jardob
Člen personálu
Takže začíname…
Čo sa týka Predslovu v DVTR, tak je tam pár užitočných rád, ako postupovať pri čítaní knihy. Ide o to, že pri štúdiu DVTR treba trochu pomôcť svojej predstavivosti a kresliť si obrázky a schémy na papier. Veď každý pojem by mal mať svoj obraz: ak niekto povie jabĺčko, tak každý si pri tomto slove predstaví nejaký svoj obraz jabĺčka. A ak pri nových pojmoch sa nám obrazy nevybavujú, tak si ten obraz treba vytvoriť. Hoc aj vlastnoručne nakresliť. Ale najdôležitejšie je pochopiť proces, ktorý daný pojem reprezentuje. A v tom tiež môže vlastný obrázok pomôcť. Tu pod článkami môžete takéto svoje obrázky vkladať, pomôže to všetkým.
Ďalšia dôležitá rada v predslove knihy je, že učiť sa DVTR má zmysel vtedy, keď sme kľudní a pozitívne naladení. Pretože ak človeka napríklad niečo naštvalo v práci, a potom sa bude snažiť niečo naučiť, niečo analyzovať, tak nebude schopný sa na to poriadne sústrediť.
Preto ku každej tvorivej práci by človek mal pristupovať kľudný a v pozitívnej nálade. A ak sa človek vie vedome do takéhoto režimu prepnúť, hoci trebárs nemal dobrý deň, tak to už je naozaj skvelé a profi.
Ja za seba poviem, že celá DVTR hovorí o veľmi jednoduchých procesoch, ktoré by sa dali prirovnať k malej násobilke, ale hovorí o nich pomocou vedeckých termínov, takže to celé pôsobí ako nejaké vysokoškolské učivo, čo je trochu klamlivé. V skutočnosti ide naozaj o jednoduché logické procesy. Ak tieto procesy pochopíte a budete si ich vedieť aj predstaviť, tak už samotné pojmy vám nebudú robiť problémy. Tie pojmy sú potrebné na to, aby ich mohli používať aj vedci. Aby sa o procesoch riadenia mohol rozprávať manažér so sociológom, sociológ s biológom. A my sa predsa chceme rozvíjať a nie degradovať, preto je lepšie si klásť „latku“ vždy vyššie, než nútiť celú spoločnosť prispôsobovať veci našej nižšej „latke“.
Procesy teda vysvetlíme, pomôžeme vytvoriť obrazy, ale termíny ostanú „vedecké“, aby sme mali spoločnú reč naprieč všetkými vednými odbormi. A ako si tie procesy bude niekto nazývať sám pre seba, to už je na ňom.
Sú vlastne dva spôsoby ako sa niečo učiť:
Je to podobné, ako keď človek ovláda pravidlá pravopisu a vybrané slová, a tým pádom nerobí pri písaní chyby. Tak aj človek, ktorý ovláda všetky dôležité pravidlá riadenia, nerobí pri riadení chyby. A keďže riadenie jedného človeka môže ovplyvniť tisícky zamestnancov, občanov, ktorých osudy sú v jeho rukách, tak nerobiť chyby je veľmi dôležité!
Samotná DVTR je prístupná celá na tomto linku.
Čo sa týka Predslovu v DVTR, tak je tam pár užitočných rád, ako postupovať pri čítaní knihy. Ide o to, že pri štúdiu DVTR treba trochu pomôcť svojej predstavivosti a kresliť si obrázky a schémy na papier. Veď každý pojem by mal mať svoj obraz: ak niekto povie jabĺčko, tak každý si pri tomto slove predstaví nejaký svoj obraz jabĺčka. A ak pri nových pojmoch sa nám obrazy nevybavujú, tak si ten obraz treba vytvoriť. Hoc aj vlastnoručne nakresliť. Ale najdôležitejšie je pochopiť proces, ktorý daný pojem reprezentuje. A v tom tiež môže vlastný obrázok pomôcť. Tu pod článkami môžete takéto svoje obrázky vkladať, pomôže to všetkým.
Ďalšia dôležitá rada v predslove knihy je, že učiť sa DVTR má zmysel vtedy, keď sme kľudní a pozitívne naladení. Pretože ak človeka napríklad niečo naštvalo v práci, a potom sa bude snažiť niečo naučiť, niečo analyzovať, tak nebude schopný sa na to poriadne sústrediť.
Preto ku každej tvorivej práci by človek mal pristupovať kľudný a v pozitívnej nálade. A ak sa človek vie vedome do takéhoto režimu prepnúť, hoci trebárs nemal dobrý deň, tak to už je naozaj skvelé a profi.
Ja za seba poviem, že celá DVTR hovorí o veľmi jednoduchých procesoch, ktoré by sa dali prirovnať k malej násobilke, ale hovorí o nich pomocou vedeckých termínov, takže to celé pôsobí ako nejaké vysokoškolské učivo, čo je trochu klamlivé. V skutočnosti ide naozaj o jednoduché logické procesy. Ak tieto procesy pochopíte a budete si ich vedieť aj predstaviť, tak už samotné pojmy vám nebudú robiť problémy. Tie pojmy sú potrebné na to, aby ich mohli používať aj vedci. Aby sa o procesoch riadenia mohol rozprávať manažér so sociológom, sociológ s biológom. A my sa predsa chceme rozvíjať a nie degradovať, preto je lepšie si klásť „latku“ vždy vyššie, než nútiť celú spoločnosť prispôsobovať veci našej nižšej „latke“.
Procesy teda vysvetlíme, pomôžeme vytvoriť obrazy, ale termíny ostanú „vedecké“, aby sme mali spoločnú reč naprieč všetkými vednými odbormi. A ako si tie procesy bude niekto nazývať sám pre seba, to už je na ňom.
Sú vlastne dva spôsoby ako sa niečo učiť:
- Teoretický: Človek sa najprv naučí teóriu, a potom vyzbrojený teóriou ju začne uplatňovať v praxi. Takto sa napríklad píšu kuchárske recepty, podľa ktorých množstvo ľudí dokáže uvariť to isté jedlo. Takto sa píšu návody na obsluhu elektronických spotrebičov, ktoré si kupujeme. Takto sa píšu technologické postupy výroby, podľa ktorých sa riadia masy robotníkov. Tento postup má výhodu v tom, že je jednoduchší, a dajú sa ním poučiť masy ľudí. Na tomto princípe funguje školstvo.
- Intuitívny: To je, keď človek sa učí pozorovaním iného človeka priamo v praxi. Takto sa učia zvieratá rôzne techniky prežitia od svojich rodičov. Aj aj ľudia sa takto dokážu naučiť veľa iba tým, že pozorujú iných a sú vnímaví. Otec takto môže učiť svojho syna nejakému remeslu a povie mu aj veci, ktoré sa zvyčajne v knihách nepíšu. Rôzne detaily a vychytávky. Napr. keď sa kalí sekerka, tak sa vloží do vyhne a nechá rozžeraviť, potom sa vytiahne, a povrch sa trochu naruší pilníkom. Vtedy oceľ začne hrať dúhovými farbami. Keď je modrá, tak to znamená, že ešte je skoro ju kaliť, lebo by bola veľmi krehká. Treba si počkať na „slamovú farbu“ a vtedy ju strčiť do vody.
Je to podobné, ako keď človek ovláda pravidlá pravopisu a vybrané slová, a tým pádom nerobí pri písaní chyby. Tak aj človek, ktorý ovláda všetky dôležité pravidlá riadenia, nerobí pri riadení chyby. A keďže riadenie jedného človeka môže ovplyvniť tisícky zamestnancov, občanov, ktorých osudy sú v jeho rukách, tak nerobiť chyby je veľmi dôležité!
Samotná DVTR je prístupná celá na tomto linku.
)