možno nepotrebuje dostať vysokoakostnú súčiastku, lebo tá by možno dlhšie vydržala, mala by dlhší životný cyklus. Ale to už je na nadlho takéto filozofovanie.
Nemyslím si, že toto by sa dala nazvať ako mravnosť, ak zamestnanec nepozná širší kontext a nemá stimuly (a to nemusia byť len peniaze).
Vôbec nemusel vedieť aký je účel a chcel to pre radosť spraviť lepšie, možno i pre pochvalu. Na dobrotu na žebrotu, v tomto prípade.

Ono je to stará vec (Baťa, Čubovci, i za Stalina či Forda vo výrobe... až po kmene...), vyriešiť to vieš len zdieľaním know-how celého procesu a stimulom.

Príklad zo stavebnej firmy. Majiteľ dáva podiel zo zisku zákaziek svojím pracovníkom. Takže aby chápali zamestnanci ako si majú vypočítavať svoj stimul, musia byť zasvätený aj do nákladov na stavbu. Materiál a ich čas. Tým pádom sami zamestnanci neplytvajú materiálom ale uvažujú rozumne a ekonomicky a nešidia, inak by museli v budúcnosti v rámci záruky opravovať, z čoho by nemali stimul. Ak príde nováčik, tak smi spolupracovníci mu vysvetlujú ako najlepšie vykonať prácu, lebo je to v záujem ich odmien. Takže zamestnanci sami na seba prebrali časť manažérsky rolí, lebo je to v ich záujme.

Sám som podobnú praktiku zaviedol u svojho IT startupu, pretože ITčkari sa tiež radi piplajú v kóde. Ale keď má prisľúbený podiel a vysvetľujem mu fungovanie businessu, už sa na to pozerá úplne inak a ja som minimalizoval dozor a on sám prebral časť manažmentu.

V jednej IT firme pre ktorú som pracoval, tak boli ľudia odmeňovaný za nápady alebo podielom ak to priviedlo zisk. Aj to bol úspešný model, zvýšil zisk firmy aj sami si prilepšili.

Asi by sa dalo hodinu písať o takýchto príkladoch.
 
Viacero príspevkov k ISO uvádza, že systém ISO je administratívne náročný, strnulý,... Tak sa na to pozrime:
1. ISO uvádza nutnosť mať tzv zdokumentované informácie, čo je súbor dokumentov, ktoré musia byť k dispozícii bez ohľadu na veľkosť firmy. Niekto sa o túto dokumentáciu musí starať, čo je časovo náročné a zvyčajne má niekto z firmy kvôli tomu na starosti riadenie kvality, veľké firmy majú často celé oddelenia kvality. Takže áno, z tohto pohľadu je to administratívne náročné.
2. niektoré firmy túto administratívnu záťaž nechcú a nemajú ani ISO zavedené. Čo je v poriadku, avšak nemajú zavedený (častokrát) žiadny systém práce. Možno si to spájajú s byrokraciou, ale výsledok je ten, že nesledujú žiadne parametre alebo takmer žiadne dôležité parametre prevádzky (produktivitu/zmetkovitosť/skladové hospodárstvo/ekonomické výsledky...). Toto spadá do druhej etapy úplnej funkcie riadenia, na základe ktorej sa stanovuje vektor cieľov. Inak povedané, ako sa firma môže zlepšovať, ako môže odolať prípadným budúcim katastrofám, keď ani nevie v akom je stave?
3. bol som na školení v Toyote, priamo v dvoch prevádzkach. Toyota nemá zavedený systém ISO, ani jeho automobilovú mutáciu IATF 16949 (ktorá je oveľa náročnejšia ako 9001), ale vlastný systém TPS - toyota production system. To, čo som videl ma ohromilo (nie v dobrom slova zmysle), pretože celá výrobná hala, všetky steny, tisíce násteniek bolo oblepených rôznymi výkazmi, tabuľkami, grafmi,... Dá sa povedať, že je v tomto prípade byrokracia/administratíva prehnaná? Možno áno, no Toyota je číslo 1 alebo 2 (naťahujú sa každoročne s VW) v automotive priemysle. Alebo ak by mali ISO, tak by to bolo ešte náročnejšie?, pochybujem.
Takže záverom, podľa mňa je ISO náročné, ale nemusí byť náročnejšie ako iné systémy riadenia kvality. A aj keď je ISO náročné, tak treba na váhu postaviť výhody, ktoré prináša a nevedomosť o riadení, ak žiadny systém zavedený nie je - pod mylným názorom, že netreba administratívu. Znova píšem pre istotu - vôbec ISO neobhajujem, len sa ho snažím vysvetliť, pretože ovplyvňuje život firiem. A systém riadenia vo firmách je taký ako ho nastavia riadiaci pracovníci. Ak mu rozumejú, potom môže byť ISO pomôcka a ak nie, potom je to cesta do pekla.
 
Mnoho z nás se posune do jiných profesí, nebo přiberou nové oblasti ke svým osvojeným profesím.

V souvislosti s uvedeným tématem jakosti řízení vyvstane otázka rozmotání klubka nastávajících hospodářských problémů z titulu globalizace a znovupostavení hospodářství (státně-regionálního) na nohy v nových podmínkách.

A bude lepší toto rozmotání klubka řešit v partě, v partě se to lépe táhne a nejlépe za jeden provaz. Možná někdo sleduje aktivity soukromých korporací v NERVu – Národní ekonomické radě vlády, jenže co z nich padá, nemá to moc hlavu ani patu. Tápou podle mého, jako by viděli jen do dáli svého oplocení – svých zájmů postavených pro kategorii ANARCHISTA, jenže pak zjistí, že jejich ohrádka - oplocení zmizelo a oni budou vysublimování do situace, kterou neviděli, nebo nechtěli vidět.

Prezident Miloš Zeman dal varování před vládou NEODBORNÍKŮ , která již nese a dál ponese plody dopuštění, špatné plody!

Předvídáme, tušíme rušení některých výrob a profesí v oblastech, které zastoupí UI. Budou to vesměs statistické činnosti, zatřídění, hodnocení, zpětné vazby ve všech oblastech průmyslu a bankovnictví.

Už to zažíváme ve státní správě – povinná digitalizace - normové statistické činnosti, zpětné vazby a jejich vyhodnocování, zatřídění do kategorií, jakosti, rozesílání opatření, …

Stejné zřejmě nastane u školství, přihlašování, statistické vyhodnocování, zpětné vazby jsou také normové činnosti a zřejmě i „norma“ MPH – maximální počet odučených hodin placených ze státního rozpočtu, se má doplnit výukovou hodinou z kapacit pomocí UI = postupné snížení personálu ve školství a s tím rušení požadavků na budovy v oblasti stravování a hygienických potřeb, WC apod.

Další ve zdravotnictví plánují řídit logistiku zatím ozvučili oblast operačních sálů, aby byly kapacity co nejúčelněji využity v každé minutě (co to provede, když do tohoto přesného UI algoritmu nastoupí nemoc personálu, popř. technická havárie…)

Mám představu, jaké výrobky budeme dál vyrábět pro sebe ale nemám představu, jaké výrobky budeme vyrábět pro celý svět, nebo celou EU - budou to dílčí nanovlákna, dílčí nanotechnologie, dílčí genetické materiály, dílčí bioinženýrství, automotive, elektřina, zemědělství,…, ale jakým dalším nástrojem se posuneme dál v oblasti nabídky spolu_práce a kooperace. Bude se toho muset mnoho přehodnotit. Mnoho z nás se posune do jiných profesí, nebo přiberou nové oblasti ke svým osvojeným profesím.

Někteří změní profesi ihned po konfliktu se svědomím. Jiného přetočí Zjevení a začne od píky. Každý máme svoji zkušenost. Rozhodně to bude zajímavé. Nikoli nuda, ale výzva.
 
Procesný prístup
Dnes niečo o procesnom prístupe, ktorý je okrem iného, jedným z princípov ISO 9001. Čo to vlastne je a ako sa (ne)uplatňuje vo firmách?
Z môjho pohľadu je najdôležitejším dokumentom firmy tzv procesná mapa, ktorá zobrazuje všetky procesy, ktoré vo firme existujú a graficky ich znázorňuje tak, aby bolo každému jasné ako firma funguje. Procesy sú zvyčajne zadelené do 3 kategórií:
- riadiace (riadenie firmy prostredníctvom tvorby stratégie, plánovania, manažérskych systémov, personalistika,...)
- hlavné (tie, ktoré sa priamo podieľajú na tvorbe výrobku/služby, napr zisťovanie potrieb zákazníka, dopytové konanie, technická príprava výroby, výroba, expedícia, ...)
- podporné (tie, ktoré sú nutné, ale nevytvárajú výrobok, napr nákup, údržba, meranie,...).
Z uvedeného je jasné, že pre dodávanie (nie jednorazové dodanie dobrej súčiastky) v súlade s požiadavkami zákazníka, je nutné, aby fungovali všetky podnikové procesy. Ak i čo i len jeden z nich nefunguje, tak sa to prejaví buď priamo u zákazníka alebo vo výsledkoch firmy. Pre tých, ktorí čítali Vodu mŕtvu pripomínam, že ide v podstate o ekvivalent "schémy výmeny tovaru v národnom hospodárstve", kde je uvedené, že ak skolabuje jedno z odvetví, potom skolabuje celé hospodárstvo, čo je vlastne aplikácia kirchhofovho zákona.
Inak povedané - na spokojnosti zákazníka a výsledku firmy sa podieľajú všetci zamestnanci, všetky útvary. No často sa stáva, že namiesto procesného prístupu to firmy/vedúci pracovníci jednotlivých útvarov chápu tak, že "to nie je môj problém, to je problém kontroly/výroby/údržby a nech si to riešia oni". Teda si každý hrabe na tom svojom piesočku. Vtedy to už nie je procesný prístup, ale hierarchický prístup k riadeniu, ktorý skôr či neskôr povedie k neúspechu a k nabaľovaniu problémov. Tu prosím nezamieňať osobnú zodpovednosť za čiastkovú úlohu (čo je správne) s hierachickým prístupom (nesprávne) k riadeniu.
Pre pochopenie toho, ako sa pozerať na riadenie procesným prístupom uvediem príklad:
Firma vyrába súčiastky v sériovej výrobe, rozbeh výroby je náročný a v procese výroby sa vyskytujú nepodarky. Typicky sa to rieši tak, že oddelenie výroby povie - za to je zodpovedná kontrola, lebo oni našli zlé kusy, my iba vyrábame. Kontrola povie - my iba kontrolujeme, zodpovedná je výroba. Teda každý si rieši to svoje a výsledok je vysoká zmetkovitosť. Aplikáciou procesného prístupu sa to môže riešiť nasledovne - kontrola oznámi výrobe, že zistili výskyt zmetkov a treba pozastaviť výrobu. zodpovedný pracovník výroby preskúma dôvody zastavenia kontroly, spýta sa robotníkov, prečo sú zmetky. Robotníci uvedú, že sú problémy najmä pri opätovnom spúšťaní výroby po prestávkach, lebo....Zistí sa, že neboli správne nastavené výrobné parametre procesu (parametre stroja, teplota, tlak, atď) už pri zavádzaní overovacej série v réžii oddelenia technológie. Oddelenie technológie vyjadrí kritiku nad tým, že majú málo ľudí a nestíhajú sa venovať overovacím skúškam, čo prináša zvýšené náklady v sériovej výrobe. Ďalej sa to rieši na personálnom oddelení, kde sa rozhodne o posilnení oddelenia technológie...Logiku už isto chápete.
Takže ako sa hovorí - vesmír je proces (slovensky dej). Ten pozostáva z hierarchicky nižších procesov, a rovnako je to aj vo firmách. Preto je nevyhnutné sledovať procesy/deje a nie až tak dôležité sledovať jednotlivé osoby, oddelenia.
 
Zaujímavý stav nastal v IT firmách.
Ako dobre vieme, IT firmy vo veľkom začali najímať lacnú pracovnú silu - indov a číňakov. Niektorí tí indi, číňaci sú dobrí, iní zase stoja za figu. Vo všeobecnosti kvôli inej kultúre zmýšľania indi a číňaci produkujú štatisticky horší kód, než európania. Proste inďaka netrápi, že tam napísal dríst a ten dríst bude pomalý. On je rád, že môže do niečo špŕtať a dostáva peniaze.
Manažment je úplne šťastný, že môže zameniť drahých európanov a američanov za inďakov, ktorí sú tak o 10 - 20 % lacnejší. To že inďák produkuje totálne hrozný kód - to manažment netrápi. Manažment programovať nevie.
Začne to manažment trápiť, až keď užívateľ do programu napchá tonu dát a aplikácii trvá hodiny, kým tie dáta spracuje. Ale tak manažment si povie - to sú výnimočné situácie, len málokedy užívatelia budú takto skúšať náš kód. A tak si firma žije ďalej so stratégiou - výmena drahých európskych programátorov za inďákov.

Keď IT firma vyvíja aplikáciu, tak je na to potrebná celá infraštruktúra:
1. Programátori, testeri - ľudia.
2. Virtuálne počítače kde beží
  • Zostatovanie aplikácie - preklad kódu do spustiteľného súboru (exe, DLL)
  • Testovanie aplikácie automatizovanými testami - na virtálnom PC beží zoznam testov
Firmy dneska málokedy majú vlastné dátové centrum, vlastné servery, kde bežia tie virtuálne počítače, pretože to má veľké náklady.
Ak chce mať firma vlasné virtuálne počítače, tak potrebuje
  1. Ľudí čo sa o to budú starať - serveroví administrátori
  2. Priestory
  3. Samotné počítače
  4. Elektrinu
Takže firmy si radšej objednajú výpočtový výkon niekde u dodávateľa, akým je aj Amazon. Amazon im dodá výpočotvý výkon. Takéto obrovské dátové centrá ponúkajú určité množstvo výkonu, a dokonca podporujú aj požiadovaky o nečakané naýšenie výkonu. Samozrejme za peniaze. Bavíme sa o desiatkach tisícoch dolárov mesačne.
A tu nastáva problém. Takéto virtuálne PC stoja peniaze. Platí sa tam za jednotku výkonu. Ak aplikácia naprogramovaná človekom znalým žerie 2 jednotky výkonu, tak aplikácia naprogramovaná inďakom žerie tak 4 - 8 jednotiek výkonu. Predtým to manažment mohol ignorovať, veď výkon aplikácie mohol trápiť maximálne tak používateľov. Ale teraz, keď firmy prechádzajú na používanie virtuálnych strojov, začína mať veľkú váhu výkon aplikcáie aj pre samotnú firmu vyvíjajúcu aplikáciu. Lebo čím pomalšia je aplkácia, tým viac procesorového času zožerie na virtuálnych PC a tým viac peňazí popýta Amazon za mesiac.
To čo manažéri ušetria na výmene europských programátorov za inďakov, v konečnom dôsledku niekoľko krát preplatia Amazonu, lebo kód produkovaný inďakami je niekoľko krát horší.
Takéto riadenie vykonávajú tí naši manažéri. My len kýveme hlavami, že musíme spolupracovať s inďakami, lebo level chápania inďákov je na úplne inej úrovni. Ale manažérov to netrápi, hlavné sú číselka v štatistikách. To čo sa nedá ohodnotiť peniazmi ich nezaujíma. By som povedal, že je hrubou chybou v riadení pozerať sa na človeka ako na nejaký stroj. Lebo každý človek má aj hodnotu, ktorá sa vyčísliť nedá. Napríklad taký programátor pracujúci vo firme 10 rokov vie históriu kódu. A to sa nikde v manažérskych šatistikách neuvádza. Takto toho programátora vyhodia, lebo veď mal menší výkon ako čerství inďáci zo školy. A tí čerství inďáci pekne krásne opakujú v kóde chyby, o ktorých vedeli už teraz nezamestaní programátori, kvalita aplikácie sa znižuje ....
 
Naposledy upravené:
Procesný prístup
Dnes niečo o procesnom prístupe, ktorý je okrem iného, jedným z princípov ISO 9001. Čo to vlastne je a ako sa (ne)uplatňuje vo firmách?
Z môjho pohľadu je najdôležitejším dokumentom firmy tzv procesná mapa, ktorá zobrazuje všetky procesy, ktoré vo firme existujú a graficky ich znázorňuje tak, aby bolo každému jasné ako firma funguje. Procesy sú zvyčajne zadelené do 3 kategórií:
- riadiace (riadenie firmy prostredníctvom tvorby stratégie, plánovania, manažérskych systémov, personalistika,...)
- hlavné (tie, ktoré sa priamo podieľajú na tvorbe výrobku/služby, napr zisťovanie potrieb zákazníka, dopytové konanie, technická príprava výroby, výroba, expedícia, ...)
- podporné (tie, ktoré sú nutné, ale nevytvárajú výrobok, napr nákup, údržba, meranie,...).
Z uvedeného je jasné, že pre dodávanie (nie jednorazové dodanie dobrej súčiastky) v súlade s požiadavkami zákazníka, je nutné, aby fungovali všetky podnikové procesy. Ak i čo i len jeden z nich nefunguje, tak sa to prejaví buď priamo u zákazníka alebo vo výsledkoch firmy. Pre tých, ktorí čítali Vodu mŕtvu pripomínam, že ide v podstate o ekvivalent "schémy výmeny tovaru v národnom hospodárstve", kde je uvedené, že ak skolabuje jedno z odvetví, potom skolabuje celé hospodárstvo, čo je vlastne aplikácia kirchhofovho zákona.
Inak povedané - na spokojnosti zákazníka a výsledku firmy sa podieľajú všetci zamestnanci, všetky útvary. No často sa stáva, že namiesto procesného prístupu to firmy/vedúci pracovníci jednotlivých útvarov chápu tak, že "to nie je môj problém, to je problém kontroly/výroby/údržby a nech si to riešia oni". Teda si každý hrabe na tom svojom piesočku. Vtedy to už nie je procesný prístup, ale hierarchický prístup k riadeniu, ktorý skôr či neskôr povedie k neúspechu a k nabaľovaniu problémov. Tu prosím nezamieňať osobnú zodpovednosť za čiastkovú úlohu (čo je správne) s hierachickým prístupom (nesprávne) k riadeniu.
Pre pochopenie toho, ako sa pozerať na riadenie procesným prístupom uvediem príklad:
Firma vyrába súčiastky v sériovej výrobe, rozbeh výroby je náročný a v procese výroby sa vyskytujú nepodarky. Typicky sa to rieši tak, že oddelenie výroby povie - za to je zodpovedná kontrola, lebo oni našli zlé kusy, my iba vyrábame. Kontrola povie - my iba kontrolujeme, zodpovedná je výroba. Teda každý si rieši to svoje a výsledok je vysoká zmetkovitosť. Aplikáciou procesného prístupu sa to môže riešiť nasledovne - kontrola oznámi výrobe, že zistili výskyt zmetkov a treba pozastaviť výrobu. zodpovedný pracovník výroby preskúma dôvody zastavenia kontroly, spýta sa robotníkov, prečo sú zmetky. Robotníci uvedú, že sú problémy najmä pri opätovnom spúšťaní výroby po prestávkach, lebo....Zistí sa, že neboli správne nastavené výrobné parametre procesu (parametre stroja, teplota, tlak, atď) už pri zavádzaní overovacej série v réžii oddelenia technológie. Oddelenie technológie vyjadrí kritiku nad tým, že majú málo ľudí a nestíhajú sa venovať overovacím skúškam, čo prináša zvýšené náklady v sériovej výrobe. Ďalej sa to rieši na personálnom oddelení, kde sa rozhodne o posilnení oddelenia technológie...Logiku už isto chápete.
Takže ako sa hovorí - vesmír je proces (slovensky dej). Ten pozostáva z hierarchicky nižších procesov, a rovnako je to aj vo firmách. Preto je nevyhnutné sledovať procesy/deje a nie až tak dôležité sledovať jednotlivé osoby, oddelenia.
Na základe tvojich skúseností, , mohol by si veĺmi hrubým odhadom uviesť, koĺko firiem sa v tvojom regione ,(na úrovni kraja, alebo poprípade aj celé Slovensko) riadi procesným spôsobom riadenia a koľko hierarchicky? Myslím tým firmy ktoré sú certifikované pracovať podĺa ISO. Ďakujem.
 
Na základe tvojich skúseností, , mohol by si veĺmi hrubým odhadom uviesť, koĺko firiem sa v tvojom regione ,(na úrovni kraja, alebo poprípade aj celé Slovensko) riadi procesným spôsobom riadenia a koľko hierarchicky? Myslím tým firmy ktoré sú certifikované pracovať podĺa ISO. Ďakujem.
Procesným princípom sa riadi možno tak 10-20% firiem, a to možno preháňam. Bez rozdielu, či firma má alebo nemá ISO 9001. Zažil som dokonca firmu, kde pracovník zodpovedný za riadenie kvality, mimochodom špičkový odborník na teóriu kvality, vôbec nechápal, čo je to procesný prístup alebo na to rezignoval.
Procesný prístup však nie je len o riadení firiem, ale aj verejnej a štátnej správy a koniec koncov aj o riadení svojho života.
 
Naspäť
Top Bottom