Rozhovory o DVTR - Úvod

jardob

Člen personálu
Takže začíname…

Čo sa týka Predslovu v DVTR, tak je tam pár užitočných rád, ako postupovať pri čítaní knihy. Ide o to, že pri štúdiu DVTR treba trochu pomôcť svojej predstavivosti a kresliť si obrázky a schémy na papier. Veď každý pojem by mal mať svoj obraz: ak niekto povie jabĺčko, tak každý si pri tomto slove predstaví nejaký svoj obraz jabĺčka. A ak pri nových pojmoch sa nám obrazy nevybavujú, tak si ten obraz treba vytvoriť. Hoc aj vlastnoručne nakresliť. Ale najdôležitejšie je pochopiť proces, ktorý daný pojem reprezentuje. A v tom tiež môže vlastný obrázok pomôcť. Tu pod článkami môžete takéto svoje obrázky vkladať, pomôže to všetkým.

Ďalšia dôležitá rada v predslove knihy je, že učiť sa DVTR má zmysel vtedy, keď sme kľudní a pozitívne naladení. Pretože ak človeka napríklad niečo naštvalo v práci, a potom sa bude snažiť niečo naučiť, niečo analyzovať, tak nebude schopný sa na to poriadne sústrediť.
Preto ku každej tvorivej práci by človek mal pristupovať kľudný a v pozitívnej nálade. A ak sa človek vie vedome do takéhoto režimu prepnúť, hoci trebárs nemal dobrý deň, tak to už je naozaj skvelé a profi.

Ja za seba poviem, že celá DVTR hovorí o veľmi jednoduchých procesoch, ktoré by sa dali prirovnať k malej násobilke, ale hovorí o nich pomocou vedeckých termínov, takže to celé pôsobí ako nejaké vysokoškolské učivo, čo je trochu klamlivé. V skutočnosti ide naozaj o jednoduché logické procesy. Ak tieto procesy pochopíte a budete si ich vedieť aj predstaviť, tak už samotné pojmy vám nebudú robiť problémy. Tie pojmy sú potrebné na to, aby ich mohli používať aj vedci. Aby sa o procesoch riadenia mohol rozprávať manažér so sociológom, sociológ s biológom. A my sa predsa chceme rozvíjať a nie degradovať, preto je lepšie si klásť „latku“ vždy vyššie, než nútiť celú spoločnosť prispôsobovať veci našej nižšej „latke“.

Procesy teda vysvetlíme, pomôžeme vytvoriť obrazy, ale termíny ostanú „vedecké“, aby sme mali spoločnú reč naprieč všetkými vednými odbormi. A ako si tie procesy bude niekto nazývať sám pre seba, to už je na ňom.

Sú vlastne dva spôsoby ako sa niečo učiť:

  • Teoretický: Človek sa najprv naučí teóriu, a potom vyzbrojený teóriou ju začne uplatňovať v praxi. Takto sa napríklad píšu kuchárske recepty, podľa ktorých množstvo ľudí dokáže uvariť to isté jedlo. Takto sa píšu návody na obsluhu elektronických spotrebičov, ktoré si kupujeme. Takto sa píšu technologické postupy výroby, podľa ktorých sa riadia masy robotníkov. Tento postup má výhodu v tom, že je jednoduchší, a dajú sa ním poučiť masy ľudí. Na tomto princípe funguje školstvo.
  • Intuitívny: To je, keď človek sa učí pozorovaním iného človeka priamo v praxi. Takto sa učia zvieratá rôzne techniky prežitia od svojich rodičov. Aj aj ľudia sa takto dokážu naučiť veľa iba tým, že pozorujú iných a sú vnímaví. Otec takto môže učiť svojho syna nejakému remeslu a povie mu aj veci, ktoré sa zvyčajne v knihách nepíšu. Rôzne detaily a vychytávky. Napr. keď sa kalí sekerka, tak sa vloží do vyhne a nechá rozžeraviť, potom sa vytiahne, a povrch sa trochu naruší pilníkom. Vtedy oceľ začne hrať dúhovými farbami. Keď je modrá, tak to znamená, že ešte je skoro ju kaliť, lebo by bola veľmi krehká. Treba si počkať na „slamovú farbu“ a vtedy ju strčiť do vody.
Takto sa dá naučiť množstvo detailov, ale najdôležitejšie je to všetko vnímať ako jeden celok. Všetko čo sa človek naučí o obrábaní kovov, treba vnímať ako jeden celok. Všetko čo sa človek naučí o riadení, o DVTR, treba tiež vnímať ako jeden celok. Všetky poučky spolu súvisia a je dobré ich vedieť naspamäť, v praxi sa veľmi zídu. Potom sa nestane to, že človek na niečo dôležité zabudne, a výsledkom bude nečakaný nežiaduci vedľajší efekt. Keď človek bude mať vždy v pamäti desatoro riadenia a na všetky procesy sa bude pozerať cez tieto pravidlá, tak by nemal zabudnúť na nič dôležité a výsledky jeho riadenia by mali byť efektívne.

Je to podobné, ako keď človek ovláda pravidlá pravopisu a vybrané slová, a tým pádom nerobí pri písaní chyby. Tak aj človek, ktorý ovláda všetky dôležité pravidlá riadenia, nerobí pri riadení chyby. A keďže riadenie jedného človeka môže ovplyvniť tisícky zamestnancov, občanov, ktorých osudy sú v jeho rukách, tak nerobiť chyby je veľmi dôležité!
Samotná DVTR je prístupná celá na tomto linku.
 
Dovoľ mi ešte podotknúť jednu vec. Chcenie je v tomto absolútne kľúčová vec. Pretože chcenie, zelanie pomôže ku napojeniu na egregor a nasledne sa človeku otvorí svet, kde sa začne noriť do hĺbky témy oráve kvôli želaniu a požiadaniu o vnorenie sa.
 
Samotná DVTR je prístupná celá na tomto linku.
Keď sa dokončil finálny preklad DVTR, tak boli k dispzícii dve verzie: DVTR-O - striktne zodpovedajúci originálu a DVTR-R - rozšírená verzia s mnohými doplneniami jak v texte tak v poznámkach pod čiarou.
Pozerám, že linkovaná verzia je niečo medzi tým…
 
Keď sa dokončil finálny preklad DVTR, tak boli k dispzícii dve verzie: DVTR-O - striktne zodpovedajúci originálu a DVTR-R - rozšírená verzia s mnohými doplneniami jak v texte tak v poznámkach pod čiarou.
Pozerám, že linkovaná verzia je niečo medzi tým…
Ano, toto je novší preklad v. 13.8. (Táto verzia bola zameraná na lepšiu zrozumiteľnosť textu a jednotnú terminológiu v celej knihe)
Všetky verzie pohromade má Hox na tomto linku: http://leva-net.webnode.cz/products/dostatocne-vseobecna-teoria-riadenia-novy-slovensky-preklad/
 
Já se teď na něco zeptám... s rizikem, že zas budu jak pitomec...
Třeba pojem "vektor cílů". Dodneška nevím, jestli ho chápu správně, protože jsem si k "překladu" došla sama. Proto bych byla moc a moc vděčná, kdyby v té výuce bylo vysvětlení na běžných slovech (ukážu, jak to myslím). Jistě, většina z nás chápe, že názvosloví musí být nějak jednotné a přesné. Ale stejně tak si myslím, že učitel je zodpovědný i za obrázky, které si "děti" vytvoří.
Při pojmu "vektor cílů" jsem si okamžitě vybavila, jak se označuje = obrázek. Věděla jsem taky, že označuje směr. Ale to, že označuje současně i míru (prostě nějaký rozměr, velikost) - to už jsem si musela najít.
Takže jsem si to pak přeložila takto: Když chci třeba někomu dát facku, musím znát směr (kudy se ruka vymrští) a pak si rozhodnu i o síle, jakou to chci udělat.
Je to tak?
A pokud ano, nešlo by použít třeba takové (lidské vysvětlení) s tím, že tomuto se říká "vektor cílů"? Že ten "vektor" je tam právě kvůli tomu, že v sobě nese nejen směr, ale i míru?
Díky - nejen za odpověď, ale za celé téma.
 
Naposledy upravené:
@Lin čo sa týka najskor definicie vektora:
veličina určená veľkosťou, smerom a zmyslom

Ak to nepostačí, dám príklad:
Vedenie firmy dá ciele na rok:

- znížiť počet pracovníkov vo vurobe
- zvýšit efektivitu a znižit naklady
- zvyšiť vyvezený pocet kusov
- udržat kvóty na 50% žien v managemente a mngmt -1
- znížiť uhlikovu stopu na povedzme o 500kg/100 000 Eur predaja
- zvýšiť spokojnosť zamestnancov
- zvýšiť automatizáciu procesov v administratíve
- zvýšit spokojnosť zakaznika

No a teraz babo raď:
vektor jedna ESG (ideológia)
-diskriminácia mužov pri výbere, cieľ woke ideologie ESG.
- znižit CO2 další cieľ ESG

vektor 2 šetrenie (v pripade krízy vo firme vyvolanej vonk. tlakom, alebo umelo zvnútra)
šetrenie na ľuďoch a na nákladoch. Môže ísť v podobnom smere, ako esg, ak sa vedia tieto smery, ale nemusí

vektor 3 spokojnost zamestnancov:
diskrimináciou ide jasne protismere voči vektoru 1 a 2

vektor 4:
zvýšenie počtu vyvezenych kusov a zakaznicka spokojnosť.
Ak sa to urobí správne, podporuje vektor 3, ale ide do veľkej miery proti vektorom 1 a 2

vektor 5 automatizácia
ide voči vektoru 3, ak sa určí smer nesprávne (automatizacia na "setrenie headcountu" vtedy zrezonuje s vektorom 2), ale moze podporiť vektory 3 a 4, ak pomoze ludom a bez navysenia roboty spravia viac a kvalitnejsie...


A že toto hore je nerealne? Ano, tych cielov je hodne málo, stredne komplexna firma má tych vektorov cieľov hodne veľa. Lebo cieľ je bod. Vektor určuje aj smer a zmysel vektorového snazenia, teda po akej ceste sa vypĺňanie cieľov má uberať a podľa akej KONCEPCIE.....


a tu sme späť u plnej funkcie riadenia, ktorá vlastne určuje v prvych troch krokoch vektor cieľov (viď hore) a ďalej vypĺňa tieto vektory v realnom živote podľa teórie MIM (myslienku naplníš mierou a to zmení materiálny svet okolo nás)


Nemáš za čo Lin


Inak poznámka pod čiarou. Definiciu vektora viete nájst za cca 2 sekundy vyhľadavačom, len je potreba mat aspoň zakladnu skusenosť s aplikaciou riadenia v praxi, toto su veci, ktoré sa nedajú plne pochopit, bez reálnych skuseností
 
Naposledy upravené:
Inak poznámka pod čiarou. Definiciu vektora viete nájst za cca 2 sekundy vyhľadavačom, len je potreba mat aspoň zakladnu skusenosť s aplikaciou riadenia v praxi, toto su veci, ktoré sa nedajú plne pochopit, bez reálnych skuseností
Děkuji, Joxi. A hned jsme u problému a tím je definice vektoru, kterou jsi napsal. Máš tam přidaný "smysl" a pak píšeš, že je potřeba mít základní zkušenost s aplikací řízení.
Které školní dítě či úplně běžný občan jako já má potřebné zkušenosti?
Obávám se, že moc takových nenajdeš. Takže jsou odsouzení k nepochopení pojmu "vektor cílů", protože matematická definice vektoru tam žádnou podmínku "smyslu" nemá.
Poděkuju ještě jednou, protože právě v tomto vidím důkaz, že pojmologie KSB není dostačující a srozumitelná obyčejným lidem. A vysokoškolští profesoři to, bohužel, nezachrání ("to" = prosazení koncepce a uvedení v život).
 
Děkuji, Joxi. A hned jsme u problému a tím je definice vektoru, kterou jsi napsal. Máš tam přidaný "smysl" a pak píšeš, že je potřeba mít základní zkušenost s aplikací řízení.
Které školní dítě či úplně běžný občan jako já má potřebné zkušenosti?
Obávám se, že moc takových nenajdeš. Takže jsou odsouzení k nepochopení pojmu "vektor cílů", protože matematická definice vektoru tam žádnou podmínku "smyslu" nemá.
Poděkuju ještě jednou, protože právě v tomto vidím důkaz, že pojmologie KSB není dostačující a srozumitelná obyčejným lidem. A vysokoškolští profesoři to, bohužel, nezachrání ("to" = prosazení koncepce a uvedení v život).
Lin upozornim len jeden krát, neprekruc9vat moje slová. A teraz upozorňujem so zreteľom na mimopravnu odplatu egregorov. Už to nerob.

Tak po prvé, bol pochopiteľny priklad s vektorom cieľov? Prečo som ho dokazal napisať? Pretože PRAX JE KRITERIOM PRAVDY. Nie su to len prazdne frázy. Sú to návody na postup. Teória bez praxe je tliachanie. Prax bez teórie je metóda monte carlo, teda hádzanie kclockou.

Takže Lin, len praxou pochopíš plny význam obrazov.

Ja som použil tento priklad. Pretože som riadiaci káder v priemysle a politike.
Lenže o tomto prave je DVTR a jej pochopenie. Dostatočne VŠEOBECNÁ teória RIADENIA.

- lekár riadi kmen pacientov podľa PFR (plnej funkcie riadenia)
- robotník na stavbe v pozicii majstra riadi kolektiv (podľa PFR)
- mama doma na materskej riadi domacnost a rozvoj jej Bohom zvereného dieťaťa (tiez podľa PFR)
- Taký policajný dispečer tiež riadi supersystém jemu zverený, a to riadenie zasahovych jednotiek.
- taky politik, riadiaci podľa PFR, dokáže v pohode uriadit ja neviem, napr. JRD twda PPD, ako Slušovice a spol

atď atď atď.....

Každý z nás riadi. No ak bude mat naštudovanú teóriu, začne vidiet jednotlive zložky v realite.
Pretože má mozaiku od celku (riadiaca teória) ku jednotlivostiam (napr. PFR) V REÁLNOM ŽIVOTE...

Pretože mozog funguje na princípe, ze sa učí zabudať a akonáhle dostane novu informaciu, ktorú má zaradenu vo svojom referenčnom okne (teda tam, kde má mozog informaciu oznacenú, ako všímat si), začne ju vidiet a robit podľa nej v praxi....

Chyba je v tom, že ľudia su NAUCENI SYSTÉMOM nevidieť, že riadia kazdý deň
Každý deň Lin (aj ostatní)
Akonáhle to pochopite, pochopíte aj plny význam DVTR a pojmov, pomocou praktického denného cvičenia
 
Lin upozornim len jeden krát, neprekruc9vat moje slová. A teraz upozorňujem so zreteľom na mimopravnu odplatu egregorov. Už to nerob.
Myslím , že jsi nepochopil a myslím, že jsem žádná tvá slova nepřekroutila.
Je přece jasné, že každý z nás někdy něco řídil - minimálně sebe, v přesunu z bodu A do bodu B a vykonání činnosti p.
Já se jen snažila svým tématem o vektorech dokázat, že bez důkladného objasnění pojmů vzniká jen galymatyjáš, který nemá žádný smysl.
Toto byl můj záměr, můj úmysl - takže jsem řídila svou debatu a snažila se ji přivést do tohoto bodu = důkazu o nedostatečném vysvětlení pojmů a nutnosti pojmy co nejpodrobněji vysvětlit - pokud chceme, aby se koncepce rozšířila mezi lidi.
 
Myslím , že jsi nepochopil a myslím, že jsem žádná tvá slova nepřekroutila.
Je přece jasné, že každý z nás někdy něco řídil - minimálně sebe, v přesunu z bodu A do bodu B a vykonání činnosti p.
Já se jen snažila svým tématem o vektorech dokázat, že bez důkladného objasnění pojmů vzniká jen galymatyjáš, který nemá žádný smysl.
Toto byl můj záměr, můj úmysl - takže jsem řídila svou debatu a snažila se ji přivést do tohoto bodu = důkazu o nedostatečném vysvětlení pojmů a nutnosti pojmy co nejpodrobněji vysvětlit - pokud chceme, aby se koncepce rozšířila mezi lidi.
nie Lin. Upozornenie je vonku, ak v tom budes pokračovat, si za to zodpovedna sama.

Dokazala si len to, že platí pravidlo, ze kto chce hľada cestu, kto nechce hľadá vyhovorku.
Co je vektor Lin, je schopný ktokoľvek s internetom nájsť za 2 sekundy. Len treba chcieť. Definicia je vyššie. Vektor ma tri metrologicky priekazné elementy. Ktokoľvek, kto chce, zacne hľadat, alebo sa tu spýta na tie tri elementy a bude mu to vysvetlené.

Ja som tvrdil hore, že plnú šírku pochopenia môže človek dosiahnut len praktickymi skusenosťami. Tvoja reakcia
daný "smysl" a pak píšeš, že je potřeba mít základní zkušenost s aplikací řízení.
Které školní dítě či úplně běžný občan jako já má potřebné zkušenosti?
Dieťa má do urcitej doby v prvom rade vnimat svet cez priklad rodičov a ak títo riadia pred dietaťom, ma už napozerane skusenosti rodičov. Ak rodicia potom cez rozpravky, alebo priklady pri vecernom rozhovore objasnia viac a potom daju knihu, ked bude mat dieta 12 rokov, ma uz aparat predpripraveny.
Ale na to je potrebné RIADIŤ V REALITE pomocou PFR a aparátu DVTR a ucit sa to chapat...

Lin, ak to budete robit falej, taketo nekonstruktivne "dôkazy" len dokážete, že DVTR v praxi nerozumiete....
 
Já se teď na něco zeptám... s rizikem, že zas budu jak pitomec...
Třeba pojem "vektor cílů". Dodneška nevím, jestli ho chápu správně, protože jsem si k "překladu" došla sama. Proto bych byla moc a moc vděčná, kdyby v té výuce bylo vysvětlení na běžných slovech (ukážu, jak to myslím). Jistě, většina z nás chápe, že názvosloví musí být nějak jednotné a přesné. Ale stejně tak si myslím, že učitel je zodpovědný i za obrázky, které si "děti" vytvoří.
Při pojmu "vektor cílů" jsem si okamžitě vybavila, jak se označuje = obrázek. Věděla jsem taky, že označuje směr. Ale to, že označuje současně i míru (prostě nějaký rozměr, velikost) - to už jsem si musela najít.
Takže jsem si to pak přeložila takto: Když chci třeba někomu dát facku, musím znát směr (kudy se ruka vymrští) a pak si rozhodnu i o síle, jakou to chci udělat.
Je to tak?
A pokud ano, nešlo by použít třeba takové (lidské vysvětlení) s tím, že tomuto se říká "vektor cílů"? Že ten "vektor" je tam právě kvůli tomu, že v sobě nese nejen směr, ale i míru?
Díky - nejen za odpověď, ale za celé téma.
Lin, neboj, všetko zrozumiteľne vysvetlíme, ale musíme ísť krok po kroku. O vektoroch cieľov sa budeme baviť až neskôr. Teraz by sme príliš predbiehali. (To, o čom píše Jox, sa dá veľmi jednoducho vysvetliť, len treba vybrať tie správne slová :)

Ak máte ktokoľvek, čo povedať k tejto úvodnej téme, tak sa kľudne pýtajte alebo hovorte. Ak nebudú otázky, tak pôjdeme ďalej...
 
Predsa len si dovolím krátku poznámku: V matematike je vektor definovaný veľkosťou, smerom a orientáciou (= orientovaná úsečka), pričom pojmy smer a orientácia možno považovať pri technickej aplikácii za synonymá - postačovali by pojmy/charakteristiky veľkosť a smer. No pri aplikácii vektora napríklad na modelovanie pohybu telesa (lietadla) bežne dochádza aj k rotácii okolo "osi" vektora, čo môžeme kľudne charakterizovať pojmom "zmysel". V matematike by potom vektor bolo účelnejšie charakterizovať napríklad pomocou quaternionov (prechod z 3 na 4-zložkovú algebru). Takže z môjho technického/aplikačného pohľadu má @Jox pravdu. A pravdu má aj @Lin, ktorá sa na to díva očami dnešnej matematiky.
 
Naposledy upravené:
Pri vektore cieľa/cieľov je však v DVTR hneď upozornenie, že sa nejedná o šípku ukazujúcu smer, takže isto nestačia charakteristiky veľkosť a smer z pohľadu dnršnej matematiky.
 
Napadlo ma, ze jednoduchy, prakticky a zrozumitelny priklad pre vysvetlovanie DVTR by mohlo byt riadenie (soferovanie) automobilu. Predpokladam, ze vodicak ma vacsina ludi na fore a kazdy uz soferoval, alebo sa viezol v dopravnom prostriedku. Myslim si, ze na tom sa da dost vela jednoducho vysvetlit.
Uvediem priklad (opravte ma ak sa mylim):
Vektor cielov:
Smer: Dostat sa z bodu A do bodu B (z Ašu do Brna 🙂)
Miera: Ako rychlo pojdem (po dialnici, alebo sa dialnici vyhnem)
Orientacia: chcem sa vyhnut Prahe, lebo su tam zapchy.
 
Třeba pojem "vektor cílů". Dodneška nevím, jestli ho chápu správně, protože jsem si k "překladu" došla sama
Už nevím, kde v KSB jsem narazil na definici vektoru cílů ve smyslu uspořádaného seznamu cílů (přání) vzhledem k řízenému objektu. Vzpomínám, že snad Zaznobin v nějakém videu nabádal: Prostě si sedněte, vemte si tužku a papír a začněte se sepisovat cíle, kterých chcete dosáhnout.

Uspořádanost toho seznamu tedy pořadí těch cílů vlastně vyjadřuje fakt, na kterých cílech nám nejvíc záleži, kterých bychom se neradi vzdávali. Takové nezbytné cíle se nachází v seznamu nahoře. Naopak zbytné cíle jsou dole. Těch zbytných cílů se můžeme vzdát a v podstatě se nic nestane. Dá se říci, že při stanovování seznamu cílů jde také o to, rozlišit do jaké míry jsou cíle důležité pro proces.

Uvedu příklad ze záchranářské praxe. Když nalezneme ležícího člověka a zjistíme, že má zástavu srdce a víme, že k té zástavě došlo cca nejpozději před 4 minutami, tak z hlediska cíle udržení/obnovení života je nejdůležitější zajištění krevního oběhu tedy masáž srdce. Až druhotný je fakt, že se dotyčný při pádu praštil do hlavy a zlomil si ruku.

Tedy cíle s vyšši prioritou jsou nutné pro zachování stabilního rozvoje procesů nejen z vnitřního, ale i z vnějšího pohledu. Návaznost na definici pojmu Stabilita řízení. Tady je podstatné i to, o čem píše jardob, sledovat celkovost tedy jak jsou procesy do sebe vloženy a kde a jak v různých hierarchiích kdo působí. V přírodě se můžeme spolehnout na to, že vše jde pod vlivem Všedržitele dobrým směrem. Horší je to se systémy jejichž autorem je člověk. Tam mohou působit i síly, jejichž vektor cílů je v rozporu s vektorem cílů HNŘ a tedy se musí prosazovat silou a lží. Ale celově jde o to sladit všechny vekory cílů, aby se každý jeden proces rozvíjel v maximě svých možností v souladu i s objemnějšimi strukturami až po nejobjemnější.
 
Děkuji, Joxi. A hned jsme u problému a tím je definice vektoru, kterou jsi napsal. Máš tam přidaný "smysl" a pak píšeš, že je potřeba mít základní zkušenost s aplikací řízení.
Které školní dítě či úplně běžný občan jako já má potřebné zkušenosti?
Obávám se, že moc takových nenajdeš. Takže jsou odsouzení k nepochopení pojmu "vektor cílů", protože matematická definice vektoru tam žádnou podmínku "smyslu" nemá.
Poděkuju ještě jednou, protože právě v tomto vidím důkaz, že pojmologie KSB není dostačující a srozumitelná obyčejným lidem. A vysokoškolští profesoři to, bohužel, nezachrání ("to" = prosazení koncepce a uvedení v život).
Ahoj Lin, neviem, či ešte chodíš na toto fórum. Dávaš správne otázky. Vektor je jedna zo záhad DVTR. Je dobre že sa pýtaš. Laik si túto informáciu nezistí, je odkázaný na to čo mu v tomto smere objasnia tí, ktorí do veci vidia. Vygoogluješ si síce, že vektor je ...., poučku zvláda nájsť kto vie čo je vyhľadávač, ale vyhľadávač neobjasní súvislosť definície od googla s tým, čo je uvedené v DVTR.

Ak nevieš čo to je matica, tak matica je zápis, kde sú stĺpce s údajmi. Prečo stĺpce? Je to jednoducho systém matematického zápisu údajov do stĺpcov. Robí sa preto taý zápis údajov, lebo niekedy máš situáciu, keď počítaš trebárs zo 40 údajmi naraz. Takže si tie údaje podľa nejakého pravidla človek zapíše do stĺpcov, a skráti si tým zápis do takejto tabuľky označovanej ako matica. Zápis do matice je veľmi efektívny, mimoriadne šetrí miesto. Ak sa povie že matica, každý vie, že sa jedná o nejaký zoznam čísel, ktorý má jeden alebo viac stĺpcov. Ak má matica len jeden stĺpec, matica s jedným stĺpcom sa nazýva odborne vektor. Čiže ak niekto povie že počítame s vektormi, každý vie, že počítame s maticou čísel, ktorá má práve len jeden jediný stĺpec údajov. Čo môžeme pomenovať aj ako zoznam údajov.

Matica môže byť trebárs toto:

1 0 2
0 9 0
6 1 2

Matica o jednom sĺtpci - vektor by bol toto:
1
0
6

Alebo toto:
0
9
1

V matici nemusia byť len čísla, môžu tam byť premenné, alebo hodnoty vyjadrené slovne. Ty vektor - maticu o jednom stĺpci veľmi dobre poznáš, píšeš si taký vektor cieľov pred nákupom do obchodu - zoznam toho čo treba kúpiť.

Vektor je také hlúpe slovo pre maticu o jednom stĺpci. Aby sme nemuseli stále hovoriť "matica s jedným stĺpcom", hovorí sa tomu skrátene "vektor".

Slovo vektor môžeš úplne vypustiť z hlavy, a miesto toho môžeš používať náš pekný slovenský/český pojem - zoznam.

Tu už len pre poriadok poviem, že matice súvisia s charakteristikami riadiacej alebo riadenej sústavy, skrz ne sa dá veľmi efektívne vypočítať viac vecí naraz. Pre teba stačí vedieť, že vektor je nejaký zoznam najčastejšie s jedným stĺpcom, ktorý môžeš podľa nejakých parametrov triediť alebo zoradzovať.

Takže teraz keď sa povie v DVTR vektor, vieš že to je technický termín, ktorý ťa nemusí vôbec znekľudňovať, vieš že máš v DVTR pod pojmom vektor bežne chápať nejaký zoznam najčastejšie s jedným stĺpcom.

A hneď vieš že tie zoznamy sú tri: jeden zoznam je zoznam cieľov, potom druhý zoznam je zoznam aktuálneho stavu týchto cieľov, a tretí zoznam je zoznam NEHOTOVÝCH položiek zo zoznamu cieľov.

Ono to takto znie srandovne, že načo potrebujem ešte zoznam nehotových položiek, ale v praxi, bežný človek má otvorených 100 až 200 záležitostí (u managera sa to vyšplhá občas až na 400 záležitostí v jednom zozname - vektore), takže písať si zoznam určite má zmysel. Pričom okrem zoznamu cieľov
- mať zoznam aktuálneho stavu cieľov má tiež zmysel,
- mať aj zoznam položiek, ktoré sú ešte otvorené/nehotové, má zmysel tiež (logicky, keď riešim, riešim nehotové položky, hotové v teréne až tak nepotrebujem).

Akcie od egregorov sa báť nemusíš, dávať otázky nieje zakázané a nieje to trestné. Tá "mystika" sa týka primárne tých, ktorí si egregor vytvorili. Uzurpovanie si energie niektorými nieje náhoda...

Ty už len touto znalosťou (ak by si aj náhodou bola napojená na egregor) sa odpojuješ, pretože od tejto chvíle už budeš fungovať inak ako egregor modulovaný technickým nesrozumiteľným žargónom, mysticizmom okolo toho.

Ak ťa niečo ešte zaujíma, kľudne sa pýtaj. Môžme aj cez súkromné správy.
 
@tael jeden taký príkald usporiadaného zoznamu, ktorý si určite aspoň raz každý vo svojom živote robil - rebríček hodnôt. Je dobré si ho napísať, aspoň 10 položiek, ktoré sú naše hodnoty. Človek si napríklad môže ujasniť, aký význam v živote majú jeho vlastné veci - práca, kariéra, koníčky, voľný čas, vo vzťahu k rodine, priateľom, atď. Rebríček hodnôt sa počas života mení, je dobré si ho po nejakom čase prehodnotiť.

Ak potom skutočne človek sadne a začne písať ciele (všetky ciele), a ak má napísané hodnoty, zistí, že má len obmedzený čas. Čas mu pomôže si ujasniť resp vyradiť ciele, ktorým sa venovať nechce a to v rámci hodnôt, aké má nastavené. Hľadisko času je jedno sito, ktoré nám pomôže ostatné položky uzatvoriť. Už len samotný čas nám môže ukázať, že napríklad polovica vecí sú naprosto nerealizovateľné veci vzhľadom na to, koľko chceme času akému cieľu venovať.

Druhý príklad zoznamu cieľov je napríklad desať prikázaní z kresťanstva.
1. Ja som Pán, tvoj Boh! Nebudeš mať okrem mňa iných bohov, ktorým by si sa klaňal. 2. Nevezmeš Božie meno nadarmo. 3. Pamätaj, že ... Atď...
(To je niečo, čo by malo pre kresťana platiť stále.)

DVTR je veľmi praktická vec, ak človek chápe, čo sa deje. Týka sa reálneho života.
Možno trocha predbiehame, ale by ľudia videli, že to niesú len teórie o čom sa píše v DVTR.
 
a ak má napísané hodnoty, zistí, že má len obmedzený čas. Čas mu pomôže si ujasniť resp vyradiť ciele, ktorým sa venovať nechce. .. Hľadisko času je jedno sito, ktoré nám pomôže ostatné položky uzatvoriť.
Je to v praxi a živote naozaj takto? Človek si predsa ciele stanovuje podľa nevyhnutnosti, neustále vyhodnocuje priority, teda používa mieru, aby ovplyvnil okolnosti svojho života. Môžem povedať: nenašiel som si čas na oddych - v skutočnosti som uprednostnil dosiahnutie iných cieľov a oddychovať budem neskôr. Veličina času v tom nehrala žiadnu rolu. Prácu sa mi podarilo dokončiť len vďaka tomu, že som to vyhodnotil ako akutálne najdôležitejší cieľ a ostatné sa tým automaticky posunuli nižšie v pomyselnom rebríčku. Ako mi hľadisko času pomohlo dokončiť prácu?
 
Je to v praxi a živote naozaj takto? Človek si predsa ciele stanovuje podľa nevyhnutnosti, neustále vyhodnocuje priority, teda používa mieru, aby ovplyvnil okolnosti svojho života. Môžem povedať: nenašiel som si čas na oddych - v skutočnosti som uprednostnil dosiahnutie iných cieľov a oddychovať budem neskôr. Veličina času v tom nehrala žiadnu rolu. Prácu sa mi podarilo dokončiť len vďaka tomu, že som to vyhodnotil ako akutálne najdôležitejší cieľ a ostatné sa tým automaticky posunuli nižšie v pomyselnom rebríčku. Ako mi hľadisko času pomohlo dokončiť prácu?
To záleží hlavne na človeku, čo zvolí ako dôležité v živote. Položil si otázku na ktorú sa nedá odpovedať v jednej vete. Ale stručne, podľa toho čo píšeš, v tomto prípade si podriadil všetku energiu a aj čas realizácii konktrétneho cieľa. V tomto prípade asi nijak.

Ak by si ale bol v situáci, že máš viacej dôležitých cieľov, tak už si nútený hospodáriť aj s časom. Napríklad, zistil by si, že vzhľadom na čas, aký máš, urobíš buď jedno, alebo druhé, ale nie naraz. Alebo ak to pôjde, za sebou. Čo si aj urobil, najskôr jeden cieľ, druhý cieľ oddych bude nasledovať.

Iný príklad, mám dve pokazené autá v garáži. Jedno auto vezme 20 hodín opravy, druhé 30 hodín opravy (vrátane objednávky, nákupu, atď...)

Opravovať naraz by bolo z hľadiska času neefektívne, potrebujem auto čo najskôr. Dokážem denne pracovať na oprave napríklad len dve hodiny, pretože mám ešte rodinu, ktorú nechcem zanedbávať.

Takže musím hospodáriť s časom. Prídem z prace - doma mám 2 hodiny vlastný čas, zvyšok dňa čas venovaný rodine. Zvolená oprava kratšia, dávam jej dve hodiny denne, ale aj tak, oprava trvá 10 dní. Niesom ochotný čas oprave venovať na úkor času s rodinou, a to aj za tu cenu, že napríklad chodím do práce verejnou dopravou. Tu už ten čas rozhodujúci je.

Iný príklad, pár krát v práci sa mi stalo, že som chcel byť s rodinou. Občas si vynucovali v zamestnaní zmeny dovolenky, nadčasy atď... Tu som si napríklad ujasnil, že rodina má vyššiu hodnotu ako zamestnanie, a ak mi budú robiť zle, z práce kľudne odídem. Ale nie že budem k dispozícii kedykoľvek ako sa im zapáči na úkor času s rodinou. Pretože ten čas, ktorý by mi zmarili, mi už nikto nenahradí. Nastavil som si hranicu, keď som povedal, že tu je niečo čo už niesom ochotný akceptovať.
 
Naspäť
Top Bottom