Rozhovory o DVTR - Úvod

Ahoj Jox, keď sa tu už vyhrážaš aby nezvereňovali svoje názory, rozoberme si aj to, čo píšeš ty sám. A uváž sám, či bolo vhodné Lin niečo také písať. Neber prosím môj komentár v zlom, týka sa riadenia. Účelom nieje vás dehonestovať, ale poukázať na podstatu veci.

Keby som mal naozaj záujem tu "ponižovať KSB" ako tu o mne už napísal akýsi Vlad - i - mir, tak to spravím pred desiatimi rokmi. Lenže tu ide o vec, a hlavne o nás, slovanov, do ktorých si tu stále utierajú topánky a robia z nás znepriatelené celé národy...
Sme v tom sami, sami si musíme pomôcť...


Komentár k tvojmu príspevku:

Na základe čoho sa domnievaš, že zoznam ktorý si napísal, je skutočne vektor riadenia z DVTR?

Videl si niekedy rusmi zverejnený aspoň jeden jediný nejaký konkrétny príklad vektorov riadenia?

Pretože ak sa objasňuje napríklad rovnica na základnej škole, predpokladom porozumenia je ukázanie obecného riešenia, potom ukázanie konkrétneho riešenia (dosadenie premenných, vzorový príklad), a potom nácvik úloh, vďaka ktorým sa dosádzanie hodnôt do rovnice "vžije" žiakovi do krvi.

Ak by sme žakovi napísali na tabuľu, že y = F(x), a nech si počíta, tak žiak si s tým nebude dať vedieť rady. MUSÍ vidieť špecifickú ukážku, ako sa dosadzuje a potom sám postup opakuje. Bohužiaľ u DVTR sme v situácii, keď sa napísala rovnica riadenia [w - y = e] a "robte si s rovnicou vážení čo uznáte za vhodné". Bez toho aby nám rusi ukázali modelový príklad, sa nikam nepohneme. (len pre informáciu, oni to odmietli.)

Preto sa pýtam, či si niekde už videl alebo počul konkrétny príklad, ukážku, ako sa realizuje riadenie skrz vektory riadenia, uvedené ako vzorový príklad rusmi. Ak áno, daj prosím zdroj, a zapíšeš sa do histórie na scéne KSB ako človek ktorý v tomto smere pomohol najviac.

Rovnica vektorov je vzhľadom na vyššie uvedené tu to isté ako jednoduchá matematická rovnica pre žiaka základnej školy, je daný nejaký predpis, za ktorý potom dosádzame konkrétne hodnoty. Ale tu sme bez konrétneho príkladu! Ak si v živote nevidel niekde v ruských učebných materiáloch alebo video prednáškach ako oni používajú už konkrétne hodnoty, na základe čoho v tebe vznikla istota, že to máš napísané správne?


Prečo to píšem? Podľa definície v DVTR vektor riadenia by mal opisovať ideálne správanie sa objektu.

A teraz sa vráťme k tvojim "vektorom".
Čo má napríklad veta:

- "zvýšiť počet pracovníkov vo výrobe" spoločné s ideálnym sa správaním objektu? Ideálne správanie objektu je zvyšovanie pracovníkov vo výrobe? Nehnevaj sa že to napíšem takto - to akože objekt vezme lopatu a nahádže ľudí kdesi na hromadu a tým ich zvýši??? Alebo si ich vymodeluje z plastelíny, aby ich mal? Alebo sa to samo od seba urobí?
:))))

Ak zapojím len trocha logiky, nemalo by to byť aspoň opis v štýle - "vypracovanie pravidelného uvoľňovania finančných a ľudských zdrojov, vytvorenie systému pre propagáciu na zvýšenie záujmu potencionálnych pracovníkov, akívne zapájanie zamestnancov do povesti firmy"? (Opísal som správanie sa objektu?)
Predpokladám že objekt nieje boh alebo mág zo supermocou - zvýšenie počtu pracovníkov je vždy niečím podmienené, nedeje sa samo sebou... Cieľ je až výsledok toho, čo sa deje v objekte, riadime to čo sa deje v objekte.

Aby sme len nekritizovali, ako by to bolo správne?
Čo je predmetom riadenia ak výsledok je zvýšenie zamestnancov?
(a zrazu dostaneme úplne iné body....)

- "zvýšiť efektivitu a nížiť náklady" - čo má toto spoločné s ideálnym fungovaním objektu riadenia? Zvýšiť efektivitu a znížiť náklady sa dá dosť dobre napríklad aj prepúšťaním, prepustí sa niekoľko percent ľudí z riadiacich funkcií (ušetria mzdy) s tým že sa presunú niektoré procesy na nižsích pracovníkov (aj keď sa chudáci zamestnanci sa z toho "poskladajú"...), ale nemá to predsa nič spoločné s opisom ideálneho fungovania objektu. Pracovníci ktorí nevedia kde im hlava od množstva roboty stojí "sú efektívni", ale asi nebudú prejavom ideálneho fungovania objektu, ak nie aj prejavom fungovania krízovom režime...

Čo je predmetom riadenia, ak výsledok je zvýšenie efektivity a zníženie nákladov?

- "zvýšiť vyvezený počet kusov" znova otázka - čo má toto spoločné s opisom ideálneho fungovania objektu???? (odstraňujeme procesy generujúce vadné kusy, alebo odstraňujeme úzke miesta, alebo vymieňame stroje - zvyšuje sa počet kusov na stroj?) Zvýšiť vyvezený počet kusov nehovorí nič o správaní objektu, tak čo vlastne riadime? Každé ráno zamestnanci nastúpia do radu a preventívne dostanú kopanec ešte pred smenou aby si pohli? :ROFLMAO:

Čo je predmetom riadenia, ak výsledok, dôsledok je zvýšenie vyvezeného počtu kusov?

Podnet pre zamyslenie - skús si preformulovať zelenú otázku na každý bod, a potom sem dať odpovede, na čo v skutočnosti sa ti zmení ten zoznam... je rozdiel "firma má cieľ" a je rozdiel "pre realizáciu cieľa riadime toto" ..


Nebolo by slušné sa v takom prípade Lin hádam aj ospravedlniť za to "mystické napomínanie" ak sám nemáš v týchto veciach jasno?


Otázka, čo to je ideálne fungovanie objektu (vzhľadom na čo), nám tu stále visí vo vzduchu... :)


Nemáš za čo Jox13... :)

(no skús, či ti ten príklad vektora od rusov google vyhľadá, a či ti tvoja skúsenosť tu nejak pomôže, keď považuješ google za tak skvelý... )
Jox ti na tvoje otázky neodpovie, pretože sám z fóra dobrovoľne odišiel.

Ale k problematike môžem dodať aj svoj postreh. Ten Joxov zoznam cieľov (vektor) nie je zlý v tom, že neobsahuje detailný popis toho, čo treba konkrétne spraviť. Chýba mu iba to, že neobsahuje číselné hodnoty. Pretože vektor cieľov a vektor stavov by sa mali dať nejako aritmeticky porovnávať. (Inak Jox nepísal o zvýšení počtu zamestnancov, ale o znížení počtu). T.j. mali by tam byť už vyzistené a vypočítané hodnoty, na aký počet by mal byť znížený stav, a ten stav by mal predstavovať ideálnu hodnotu pomeru kvantity a kvality zamestnancov vzhľadom na produktivitu výroby. K tomu ale treba urobiť nejakú štúdiu a vypočítať si to dopredu, aby to nebol nejaký nepremyslený krok a aby to firme naozaj pomohlo.

To, čo ty od joxa žiadaš, to už je skôr realizačný plán, 4 etapa PFR, t.j. cieľová koncepcia riadenia, a nie zoznam cieľov riadenia (3. etapa PFR).

Inak súhlas s tým, že v DVTR chýbajú v jednotlivých kapitolách príklady, z ktorých by bolo jasné, ako to presne mysleli, a ako by sa tie veci dali najlepšie využiť v praxi.

Nie som si istý, či sa v tomto dočkáme nejakej zmeny od autorov, preto topiaci sa musia zachraňovať sami seba. Musíme sami nájsť najefektívnejší spôsob riadenia pomocou metód, ktoré už máme a poznáme.
 
Naposledy upravené:
Problémom nikam nevedúcich dialógov je neujasnenosť pojmov, čo nakoniec všetci dobre poznáme z ľudového „ja o voze a on o koze“. Oveľa väčším problémom je neujasnenosť pojmov spojená s laxnosťou ich používania vo vede, čo potom vedie k deformáciám teórií na nich položených. Tento problém vzniká nielen pri prekladoch z cudzojazyčnej literatúry ale aj v súvislosti s teóriou k novým vedeckým poznatkom meniacim obsah-obraz existujúcich pojmov. Dosť neujasnených pojmov sa vyskytuje aj pri tejto téme; poslednou je vzťah medzi pojmami objekt a predmet. Čo o nich hovoria slovenské slovníky:

1. Objekt: https://www.slovnik.one/objekt
  • objekt a subjekt; vo filozofii dvojica polárnych kategórií základnej dôležitosti. Tým, že človek vstupuje ako spoločenská bytosť do účelového vzťahu s okolím, uvedomuje si tento svet ako objekt a sám seba ak [..] Zdroj: lexikon.sk.sweb.cz​
  • Čokoľvek vnímateľné alebo predstaviteľné (predmet, osoba, jav, atď...) na čo je zacielené nejaké konanie, nejaká činnosť: objekt vnímania, poznávania, skúmania, pozorovania. Zdroj: slovakiana.sk​
  • Je to zväzok premenných a príbuzných metód. Môžeme si ich predstaviť ako skutočné objekty z nášho života. Všetko, čo tieto objekty vedia (stav) alebo čo môžu robiť (správanie), je vyjadrené premennými a metódami. K vytvoreniu objektu slúži operátor new. Zdroj: cec.truni.sk​
  • Objekt alebo predmet (z lat. obicere = predhodiť, postaviť proti) je to, na čo sa zameriava činnosť. Pojem objektu sa mení podľa toho, aké kategórie intervenujú v úvahách o ňom. Zdroj: sk.wikipedia.org​
  • Samostatný ohraničený prvok, s ktorým je možné manipulovať, obvykle graficky a manuálne. Objekty sú základnými prvkami objektovo orientovaných programov, tvorba takýchto programov je priehľadnejšia a [..] Zdroj: help.abra.eu​
  • Objektmi rozumieme všetky veličiny, ktoré sú pomenované identifikátorom, alebo sa môžu vyskytovať vo forme dát v programe. Zdroj: mojslovnik.sk​
  • každý neživý hmotný jav, vec: spotrebný, ozdobný, spomienkový predmet, predmety osobnej potreby​
  • to, čím sa niekto zaoberá, čoho sa týka istá činnosť, objekt: predmet rozhovoru, myslenia, záujmu, výskumu; vyučovací, (ne)povinný predmet, práv. predmet sporu​
  • gramatický termín vedľajší vetný člen, ktorý rozvíja sloveso alebo príd. m., objekt;predmetový príd.: škol. predmetová komisia; gramatický termín predmetové sloveso ktorého dej smeruje na predmet​
  • Synonymá: objekt, subjekt, vec​
Bez presného vymedzenia obsahu a rozsahu pojmov sa zrúti aj ich hierarchia od individuálnych po hranične zovšeobecňujúce. Osobne pri DVTR jednoznačne uprednostňujem používať pojem objekt integrujúci hmotné a procesné obrazy.​
 
Ahoj Jox, keď
DVTR - dostatečně všeobecná ....

Jestliže je všeobecná, nepotřebujeme konkrétní příklady vzorců ani výpočtů. V učebnici si každý látku DVTR osvojuje samostatně a transformovat si musí do praxe na základě svého osobního algoritmu a zkušeností. Požadavky, aby v DVTR byly konkrétní vzorce s výčtem příkladů je podle mě možné splnit až po nějakém čase při plném zavedení do vzdělávacího systému.
Dále uvádíš:
" .... príspevky, kde je opísané riadenie bežnou hovorovou rečou, môžu mať ďaleko väčšiu hodnotu pre laikov, ako celá kniha ...."
Dost provokační tvrzení.
Také navrhuješ:
1) " ....cudzie slová vypustiť úplne. Vektor ..." a přidáváš: "Slovo vektor by som radšej ani nepoužíval,..."
dále navrhuješ:
" ...Najlepšie by bolo cudzie slová úplne zahodiť. Slovo subjekt a objekt nieje dôležité..."
" .... Objekt je len terminus technikus, aby rozumeli aj anglicky hovoriaci. Z môjho pohľadu sa zaobídeme aj bez neho ..."

Uvažuješ: " ...Rovnica vektorov je vzhľadom na vyššie uvedené tu to isté ako jednoduchá matematická rovnica pre žiaka základnej školy ..."
Vem v úvahu, že směrově orientované úsečky - vektory jsou látka pro středoškolské vzdělání, nikoli pro základní vzdělání, takže vyžaduje určité znalosti.
A pokud správně chápu na základě předchozího, orientované směrové úsečky - vektory navrhuješ nahradit:
" ...Ak sa jedná o systém riadenia (samoriadenia), je lepšie sa baviť o zozname cieľov, alebo zozname krokov ako o vektore." dále píšeš:
" ...Slovo vektor by som radšej ani nepoužíval, lebo ľudia tu (moje poznámka: myslíš zde, nebo u Tvého okolí, ...?) aj tak si nevedia poriadne predstaviť, čo to ten vektor je. Videl si niekedy za tých 10 rokov vypracovaný vektor cieľov presne tak, ako by to malo byť podľa rusov? Ja veru nie, takže tu (opět nevím koho máš na mysli) reálne asi nikto poriadne nevie ako s tými vektormi operovať. Vektory sa týkajú najmä "štatistického riadenia", ktoré tu nikto nikdy robiť aj tak nebude."

Za koho hovoříš nevím, ale beru to tak, že máš snahu zde vysvětlit řízení. Pro někoho může být nějaký Tvůj příklad a návrh zajímavý.
Dávám si otázku pro koho je Tvé nazírání na řízení a zjednodušování pojmů uvedených v DVTR určeno?
Odpovídám si sám:
1) Pro okolí ve tvé profesi a také osobním životě - pak nám dáváš příklad o tom, jak rozumí Tvé okolí řízení.
2) Chceš se zde ujistit o správnosti svých v dobré víře míněných postojích k DVTR a případné nejasnosti si prodiskutovat.
 
DVTR - dostatečně všeobecná ....

Jestliže je všeobecná, nepotřebujeme konkrétní příklady vzorců ani výpočtů. V učebnici si každý látku DVTR osvojuje samostatně a transformovat si musí do praxe na základě svého osobního algoritmu a zkušeností. Požadavky, aby v DVTR byly konkrétní vzorce s výčtem příkladů je podle mě možné splnit až po nějakém čase při plném zavedení do vzdělávacího systému.
Dále uvádíš:
" .... príspevky, kde je opísané riadenie bežnou hovorovou rečou, môžu mať ďaleko väčšiu hodnotu pre laikov, ako celá kniha ...."
Dost provokační tvrzení.
Také navrhuješ:
1) " ....cudzie slová vypustiť úplne. Vektor ..." a přidáváš: "Slovo vektor by som radšej ani nepoužíval,..."
dále navrhuješ:
" ...Najlepšie by bolo cudzie slová úplne zahodiť. Slovo subjekt a objekt nieje dôležité..."
" .... Objekt je len terminus technikus, aby rozumeli aj anglicky hovoriaci. Z môjho pohľadu sa zaobídeme aj bez neho ..."

Uvažuješ: " ...Rovnica vektorov je vzhľadom na vyššie uvedené tu to isté ako jednoduchá matematická rovnica pre žiaka základnej školy ..."
Vem v úvahu, že směrově orientované úsečky - vektory jsou látka pro středoškolské vzdělání, nikoli pro základní vzdělání, takže vyžaduje určité znalosti.
A pokud správně chápu na základě předchozího, orientované směrové úsečky - vektory navrhuješ nahradit:
" ...Ak sa jedná o systém riadenia (samoriadenia), je lepšie sa baviť o zozname cieľov, alebo zozname krokov ako o vektore." dále píšeš:
" ...Slovo vektor by som radšej ani nepoužíval, lebo ľudia tu (moje poznámka: myslíš zde, nebo u Tvého okolí, ...?) aj tak si nevedia poriadne predstaviť, čo to ten vektor je. Videl si niekedy za tých 10 rokov vypracovaný vektor cieľov presne tak, ako by to malo byť podľa rusov? Ja veru nie, takže tu (opět nevím koho máš na mysli) reálne asi nikto poriadne nevie ako s tými vektormi operovať. Vektory sa týkajú najmä "štatistického riadenia", ktoré tu nikto nikdy robiť aj tak nebude."

Za koho hovoříš nevím, ale beru to tak, že máš snahu zde vysvětlit řízení. Pro někoho může být nějaký Tvůj příklad a návrh zajímavý.
Dávám si otázku pro koho je Tvé nazírání na řízení a zjednodušování pojmů uvedených v DVTR určeno?
Odpovídám si sám:
1) Pro okolí ve tvé profesi a také osobním životě - pak nám dáváš příklad o tom, jak rozumí Tvé okolí řízení.
2) Chceš se zde ujistit o správnosti svých v dobré víře míněných postojích k DVTR a případné nejasnosti si prodiskutovat.
Skús dieťaťu na základnej škole porozprávať o lineránej funkcii f:y=ax+b, napísať mu čo je obor hodnôt, definičný obor, či ti bude vedieť sám od seba dosadiť... Však funkcia y=ax+b je tiež dostatočne obecná v matematike. Možno by si zopár detí našiel, ale čo zvyšok... Ak by bola pravda to čo píšeš, potom by nebolo potrebné výpočty trénovať, robiť obecné vzorové príklady... Ide to proti duchu obrazu. Dieťa si najskôr vytvorí obraz, a potom podľa vytvoreného obrazu sa snaží veci urobiť, zopakovať.

Teórie o špiónoch... ehm, čo na to napísať... je to úsmevné... už som bol proruský, bol som proamerický, bol som pročínsky... raz som bol aj hovorca globálneho prediktora.. už som bol kadečo podľa slov diskutujúcich... :)))))

Čo sa týka pojmov, aké ešte možnosti máme? Dokiaľ nemáme presne a jednoznačne určené, čo je vektor riadenia, nieje to nefér voči ostatným, tvrdiť ako všetci tomuto chápeme a ako je všetko jasné? Tí začiatočníci potom dajú zopár jednoduchých otázok na ktoré odpoveď nieje a vzniká trápne ticho... v tom lepšom prípade... V horšom - nasleduje slovný útok a poznámka, že to je problém na druhej strane, že treba veľa čítať...

Prečo zatiaľ nepoužívať to, s čím vieme pracovať?

Koho mám na mysli? Vieš mi dať presný príklad vektora, vieš mi uviesť, kde rusi dávajú tiež konkrétny príklad a ukázať, že naozaj príklad je v shode s tým ako oni tieto veci naozaj "ponímajú"? Ak áno, urobil by si pre celú KSB neskutočne veľa. To nehovorím do vetra. Ak nie, patríš medzi ľudí, ktorí tiež by radi túto informáciu získali. Smerovo orientovaná úsečka je každému resp väčšine stredoškolákov jasná, ale urobíš smerovo orientovanú položku? Čím? (napr: čo budeš mať vynesené na osi x, čo budeš mať na osi y, aby si mohol vektory skladať...) To určite nevieš napísať.



Ako si citoval moje slová, dávaš moje slová do trocha iného kontextu ako je, ja som nikdy a nikde nepovedal, že pomenovanie nieje dôležité. Ale že cudzie slová niesú dôležité vo vzťahu k tomu že dôležité je rozumieť princípu, chápať obrazu aký tie slová nesú. O čo jednoduchšie človek chápe slovám z materinského jazyka....

Skúsil si to vôbec nejaký konceptuál v čr alebo sr, aký brutálny rozdiel je objasňovať DVTR v slovenskom jazyku bez cudzej terminológie?

(A len taký nepodstatný detail, zámena slov - útok na druhej priorite.... To nikomu naozaj neprekáža?)
 
... Oveľa väčším problémom je neujasnenosť pojmov spojená s laxnosťou ich používania vo vede, čo potom vedie k deformáciám teórií na nich položených.
...
Dosť neujasnených pojmov sa vyskytuje aj pri tejto téme; poslednou je vzťah medzi pojmami objekt a predmet.
...

Bez presného vymedzenia obsahu a rozsahu pojmov sa zrúti aj ich hierarchia od individuálnych po hranične zovšeobecňujúce. Osobne pri DVTR jednoznačne uprednostňujem používať pojem objekt integrujúci hmotné a procesné obrazy.​
Počul si vetu, že riadenie nepozná osoby? Tie naše slovenské pojmy nesú v tomto smere lepší obraz.

Kto zadáva riadenie? Zadávateľ riadenia.

Aké úlohy riešiš?

- buď úlohu, keď si ponechávaš riadenie, čiže si zadavateľ, ktorý má skrz priamu väzbu pod správou CELÝ riadiaci proces,

- alebo úlohu, keď sú niektoré procesy prenesené na iného zadávateľa riadenia, a tento zadávateľ riadenia potom podľa nejakého agloritmu (resp obsahu pamäti ) vykonáva niečo, čo sa označuje "samoriadenie". Jednoducho a hlúpo napísané - hodíš svoju prácu na niekoho iného.

Akú úlohu rieši tento druhý zadávateľ riadenia? Čo je predmetom riadenia takého zadávateľa?

Ak si dobre položíš otázku, nájdeš aj správnu odpoveď.

(je to troška chyták, verím že pozornému čitateľovi sa rozjasní... :)))))) )




A skús si teraz to isté zameniť za naše slovenské pojmy pojem subjekt a objekt riadenia.

Kto zadáva riadenie? Subjekt riadenia.

Aké úlohy riešiš?

- buď úlohu, keď si ponechávaš riadenie, čiže si subjekt, ktorý má skrz priamu väzbu pod správou CELÝ riadiaci proces,

- alebo úlohu, keď sú niektoré procesy prenesené na iný objekt riadenia, a tento objekt riadenia potom podľa nejakého agloritmu (obsahu pamäti ) vykonáva niečo, čo sa označuje "samoriadenie". Jednoducho a hlúpo napísané - hodíš svoju prácu na niekoho iného.

<Akú úlohu rieši tento objekt riadenia? Čo je objektom riadenia subjektu? >

Cítiš tam ten spor?

Skús opísať, čo konkrétne vnímaš z vety v zátvorkach.

(nakoniec ešte vkladám doporučenie - skús si nakresliť aj obrázky k príkladom, možno bude aj na obrázkoch lepšie vidieť, čo sa deje....)
 
Naposledy upravené:
Počul si vetu, že riadenie nepozná osoby? Tie naše slovenské pojmy nesú v tomto smere lepší obraz.

Kto zadáva riadenie? Zadávateľ riadenia.

Aké úlohy riešiš?

- buď úlohu, keď si ponechávaš riadenie, čiže si zadavateľ, ktorý má skrz priamu väzbu pod správou CELÝ riadiaci proces,

- alebo úlohu, keď sú niektoré procesy prenesené na iného zadávateľa riadenia, a tento zadávateľ riadenia potom podľa nejakého agloritmu (resp obsahu pamäti ) vykonáva niečo, čo sa označuje "samoriadenie". Jednoducho a hlúpo napísané - hodíš svoju prácu na niekoho iného.

Akú úlohu rieši tento druhý zadávateľ riadenia? Čo je predmetom riadenia takého zadávateľa?

Ak si dobre položíš otázku, nájdeš aj správnu odpoveď.

(je to troška chyták, verím že pozornému čitateľovi sa rozjasní... :)))))) )




A skús si teraz to isté zameniť za naše slovenské pojmy pojem subjekt a objekt riadenia.

Kto zadáva riadenie? Subjekt riadenia.

Aké úlohy riešiš?

- buď úlohu, keď si ponechávaš riadenie, čiže si subjekt, ktorý má skrz priamu väzbu pod správou CELÝ riadiaci proces,

- alebo úlohu, keď sú niektoré procesy prenesené na iný objekt riadenia, a tento objekt riadenia potom podľa nejakého agloritmu (obsahu pamäti ) vykonáva niečo, čo sa označuje "samoriadenie". Jednoducho a hlúpo napísané - hodíš svoju prácu na niekoho iného.

<Akú úlohu rieši tento objekt riadenia? Čo je objektom riadenia subjektu? >

Cítiš tam ten spor?

Skús opísať, čo konkrétne vnímaš z vety v zátvorkach.

(nakoniec ešte vkladám doporučenie - skús si nakresliť aj obrázky k príkladom, možno bude aj na obrázkoch lepšie vidieť, čo sa deje....)
@Asen21 , ale to, čo opisuješ, nie je jedno a to isté.

V prvom prípade máš:
Zadávateľa riadenia a predmet riadenia.
Tu sa v zamlčaní predpokladá, že zadávateľ pracuje na prvých 4 etapách riadenia PFR, čo vždy neplatí. Navyše, v prípade šoféra osobného auta je šofér zadávateľ riadenia?

Predmet riadenia v prípade, ako ho opisuješ, možno stotožniť so zoznamom cieľov. Pretože sa pýtaš, čo je predmetom riadenia zadávateľa? (to je opísané vo vektore cieľov) Takže tu nerozlišuješ schému na riadiaci modul (riadiacu osobu/subjekt riadenia) a to, čo je riadené (objekt riadenia), ale iba na toho, kto vymyslel ciele a realizačný plán (zadávateľ riadenia), a na zoznam cieľov (predmet riadenia). Toto by sa už nedalo nakresliť v tej klasickej regulačnej schéme s priamymi a spätnými väzbami... Je to celkom iný prípad.

V druhom prípade už nie je zameranie na proces ani sa nehovorí o zozname cieľov (predmete), ale je tam jasné rozdelenie na zložku, odkiaľ prúdi riadiaci vplyv (subjekt riadenia), a na zložku, ktorá je riadená/regulovaná (objekt riadenia). Dá sa to pekne nakresliť ako schéma.

V tom prípade, kde je riadenie delegované inej osobe, ktorá vykonáva samoriadenie, sa objekt mení na subjekt riadenia. Podobne ako je to so spätnými väzbami. To, či je niečo priama alebo spätná väzba, záleží len od uhlu pohľadu. Ak sú tieto väzby medzi dvomi ľuďmi, tak to, čo je pre niekoho priama väzba, je pre druhého spätná väzba. A podľa rovnakého princípu sa aj objekt mení na subjekt. Pre zadávateľa riadenia je osoba, na ktorú deleguje časť riadenia "objektom". Ale z pohľadu tohto "objektu", je on sám subjektom riadenia, ktorý riadi nejaký zverený objekt. Teda aspoň ak sa bavíme o živých ľuďoch. Ak samoriadenie vykonáva neživý stroj, tak tam možno miesto "subjektu riadenia" napísať skôr "riadiaci modul" - ak posudzujeme schému samoriadenia. Ak sa na to pozeráme z hierarchicky vyššej úrovne, ako z pozície riadenia, kde riadenie vyšlo od človeka, ktorý ten stroj zostrojil a nastavil do určitého režimu samoriadenia, tak tam je to podľa schémy "subjekt - objekt".
 
Naposledy upravené:
@Asen21, zrejme nebude mať zmysel to hlbšie rozoberať, takže len niekoľko stručných poznámok:​
  • Reaguješ na môj príspevok, ktorého dôraz bol položený na jednoznačnosť v definícii pojmov. Za tým si stojím a znovu opakujem, že bez jednoznačnosti definícií pojmov sa zrúti nielen veda, ale aj celá ľudská spoločnosť... dnes sa už v stave chaosu fakticky nachádzame ... máme pseudovedu i pseudodemokraciu.​
  • Čo sa týka otázky: „<Akú úlohu rieši tento objekt riadenia? Čo je objektom riadenia subjektu? >Cítiš tam ten spor? Skús opísať, čo konkrétne vnímaš z vety v zátvorkach.“: Hierarchicky najvyšším riadením v našom svete disponuje Boh, povedzme „Subjekt1“. Máličko z toho preniesol na človeka (Subjekt2). Čo myslíš, zbavil sa „zodpovednosti“ a prestal byť subjektom riadenia? A pokiaľ človek prenesie riadenie na iný objekt, aj keby sme to označili „samoriadenie“, končí jeho zodpovednosť a automaticky prestáva byť subjektom riadenia daného procesu? Ak by sa tak stalo, potom nutne vstúpi do tohto procesu Subjekt1. Teda je tu hierarchický systém subjektov riadenia a nikto sa nemôže zbaviť svojej zodpovednosti (okrem politikov a oligarchov???).​
  • Nepresvedčil si ma, iba si znovu opísal to, na čo mám jednoducho, ak dovolíš, iný názor. Pojem „objekt“ tu osobne považujem za adekvátny a správny.​
 
@Asen21, zrejme nebude mať zmysel to hlbšie rozoberať, takže len niekoľko stručných poznámok:​
  • Reaguješ na môj príspevok, ktorého dôraz bol položený na jednoznačnosť v definícii pojmov. Za tým si stojím a znovu opakujem, že bez jednoznačnosti definícií pojmov sa zrúti nielen veda, ale aj celá ľudská spoločnosť... dnes sa už v stave chaosu fakticky nachádzame ... máme pseudovedu i pseudodemokraciu.​
  • Čo sa týka otázky: „<Akú úlohu rieši tento objekt riadenia? Čo je objektom riadenia subjektu? >Cítiš tam ten spor? Skús opísať, čo konkrétne vnímaš z vety v zátvorkach.“: Hierarchicky najvyšším riadením v našom svete disponuje Boh, povedzme „Subjekt1“. Máličko z toho preniesol na človeka (Subjekt2). Čo myslíš, zbavil sa „zodpovednosti“ a prestal byť subjektom riadenia? A pokiaľ človek prenesie riadenie na iný objekt, aj keby sme to označili „samoriadenie“, končí jeho zodpovednosť a automaticky prestáva byť subjektom riadenia daného procesu? Ak by sa tak stalo, potom nutne vstúpi do tohto procesu Subjekt1. Teda je tu hierarchický systém subjektov riadenia a nikto sa nemôže zbaviť svojej zodpovednosti (okrem politikov a oligarchov???).​
  • Nepresvedčil si ma, iba si znovu opísal to, na čo mám jednoducho, ak dovolíš, iný názor. Pojem „objekt“ tu osobne považujem za adekvátny a správny.​
tibku, viem že si už naučený nejaké pojmy, jednoducho to máš už nejak naučené, a cez to "vlak nejede", asi aj pre všetkých ktorí si na túto terminológiu zvykli.. V poriadku. Pre takých ľudí je mimoriadne tažké až takmer nemožné zmeniť zmeniť náhľad na toto. Ale buď si istý, že ak budeš mať mnoho debát o riadení za sebou, uvidíš veci inak.

Znova opakujem, aký obraz vytvára slovo objekt?
Zdá sa že nezachytil, čo bolo to základné v otázke.



V prvom rade, zámena slov - útok na 2. priorite. Prečo ideme proti duchu KSB?

Je vôbec nejaký, aspoň JEDEN JEDINÝ OBJEKTÍVNE DANÝ dôvod na to, aby sme používali cudzie slová keď sa dorozumieme aj vlastnou rečou? Pre koho my používame anglánizmy? Logika hovorí že ten dôvod tu nieje. Tak aké dôvody nás vedú k tomu používať cudzie slová a doslova "znesrozumiteľniť" náš výklad???? Komu to pomôže?

No jedine tam tým hore, ktorí útoky využívajú. A u nás to bude, ako hovoria češi takou peknou vetou - "jak u blbečkov na dvorku"- zoberieme cudzí výraz, hodiny a hodiny sa budeme baviť o tom, čo to ten výraz asi je v SLOVENSKOM jazyku, a keď sme si to vydiskutovali v SLOVENSKOM jazyku, tak to zameníme spokojene za anglický výraz, LEBO TO TAKTO NIEKTO POVEDAL.... A tešíme sa z toho, že sme si povedali a vysvetlili slovo objekt.... Aká je efektivita takej komunikácie... Nieje to absurdné? Veď trocha selského rozumu použijme.

Ja nemám potrebu dávať dôraz na autority alebo nejaké autority tu uznávať, ak niesú schopné preukázať, vydokladovať to čo tvrdia. To sa týka aj rusov, lebo je tu celý rad toho, čo oni odmietli zverejniť, to je jedno z akého dôvodu. Ja už som toľko chýb od kadejakých autorít videl, autority vedia nesmierne celé spoločenstvo aj poškodiť. To tradovanie, svatá aura okolo iných a ich nedotknuteľnosť, to je niečo, čo by si ľudia mali tiež riadne objasniť, ujasniť vo svojom živote. (nikto nieje bez chýb...) Tým nikoho neobviňujem, len spoliehanie sa na autority, vyžaduje odsunúť svoju vlastnú individualitu, svoj rozum do úzadia..




Druhá vec, však áno, bez jednoznačnosti pojmom sa zrúti veda... Ale opäť, čo sa deje u definície, aká je podstata toho? Čo my robíme, ak jednoznačne definujeme pojem?

No predsa vytvoríme za pojmom obraz. Aký obraz ty potrebuješ vytvoriť, ak poviem zadávateľ riadenia? Zadávateľ vieš čo, je, zadávateľ riadenia tiež, nemusíme to rozoberať ako u slova subjekt.

Ponúkol som ti definíciu v sloveskom jazyku, ty máš naprosto jednoznačne určené, o čo ide, bez toho že by som musel čosi naviac dodávať. Vieš že zadávateľ zadáva (buď preberá od iných alebo sám vytvára) riadenie, postup, a týmto postupom rieši nejakú vec. Tam je vhodné súčasne pozerať aj obrázok riadenia, aby sa tieto veci človeku ujasnili.

Ide o to, že medzi subjektom a objektom síce sú uzamknuté väzby riadenia, ale medzi nimi NEMUSÍ byť akákoľvek spojitosť (okrem tých informačných kanálov...).

Subjekt (jednoducho ako zadávateľ riadenia) rieši riadenie - algoritmus - PREDMET riadenia, nie objekt ako nejakú formu existencie ktorej vládne (to je hlavne otázka samotných asociácií ktoré naskakujú vo vedomí človeka!). Aj ten samotný anglánizmus sa zle vysvetluje, asi to treba trocha aj "nacítiť, navnímať"...

Ak si dáš otázku, čo je objektom riadenia subjektu, vzhľadom na to čo asociuje bežne slovo "objekt", môžeš veľmi ľahko prísť k nesprávnym odpovediam...

Ľahko to skĺzne do pozície, že tam potom hľadáš/očakávaš nejakého človeka, nejakú formu existencie, bytia, a nie to, čo tam skutočne prebieha. Toto sa môže veľmi ľahko za slovom objekt skryť. (to isté v práci, riadiš následnosť informácií k podriadenému, a v závislosti od toho jeho výstup, a nie človeka samotného, malo by byť na ňom, ako sa on "zariadi" a dobrovolne "pristúpi" na podmienky práce.)

Keď povieš že subjekt riadi objekt, tak istým spôsobom môžeš aj klamať (aj vedome klamať), lebo v skutočnosti riadiš informáciu, a objekt sa riadi až na ZÁKLADE prijatej informácie. Bez toho aby mu niekto niečo povedal, aby ho niekto nútil, alebo mu to prikazoval. (a tu sa dostáva aj k tomu, či slovo riadiť je v takomto prípade tiež správne použité - v tomto prípade môže tiež vytvárať nesprávny obraz toho, čo v skutočnosti prebieha. ) My predsa nechceme takto zavádzať... Presne tá istá analógia, ako keby si slovo subjekt a objekt nahradil slovom master a slave...

Škoda, to čo som písal, asi uniklo. Pointa bola inde....
 
Naposledy upravené:
@Asen21, zrejme nebude mať zmysel to hlbšie rozoberať, takže len niekoľko stručných poznámok:​
  • Reaguješ na môj príspevok, ktorého dôraz bol položený na jednoznačnosť v definícii pojmov. Za tým si stojím a znovu opakujem, že bez jednoznačnosti definícií pojmov sa zrúti nielen veda, ale aj celá ľudská spoločnosť... dnes sa už v stave chaosu fakticky nachádzame ... máme pseudovedu i pseudodemokraciu.​
  • Čo sa týka otázky: „<Akú úlohu rieši tento objekt riadenia? Čo je objektom riadenia subjektu? >Cítiš tam ten spor? Skús opísať, čo konkrétne vnímaš z vety v zátvorkach.“: Hierarchicky najvyšším riadením v našom svete disponuje Boh, povedzme „Subjekt1“. Máličko z toho preniesol na človeka (Subjekt2). Čo myslíš, zbavil sa „zodpovednosti“ a prestal byť subjektom riadenia? A pokiaľ človek prenesie riadenie na iný objekt, aj keby sme to označili „samoriadenie“, končí jeho zodpovednosť a automaticky prestáva byť subjektom riadenia daného procesu? Ak by sa tak stalo, potom nutne vstúpi do tohto procesu Subjekt1. Teda je tu hierarchický systém subjektov riadenia a nikto sa nemôže zbaviť svojej zodpovednosti (okrem politikov a oligarchov???).​
  • Nepresvedčil si ma, iba si znovu opísal to, na čo mám jednoducho, ak dovolíš, iný názor. Pojem „objekt“ tu osobne považujem za adekvátny a správny.​
V tej poslednej vete toho čo som písal, asi bude náročné navnímať zmysel...
Jardob si toho je určite vedomý...

Prečo neopísať to, čo je. Šofér auta sa volá šofér auta preto, lebo šoféruje, pilot lietadla sa volá pilot lietadla preto, lebo je pilotuje liedalo, ale v DVTR máme nie zadávateľ riadenia, (alebo riaditeľ), ale my máme že SUBJEKT.... Preboha načo! Ako hlboko do riti tým anglánom ešte musíme zaliesť? Náš jazyk je nejaký menej cenný, alebo nedostatočný na toto?

Ak si človek ujasní, prečo je tam určenie subjekt - objekt, čo konkrétne má tento vzťah subjekt objekt definovať, zistí že na to aby si definoval vzťah daný slovami subjekt a objekt, anglánizmy nepotrebuje, vystačí si aj zo svojim rodným jazykom. Slovo subjekt/objekt je použitě len a len preto, aby angláni sa vedeli trocha chytiť, vedeli text preložiť, nič viac.


Ale najlepšie na tom je, ako sa s tými slovami dá zastrieť podstata veci. Za tie termíny sa dá perfektne skryť, čo sa deje. Ako to urobíš? Nehovoríš o tom, čo konkrétne riadiš, začne rozprávať o tom že riadiš objekt. To je celá finta.
Podobné ukrytie je napríklad v marketingu - povedia ti že si nekupuješ v obchode produkt, kupuješ si zážitky... "kupuješ si radosť", kupuješ si chuť, vášeň" atď.. Alebo pologramotní oborníci na dezinformácie nepovedia, čo konkrétne píšeš zle a z akého pohľadu, oni napíšu, že dezinformuješ, si dezinformátor, podporuješ hybridnú vojnu lebo oni ťa odhalili. Útok na druhej priorite, zámena slov.... Aj celé to "nálepkovanie" je zámena slov, a opak toho - pomenovanie vecí pravým menom...


Nemám za cieľ nikoho presviedčať. Každý je samostatná jednotka, zodpovedný sám za seba. Terminológia sa len zopakovala, a opakuje sa to len a len preto, že to niekto iný takto povedal. Však niesme nesvojprávni. Máme rozum, myslíme sami za seba.

Príde nová generácia, alebo aj tu sú ešte možno podaktorí záujemcovia o teóriu riadenia, tí čo zatiaľ nepíšu, aj tí by vedeli porovnať, ako im termín subjekt objekt napovie, čo sa deje. Keď povieš zadávateľ riadenia, buď si istý, že tomu budú rozumieť všetci...

To je tá definícia, za ktorou má každý už vytvorený obraz, z detstva.
Ide tu predsa o získanie celistvého obrazu o tom, čo sa deje.

Neustále objasňovať čo to je subjekt a objekt, ono to raz omrzí...
 
riadenie vyšlo od človeka, ktorý ten stroj zostrojil a nastavil do určitého režimu samoriadenia, tak tam je to podľa schémy "subjekt - objekt".
To čo som písal vyššie.... Aký obraz vniká za slovom subjekt, aký obraz vzniká za slovom objekt. Raz je objekt neživý, potom je tam nejaké bytie, existencia, potom je to nejaký proces... Ale čo prirodzene asociuje človeku za slovom objekt, za slovom subjekt...

Ty akoby riadiš niečo v tom prvku, nie samotný prvok - objekt... keď sa dá takto ľahko zameniť "objekt" za "objekt" v zmysle procesu, podľa čoho určíš že pod pojmom objekt mysíš proces a nie objekt ako nejakú existenciu? Jednoducho - vytiahneš miliardu ďalších slov, aby si to (aj tak v slovenskom jazyku) opísal a informáciu upresnil. K čomu je taký prístup dobrý...

Ak používaš termín, kde sa človek musí "znásilniť", "preoperovať" si tie termíny, pôvodnú asiociáciu ideálne úplne "zgumovať", "vyrezať", a "implantovať" si tam novú definíciu, tak to asi nieje práve najštastnejšie riešenie...

To isté sa týka napríklad aj Ľudovho produktu "MIM", jeho terminológie ktorú tam dosadil, "naoperoval", pričom sa mu tam bijú vzájomne aj dva jeho vlastné termíny...
 
Je vôbec nejaký, aspoň JEDEN JEDINÝ OBJEKTÍVNE DANÝ dôvod na to, aby sme používali cudzie slová keď sa dorozumieme aj vlastnou rečou?
Odpověď (přinejmenším pokud jde konkrétně o používání slova "objekt", a tedy i jeho protipólu "subjekt") je obsažena v samotné otázce.
 
SUBJEKT.... Preboha načo! Ako hlboko do riti tým anglánom ešte musíme zaliesť?
Jakým Anglánům? Slova "subjekt" a "objekt" jsou latinského původu převzatá do různých evropských jazyků. Jsou to cizí převzatá slova jak v angličtině tak v češtině, slovenštině i ruštině. Používáním těchto pojmů nikomu do zadku nelezeme. Já dávám přednost českým názvům, ale nemám zapotřebí útočit na použitý slovník překladatelů. Důležité je, aby překladatel neměnil smysl díla. Ostatní není tak důležité.
 
Je vôbec nejaký, aspoň JEDEN JEDINÝ OBJEKTÍVNE DANÝ dôvod na to, aby sme používali cudzie slová keď sa dorozumieme aj vlastnou rečou?
a prečo ich ty tak hojne používaš, ak proti nim brojíš? Veď si len pozri svoju vlastnú, tu citovanú vetu. Objektívny má rovnaký slovný koreň ako objekt...
Brojíš proti cudzím slovám a tvoje vlastné príspevky sú nimi prešpikované, že až...
 
Pro snadnejsi pochopeni slov subjekt a objekt (podmet a predmet) vezmeme na pomoc mluvnici:
Podmet, prisudek a predmet - subjekt, predikat a objekt.
Priklad: Automechanik spravuje auto.
Automechachanik - podmet (subjekt) - ptame se 1. padem - kdo, co spravuje auto?
spravuje - prisudek (predikat) - ptame se co dela automechanik?
auto - predmet (objekt) - vetsinou se ptame 4. padem - koho, co spravuje automechanik?
 
Naposledy upravené:
Jakým Anglánům? Slova "subjekt" a "objekt" jsou latinského původu převzatá do různých evropských jazyků. Jsou to cizí převzatá slova jak v angličtině tak v češtině, slovenštině i ruštině. Používáním těchto pojmů nikomu do zadku nelezeme. Já dávám přednost českým názvům, ale nemám zapotřebí útočit na použitý slovník překladatelů. Důležité je, aby překladatel neměnil smysl díla. Ostatní není tak důležité.
Tady ani tak nejde o to, co použili překladatelé, například s ohledem na slova objekt a subjekt je zcela očividné, že se drží originálu a nebudou si vymýšlet utřinosoplenu. A navíc sám VP SSSR několikrát zmínil, že používali cizí slova zcela záměrně, protože se snažili o to, aby Koncepce byla srozumitelná pokud možno napříč jazyky, z tohoto důvodu použili i slovo "Koncepce!". A z této diskuse se mi spíš zdá, že má někdo zájem se postarat o "zmatení jazyků", tj. o to, aby pod záminkou použití národních slov, udělal z Koncepce nesrozumitelnou hatmatilku. Navíc Boleslav správně poukázal na původ slov...
 
Ak mám hovoriť za seba, tak tiež nie som priateľ prekopávania terminológie DVTR a nasilu tam vkladať domáce výrazy. No, ak máš @Asen21 potrebu, tak kľudne vytvor novú teóriu riadenia s novými výrazmi a skús ju šíriť. Sám tak najlepšie uvidíš, či sa potvrdí, že bude lepšie chápaná ľuďmi, alebo nie.

Ak by som vysvetloval princípy riadenia deťom na 1. stupni (1.-4. trieda), tak zrejme by som používal prístupnejšie slová pre ich psychiku a chápanie, a hlavne to vysvetľoval na príkladoch zo situácií, ktoré poznajú.
Väčšie decká už ľahšie pochopia aj cudzie výrazy, veď učia sa aj cudzie jazyky s množstvo nových slov. A pár nových slov z DVTR navyše im nemôže urobiť problém.

Inak je škoda, že slovo riaditeľ nepoužívame v tak všeobecnom význame, ako Rusi slovo upravlenec. Označenie riaditeľ by malo patriť každému človeku, ktorý vykonáva akýkoľvek riadiaci proces. Hoci aj vrátnika :)

Čo sa týka toho, že jedno slovo označuje "čo riadim" (napríklad auto) a že neoznačuje, že riadim napríklad volant, plyn, rýchlosti, brzdu, alebo celkovo smer auta. Alebo neoznačuje postup. To je dvojsečné. Ak sa zameriaš na stromy, nebudeš vidieť les. Ak sa zameriaš na les, nebudeš vidieť stromy. Vždy sa dá sťažovať na jedno alebo druhé.

Aj "zadávateľovi" riadenia, ako termínu sa dajú vytknúť nedostatky. Napríklad to, že evokuje toho, kto riadenie iba zadáva, a nie toho, kto ho realizuje v režime samoriadenia.
Skrátka, obrazy za slovami často bývajú príliš konkrétne, a neukazujú všetky situácie, ktoré sa môžu v riadení stať. A na niektoré situácie tak konkrétny obraz vôbec nemusí pasovať. Preto aj slová v DVTR, ktorá je všeobecná, by mali byť tiež čo najvšeobecnejšie.

Ideálne namiesto subjekt, by bolo to slovo riaditeľ. Ale to by ľudia nepochopili, lebo toto slovo vnímajú príliš oklieštene. A navyše pod riaditeľom by vždy hľadali iba živú bytosť, pritom objekt riadenia môže byť riadený aj strojom.

Skrátka dokonalé pojmy asi neexistujú. Ja osobne by som sa v tejto terminológii už nevrtal. Ale ako vravím, môžeš skúsiť na vlastnú päsť vymyslieť novú terminológiu, prípadne aj novú teoriu riadenia, a sám uvidíš, aký budeš mať úspech a ako ju ľudia budú chápať. Ideálne, ak to vyskúšaš u ľudí, ktorí sa s teóriou riadenia ešte nestretli. Prax je kritériom pravdy.
 
Ideálne, ak to vyskúšaš u ľudí, ktorí sa s teóriou riadenia ešte nestretli. Prax je kritériom pravdy.
Jarob, to je to, o čom som hovoril - obraz slova. Nepíšem sem na základe výmyslov, ale praxe. Mal som stovky rozhovorov s obyčajnými ľuďmi aj s ľuďmi z oblasti riadenia.. Mal som za to, že tu bude vhodné sa o niektoré postrehy podeliť. Asi som sa mýlil.
 
@SLAV_jan_in rozumiem o čo sa usiluješ, chápem Ťa, no pustil si sa do syzifovskej roboty. To sa predovšetkým týka zámeny pojmov. Pokúsim sa stručne vysvetliť, prečo si to myslím:​
  • Pojmy vznikajú pri riešení problémov, pričom v histórii sa často menil aj ich obraz v závislosti od autorov a vedného odboru použitia.​
  • Napríklad používanie pojmov „subjekt“ a „objekt“ vo filozofii ide od staroveku až po dnešok (Platón, Aristoteles, Descartes, Kant, Hegel). Rovnako sú tieto pojmy používané aj v množstve humanitných a prírodovedných odborov. Teda nejedná sa tu o „cudzie“ pojmy.​
  • Je ale dôležité poznamenať, že neexistuje jednotná definícia pojmov „subjekt“ a „objekt“. Ich význam sa aj vo filozofii líši nielen podľa filozofa ale aj podľa aktuálneho filozofického trendu. Tak isto v rôznych technických a humanitných vedných odboroch, a tiež v rôznych kontextoch použitia, sa významy týchto pojmov líšia. Preto je nevyhnuté pre danú oblasť všetky základné pojmy definovať hneď na začiatku ich používania.​
  • Napríklad v jazykovede sa „subjekt“ môže týkať podmetu vety, zatiaľ čo „objekt“ môže odkazovať na predmet vety. Potom vo vete „Pes prenasleduje mačku“ je pes subjektom a „mačka“ objektom. Ale napr. vplyvom okolia alebo zmenou stavu subjektu, môže dôjsť k výmene funkcií subjektu a objektu a veta nadobudne tvar: „Mačka prenasleduje psa“.​
  • Tiež navrhuješ pojem „vektor“ úplne vynechať a nahradiť ho pojmom „zoznam“. Pojem vektor sa tiež používa už od staroveku, ale jeho formálna definícia sa vyvíjala v priebehu storočí. V súčasnosti má široké uplatnenie v rôznych oblastiach.​
  • Tebou navrhovaný pojem „zoznam“ je „skalárnou veličinou“, ktorej grafickým obrazom sú body (na priamke, v rovine, v priestore, matici), kdežto pojem „vektor“ cieľov na rozdiel od zoznamu implikuje proces „odkiaľ-čo-kam“, a preto je pre riadenie adekvátnejším.​
  • Dnes sa fakticky nachádzame v informačnej spoločnosti a informácia sa stala silnejšou zbraňou ako atómová bomba. Tiež nie covid nás zabíjal ale pseudoveda, vďaka ktorej doposiaľ nepoznáme definíciu pojmu „vírus“.​
  • Vývoj poznania je nepretržitý konvergentný proces s meniacou sa dynamikou a prípustnou dokonca aj dočasnou zápornou smernicou. Toto je ľudstvu „zhora dané“ a tá záporná smernica trendu vývoja poznania nastáva, keď človek koná v rozpore s božím zámyslom.​
  • Ak má poznanie napredovať, potom jednoducho musíme nadväzovať na staré pojmy aj za cenu zmeny ich definície, pretože v opačnom prípade, pri narušovaní kontinuity vedného odboru častou zámenou základných pojmov, tvoríme „kaleidoskop“.​
  • Filozofia, ako funkčná veda, je prirovnávaná k ladičke (Veličko). Sama o sebe nedokáže vyriešiť ani jednu praktickú úlohu. No ak je filozofia správna, tak dokáže harmonizovať interakciu všetkých vedných odborov a aplikovaných druhov činností. Ak je filozofia falošná, potom je to rovnaké ako s falošnou ladičkou. Dnes máme pluralitu ladičiek a takto aj hraje celý orchester – jeden o voze a ten druhý o koze. A tak nie sme schopní vyriešiť existujúce problémy a iba vytvárame ďalšie.​
 
Filozofia, ako funkčná veda, je prirovnávaná k ladičke
Tady poslední dobou si utvářím nový pohled, filosofie není "pouhou" ladičkou, je to kořen poznání, protože se snaží obecný popis a vysvětlení světa. K tomu pohledu mně přivedla diskuze o pojmech objekt a subjekt, které jsou "de facto" u kořene Evropské kultury. Jsou to filozofické pojmy (předtím, ale nějak museli existovat v jazyce, považuji je za životu adekvátní pojmy). Na filozofii stojí celý západní (egyptský svět) a nyní ruský svět přinesl svůj rozšiřující a více objemnější popis světa (KSB). Ta filozofie pracuje v latině a máme hlavní jazyky latinu (angličtina je z ní plně odvozena, mírně modifikovaný klon) a ruštinu. Latina a filozofie asi vznikli při odtržení Evropy od slovanského světa.
 
Naposledy upravené:
Naspäť
Top Bottom