SLAV_jan_in
Člen
Zrejme si chcel "privolať" niekoho iného? Ale inak, čo si napísal, sa mi páči
Naposledy upravené:
Rozhovory o DVTR - Úvod
- Thread starter jardob
- Start date
SLAV_jan_in
Člen
Platí podľa teba filozofia = svetonázor?
Tu by som doplnil, že podľa mňa nieže filozofia "vznikla" s latinou. Povedal by som, že filozofia existovala aj predtým. Existovala od čias: "Kto som?" Akurát tým, že došlo vzniku latiny (mŕtvy jazyk) a vznikla potreba naplniť ho "univerzálne platnými pojmami", zdôraznila sa úloha filozofie, pretože bez nej pojmy prakticky neexistujú. To skrze ňu im predsa dávame náplň.
jardob
Člen personálu
S tým, že filozofia je koreň, z ktorého všetko ostatné vyrastá, si trafil kliniec po hlavičke. Pretože bez odpovede na úplne fundamentálne otázky bytia sa nedá vytvoriť správny svetonázor a od neho odvodená kultúra spoločnosti. Pamätáte si, ako sa odporúča skladať mozaiku od celku k jednotlivostiam (a nie od jednotlivosti k celku). Tak ako v puzzle, treba najprv poznať konečný obraz a potom hľadať jednotlivé dieliky. Inak sa môže stať, že zložíme úplné hlúposti, ktoré na obraze nemali byť.
@Atom otvoril si kardinálnu tému ... Osobne považujem súčasnú filozofiu za pseudovedu. Existuje veľké množstvo kritických článkov o kríze súčasnej filozofie, na základe ktorých si myslím, že aj filozofia (nielen elektromagnetizmus...) je pseudovedou. Z jedného vyberám krátku časť, skús sa nad tým zamyslieť:
… Ak sa v súlade s definíciou filozofie z nedávnej minulosti považuje filozofia za „vedu o najvšeobecnejších zákonoch prírody, spoločnosti a myslenia“, potom je celkom logické domnievať sa aj to, že filozofia sa musí riadiť zákonmi vedy (ja: tie sú ok?), podľa ktorých sa musí posudzovať a rozvíjať. V tomto prípade hovoríme o zákonitostiach teórie vedeckého výskumu, t.j. o zákonitostiach rozvoja akejkoľvek vedy. V súlade s touto teóriou riešenie akéhokoľvek vedeckého problému (mimochodom, nielen vedeckého) prechádza množstvom povinných sekvenčných etáp. Vrátane etáp zberu počiatočných informácií pre výskum, spracovania týchto informácií (systematizácia, zovšeobecnenie, analýza atď.), syntetizovanie možností možných riešení problému, výber racionálneho (optimálneho) riešenia, formulovanie záverov a riešení. Ak sa pokúsime navrstviť štruktúru vyššie uvedeného diagramu na takmer tritisícročnú históriu vývoja filozofie, ukazuje sa, že filozofia ešte neopustila etapy spracovania prvotných informácií a syntetizácie možností možných riešení. Základom tohto záveru je známy fakt, že filozofia doteraz v podstate nie je súborom pevne a jednoznačne stanovených zákonov a právd, ale súborom širokej palety subjektívnych názorov na tieto pravdy, čo zodpovedá štádiu syntézy možností riešení. Z tohto dôvodu teda môžeme konštatovať, že filozofia doteraz nevyriešila prakticky žiaden zo svojich problémov. Existujú len možnosti riešenia problémov. To je, ak v dohľadnej retrospektíve hovoríme o svetovej filozofii ako celku...
Ak teraz analyzujeme množstvo ďalších ukazovateľov modernej ruskej a západoeurópskej filozofie, ukáže sa, že ani tu nie je všetko v poriadku, vrátane, podľa názoru mnohých profesionálnych filozofov a mnohých „nadšencov filozofovania“, nasledujúcich negatívnych ukazovateľov:
… Ak sa v súlade s definíciou filozofie z nedávnej minulosti považuje filozofia za „vedu o najvšeobecnejších zákonoch prírody, spoločnosti a myslenia“, potom je celkom logické domnievať sa aj to, že filozofia sa musí riadiť zákonmi vedy (ja: tie sú ok?), podľa ktorých sa musí posudzovať a rozvíjať. V tomto prípade hovoríme o zákonitostiach teórie vedeckého výskumu, t.j. o zákonitostiach rozvoja akejkoľvek vedy. V súlade s touto teóriou riešenie akéhokoľvek vedeckého problému (mimochodom, nielen vedeckého) prechádza množstvom povinných sekvenčných etáp. Vrátane etáp zberu počiatočných informácií pre výskum, spracovania týchto informácií (systematizácia, zovšeobecnenie, analýza atď.), syntetizovanie možností možných riešení problému, výber racionálneho (optimálneho) riešenia, formulovanie záverov a riešení. Ak sa pokúsime navrstviť štruktúru vyššie uvedeného diagramu na takmer tritisícročnú históriu vývoja filozofie, ukazuje sa, že filozofia ešte neopustila etapy spracovania prvotných informácií a syntetizácie možností možných riešení. Základom tohto záveru je známy fakt, že filozofia doteraz v podstate nie je súborom pevne a jednoznačne stanovených zákonov a právd, ale súborom širokej palety subjektívnych názorov na tieto pravdy, čo zodpovedá štádiu syntézy možností riešení. Z tohto dôvodu teda môžeme konštatovať, že filozofia doteraz nevyriešila prakticky žiaden zo svojich problémov. Existujú len možnosti riešenia problémov. To je, ak v dohľadnej retrospektíve hovoríme o svetovej filozofii ako celku...
Ak teraz analyzujeme množstvo ďalších ukazovateľov modernej ruskej a západoeurópskej filozofie, ukáže sa, že ani tu nie je všetko v poriadku, vrátane, podľa názoru mnohých profesionálnych filozofov a mnohých „nadšencov filozofovania“, nasledujúcich negatívnych ukazovateľov:
- Neexistuje (v lepšom prípade je výrazne znížený) vplyv filozofie na vývoj spoločnosti.
- Filozofia nemá vplyv na stav a rozvoj vied vrátane prírodných.
- Autorita filozofie v spoločnosti klesá (väčšina vysokoškolákov ju považuje nielen za zbytočnú, ale aj škodlivú, pretože uberá čas iným potrebným disciplínam).
- Dôvera vo filozofiu a jej autority sa stráca.
- Pluralizácia filozofie sa prudko zvyšuje. V 20. storočí sa objavilo veľké množstvo rôznych nových smerov vo filozofii: fenomenológia, existencializmus, filozofická antropológia, filozofická hermeneutika, celý rad smerov vo filozofickom postmodernizme atď.
- Základné princípy filozofie sa revidujú a transformujú (napríklad kategórie „idea“, „hmota“, „forma“, „vedomie“ atď.).
- Zvyšuje sa spätný vplyv vied na filozofiu.
- Vo vývoji filozofie prakticky neexistuje všeobecný pohyb vpred. Filozofia pripomína istý turbulentný tok (nehovoriac o chaose) nových myšlienok, teórií, uhlov pohľadu, pozícií atď.
- Kritériá hodnotenia výsledkov výskumu sú zničené (pozri Prvá definícia filozofie).
- Zvyšuje sa neistota východiskových konceptov a celého konceptuálneho poľa filozofie (pozri filozofiu postmoderny).
- Miera všeobecnosti filozofického výskumu klesá, dochádza k „pragmatizácii“ a „uzemňovaniu“ filozofie.
A nie je náhoda, že slávny fyzik a kozmológ našej doby Steve Hawking raz vyslovil frázu „Filozofia je mŕtva“. Samozrejme, toto môže byť subjektívny názor „čistokrvného“ prírodovedca. Kto však môže povedať, že najväčšie objavy a prelomy našej doby (genetika, kybernetika, kozmogónia a kozmológia, jadrová fyzika) sa uskutočnili pod vplyvom filozofie? Skôr napriek ako vďaka. …
… mala by sa prepracovať tak, aby tvorila koreň s ladičkou …
… mala by sa prepracovať tak, aby tvorila koreň s ladičkou …
Atom
Člen
Ona původně byla kořenem a od toho kořene pak filozofické disputace ladili nějak společnost. Dnes je filosofie mlácení prázdné slámy a zůstalo jenom to ladění bez obsahu což je skoro k ničemu, pouze trošku může naladit jedince, ale ne sladit společnost co dříve. Proto jsem psal, že filozofie je nyní nahrazena KSB, která je stejně obecná co dřívější filozofie a nahradila v současnosti ve společnosti mrtvou filozofii. Třeba původní filozofický rozměr z dob její "slávy" vidím u Velička jeho videích "rozmluvy o životě".
Mňa Veličko veľmi oslovil - veľmi inšpiruje... vo vyššie diskutovaných súvislostiach doplním máličko z jeho knihy "Rozhovory o živote":
- V čom je rozdiel medzi rozvojom a degradáciou? Jedno je tvorenie a to druhé rozklad… no nie je to úplne tak, pretože aj tvorenie a rozklad, progres a regres, sú iba všeobecné slová, ktoré môžu byť naplnené rôznym obsahom.
- Pre „nich“ je progresom LGBT, to je ich norma. Za účelom výchovy k tolerancii musia chlapci do školy chodiť v sukniach… Je to redukcia obyvateľstva? … Nie, toto nie je otázka ohľadom redukcie obyvateľstva. Je to progres alebo regres?
- Ak nemáme predstavu, čo je normálny človek, tak odpoveď na túto otázku v podstate nie je možná. Ak definujeme termín degradácia tak, že objekt alebo subjekt ukončí svoju existenciu skôr, než zakončí cyklus, ktorý mu bol biologicky predurčený, tak to bude degradácia. Ak objekt prežije celý, geneticky mu predurčený cyklus, tak to bude rozvoj. Rozdiel medzi degradáciou a rozvojom je objektívny a viaže sa na otázku: Čo je to norma? V tomto prípade: Čo znamená normálny človek?
- Humanitné vedy sa zaoberajú tým, čo objektívne neexistuje, ale zrodí sa v predstavivosti bádateľa. Potom, keď je niečo také zrodené, začína akoby pre prívržencov vedeckej školy existovať, a tí začnú produkovať množstvo grafománie …
- Mnohé z toho, čo sa vyskytuje v západnej filozofii ako aj psychológii nadväzujúcej na túto filozofiu je potrebné študovať, ale pristupovať k tomu ako k štúdiu chorobopisu.
- Princíp „prax je kritériom pravdy“ neumožňuje psychológiu považovať za vedu a hlavný dôvod spočíva v tom, že súčasná psychológia nie je metrologicky konzistentná, ani jej teórie a pojmy nie sú súvzťažné so životom.
- Prečo potom takáto veda, takú dlhú dobu, ešte vôbec existuje? - Pretože je zdrojom obživy nielen pre samotných psychológov, ale aj pre mnohých iných.
- Existuje taký vtip zo zdravotníctva: Po získaní diplomu príde syn k svojmu otcovi lekárovi a hrdo vyhlási: „Vyliečil som tvoju pacientku, ktorú si liečil celých 25 rokov.“ A otec: „Nuž čo, zaslúžila si to. Veď za jej peniaze si vyrástol a vyštudoval.“
Naposledy upravené:
jardob
Člen personálu
V prvej časti má ten článok pravdu. Filozofovia všetkých dôb sa zaoberali vecami, ktoré sú veľmi ťažko dokázateľné, ak vôbec. (veď aj dokázať existenciu Boha je veľmi problematické).
Preto všetci filozofovia vytvárali len svoje hypotézy, z ktorých vznikali myšlienkové smery, v ktorých pokračovali ich stúpenci.
S ďalšou časťou už nesúhlasím:
Mnohé svetonázorové systémy, ktoré zásadne ovplyvnili život spoločnosti, vyrástli z filozofie. Veď z čoho vyrástol marxizmus? Z čoho vyrástli náboženstvá?
Neovplyvnil materialistický ateizmus vedu a jej kánony? A nielen marxistický. Ako vzniklo osvietenstvo a jeho filozofia, ktorá za najvyššiu hodnotu stavala ľudský rozum. Išli až do takých extrémov, že v tomto ohľade ignorovali akúkoľvek etiku a rozum a výskum kládli nad mravnosť. Všetko akoby natruc náboženstvu, ktoré označovali za tmárstvo. A z toho vzniklo to, že človek začal ignorovať objektívne zákonitosti a čoraz viac sa dostával s nimi do rozporu, a tak vznikla kríza, ktorej v nes žijeme. Pílime si konár, na ktorom sedíme. Veda čoraz viac slúži satanizmu.
Dnes žijeme v liberálnej demokracii, a liberalizmus je tiež určitá filozofia života. Určitý jej podprúd, ktorý vyrástol z inej všeobecnejšej filozofie. A všetci bytostne cítime, ako liberalizmus ovplyvňuje život všetkých.
Naposledy upravené:
jardob
Člen personálu
Za každým politickým svetonázorom je určitá základná idea (my tomu hovoríme koncepcia). A každá idea má za sebou určitú filozofiu, určitú mozaiku videnia sveta. Či už si to nositelia politických prúdov uvedomujú alebo nie.
Napríklad základom idey KSB je obraz sociálnej spravodlivosti, Božieho kráľovstva na Zemi. Koncepcia spoločenskej bezpečnosti to aj rozvádza do určitého hrubšieho náčrtu, konceptu:
Hovorí, že Vesmír je hierarchicky usporiadaný a riadený. Neriadené procesy neexistujú. T.j. ani história ľudstva nie je náhodný proces, ale riadený. Na najvyššej hierarchii riadenia je Boh. Boh sa prihovára k ľuďom jazykom životných okolností. Preto aj každý sa môže presvedčiť o existencii Boha tak, že ho v duchu úprimne požiada o dôkaz svojej existencie, a Boh mu dôkaz dá tým, že sa v jeho živote alebo okolí stane niečo, ako odpoveď v tom duchu, na čo sa Boha pýtal.
KSB razí presvedčenie, že Boh má s každým človekom a celým ľudstvom Zámer. A že jeho Zámerom je, aby sa každý človek naučil riadiť prísne svojim svedomím a budoval spravodlivú spoločnosť. Aby neškodil viac sebe ani druhým ľuďom: ani fyzicky, ani psychicky.
KSB hovorí, že na dosiahnutie tohto cieľa treba vždy dôverovať Bohu, stať sa mravný človekom, osvojiť si všetky znalosti, na ktoré si robila monopol iba "elita" a znalosti pre dav skresľovala, fragmentovala. A stať sa spoločensky aktívnym! Bez tohto všetkého zmena nie je možná.
Čiže KSB je určitá filozofia, ktorá sa pokúša objasniť základné fundamentálne otázky typu: Existuje Boh? Aký má zámer s ľuďmi a ľudstvom? Čo je zmysel života? Čo treba robiť, aby náš život bol zmysluplným a spoločenský rozvoj prebiehal harmonicky.
Táto filozofia apeluje najmä na spoliehanie sa na Boha, ako najvyššieho spravodlivého riadiča sveta, na zmysel pre spravodlivosť, na zmysel pre mravnosť. A toto sú vlastnosti, ktoré sa nutne musia odraziť v každom vednom odbore, pretože veda bez mravných hraníc bude viesť k jedným výsledkom, a veda s mravnými hranicami bude viesť k iným výsledkom. Obe budú mať aj iné ciele, iné dôvody výskumu. Cieľmi dnešných vedcov je vývoj zbraní, vývoj nástrojov na zotročovanie ľudí, a podpora biznisu. Mravná veda bude mať celkom iné priority a ciele.
Napríklad základom idey KSB je obraz sociálnej spravodlivosti, Božieho kráľovstva na Zemi. Koncepcia spoločenskej bezpečnosti to aj rozvádza do určitého hrubšieho náčrtu, konceptu:
Hovorí, že Vesmír je hierarchicky usporiadaný a riadený. Neriadené procesy neexistujú. T.j. ani história ľudstva nie je náhodný proces, ale riadený. Na najvyššej hierarchii riadenia je Boh. Boh sa prihovára k ľuďom jazykom životných okolností. Preto aj každý sa môže presvedčiť o existencii Boha tak, že ho v duchu úprimne požiada o dôkaz svojej existencie, a Boh mu dôkaz dá tým, že sa v jeho živote alebo okolí stane niečo, ako odpoveď v tom duchu, na čo sa Boha pýtal.
KSB razí presvedčenie, že Boh má s každým človekom a celým ľudstvom Zámer. A že jeho Zámerom je, aby sa každý človek naučil riadiť prísne svojim svedomím a budoval spravodlivú spoločnosť. Aby neškodil viac sebe ani druhým ľuďom: ani fyzicky, ani psychicky.
KSB hovorí, že na dosiahnutie tohto cieľa treba vždy dôverovať Bohu, stať sa mravný človekom, osvojiť si všetky znalosti, na ktoré si robila monopol iba "elita" a znalosti pre dav skresľovala, fragmentovala. A stať sa spoločensky aktívnym! Bez tohto všetkého zmena nie je možná.
Čiže KSB je určitá filozofia, ktorá sa pokúša objasniť základné fundamentálne otázky typu: Existuje Boh? Aký má zámer s ľuďmi a ľudstvom? Čo je zmysel života? Čo treba robiť, aby náš život bol zmysluplným a spoločenský rozvoj prebiehal harmonicky.
Táto filozofia apeluje najmä na spoliehanie sa na Boha, ako najvyššieho spravodlivého riadiča sveta, na zmysel pre spravodlivosť, na zmysel pre mravnosť. A toto sú vlastnosti, ktoré sa nutne musia odraziť v každom vednom odbore, pretože veda bez mravných hraníc bude viesť k jedným výsledkom, a veda s mravnými hranicami bude viesť k iným výsledkom. Obe budú mať aj iné ciele, iné dôvody výskumu. Cieľmi dnešných vedcov je vývoj zbraní, vývoj nástrojov na zotročovanie ľudí, a podpora biznisu. Mravná veda bude mať celkom iné priority a ciele.
Naposledy upravené:
@jardob predmetný článok bol názor autora na filozofiu a nie jeho analýzou z poľadu KSB. Nemám žiadne výhrady k Tvojmu komentu z pohľadu KSB. Snáď iba otázka k vzťahu KSB a filozofie: stane sa resp. nahradí (integruje) KSB filozofiu alebo filozofia bude vedeckým priestorom nielen pre KSB, ale aj pre iné, budúce nové koncepcie?
jardob
Člen personálu
Osobne si myslím, že žiadne hnutie, žiadna ľudská komunita si filozofiu nemôže absolútne privlastniť. Vždy budú, a aj by mali byť skupiny, ktoré budú staré myšlienky revidovať, podrobovať analýze, najmä z hľadiska pravdivosti a prínosu pre spoločnosť. Otázky zmyslu života a Božieho zámeru patria do kategórie transcendentálnych, t.j. sú za hranicami možností ich rozumového overenia. Museli by sme sa kvôli tomu stretnúť s Bohom, musel by nám na tieto otázky dať priamu a jednoznačnú odpoveď. A kým sa to nestane, tak sa môžeme len dohadovať: t.j. buď mať pravdivú hypotézu, alebo sa mýliť.
jardob
Člen personálu
Tu vám skúsim dať ešte jeden veľmi bizardný ale reálny príklad, ako idea jedného filozofa ovplyvnila zásadným spôsobom vedu. Je to úryvok z jednej knihy:
"Ruský filozof Nikolaj Fiodorovič Fiodorov (1828 – 1903) postavil pred ľudstvo ako hlavnú úlohu vzkriesenie všetkých mŕtvych („otcov“). Z humánneho hľadiska je smrť človeka, jeho prechod z bytia do nebytia – naozaj veľkou nespravodlivosťou. A čo myšlienky, túžby, city, sklony, unikátna skúsenosť každého z tých, čo doteraz žili na planéte? – Tie takisto pochováme? Všetko sa zmení na prach? To je škoda. Fiodorov vyzval (povedané voľnými slovami autora): „Treba urobiť všetko možné aj nemožné, mysliteľné aj nemysliteľné, aby sme vzkriesili našich drahých zomrelých“. Takže tak. Nič viac, nič menej.
Na prvý pohľad je to absurdná myšlienka. Nezmysel. Ale takto to nebolo vnímané. Už mladší súčasník a stúpenec Fiodorova – K. E. Ciolkovskij (1857 – 1935) si vytyčuje túto úlohu ako úplne reálnu a snaží sa previesť jej riešenie na technologickú úroveň.
„Dobre, – hovorí si, – my ich vzkriesime, to nie je problém. Ale kde budú všetci žiť, čo budú jesť? Možnosti Zeme sú v tomto ohľade obmedzené, a ľudí bude stále pribúdať a pribúdať“.
A Konstantin Eduardovič začína intenzívne premýšľať nad osvojením priestorov okolo Zeme – obývaných orbitálnych staniciach, kde by sa mali nasťahovať oživení ľudia. Výsledkom toho je, že vedec predkladá množstvo veľmi dôležitých vedeckých ideí a princípov, ktoré sa stali základom kozmonautiky a raketovej vedy.
Následne mladší súčasník a nasledovník K. E. Ciolkovského – Sergej Pavlovič Koroľov (1906 – 1966) – mení kozmonautiku z novátorskej, polofantastickej idey na popredné odvetvie vedy a priemyslu svetovej veľmoci – Sovietskeho zväzu, ktoré (odvetvie), mimochodom, v mnohom natrhlo „ekonomický pupok“ našej dlho trpiacej Vlasti.
Isteže, v modernej kozmonautike z pôvodného Fiodorovského plánu nezostalo takmer nič. No neponáhľajte sa ho pochovávať: na svete je stále dosť paranojálov*. Vari dnes tak populárne klonovanie (zacielené na klonovanie človeka) – nie je krokom na ceste, ktorú naznačil Fiodorov? Zaujímavý nápad, však?"
* - usilovných pracantov posadnutých nejakou ideou.
"Ruský filozof Nikolaj Fiodorovič Fiodorov (1828 – 1903) postavil pred ľudstvo ako hlavnú úlohu vzkriesenie všetkých mŕtvych („otcov“). Z humánneho hľadiska je smrť človeka, jeho prechod z bytia do nebytia – naozaj veľkou nespravodlivosťou. A čo myšlienky, túžby, city, sklony, unikátna skúsenosť každého z tých, čo doteraz žili na planéte? – Tie takisto pochováme? Všetko sa zmení na prach? To je škoda. Fiodorov vyzval (povedané voľnými slovami autora): „Treba urobiť všetko možné aj nemožné, mysliteľné aj nemysliteľné, aby sme vzkriesili našich drahých zomrelých“. Takže tak. Nič viac, nič menej.
Na prvý pohľad je to absurdná myšlienka. Nezmysel. Ale takto to nebolo vnímané. Už mladší súčasník a stúpenec Fiodorova – K. E. Ciolkovskij (1857 – 1935) si vytyčuje túto úlohu ako úplne reálnu a snaží sa previesť jej riešenie na technologickú úroveň.
„Dobre, – hovorí si, – my ich vzkriesime, to nie je problém. Ale kde budú všetci žiť, čo budú jesť? Možnosti Zeme sú v tomto ohľade obmedzené, a ľudí bude stále pribúdať a pribúdať“.
A Konstantin Eduardovič začína intenzívne premýšľať nad osvojením priestorov okolo Zeme – obývaných orbitálnych staniciach, kde by sa mali nasťahovať oživení ľudia. Výsledkom toho je, že vedec predkladá množstvo veľmi dôležitých vedeckých ideí a princípov, ktoré sa stali základom kozmonautiky a raketovej vedy.
Následne mladší súčasník a nasledovník K. E. Ciolkovského – Sergej Pavlovič Koroľov (1906 – 1966) – mení kozmonautiku z novátorskej, polofantastickej idey na popredné odvetvie vedy a priemyslu svetovej veľmoci – Sovietskeho zväzu, ktoré (odvetvie), mimochodom, v mnohom natrhlo „ekonomický pupok“ našej dlho trpiacej Vlasti.
Isteže, v modernej kozmonautike z pôvodného Fiodorovského plánu nezostalo takmer nič. No neponáhľajte sa ho pochovávať: na svete je stále dosť paranojálov*. Vari dnes tak populárne klonovanie (zacielené na klonovanie človeka) – nie je krokom na ceste, ktorú naznačil Fiodorov? Zaujímavý nápad, však?"
* - usilovných pracantov posadnutých nejakou ideou.
Naposledy upravené:
Tuším že někdy po COVID agendě - v roce 2022 ? , jsem zaznamenal atak na filosofické fakulty ve formě omezení financí na platy. Nevím, jak to nakonec skončilo.
Někdy mám možnost prohodit pár slov se studenty filozofie. Když probíráme z jejich pohledu zajímavý různý věci, vždy neopomenu zdůraznit že jsou dvě (viz materiály KSB):
- filozofie citátně-dogmatická
- filozofie metodologická.
Hned vysvětluji a k tomu přidám že:
> Filozofii metodologickou beru jako hlavní všeoborový dorozumívací jazyk <
Což jim dodá do očí převelkou důležitost a hrdost, že oni vlastně studují VŠEOBOROVOU VĚDU!
A příkladů pro odůvodnění takového tvrzení je nespočet.
Dnes je systém vzdělávání nastaven jako inkluzivní
Dříve byl:
1) Všeobecný vzdělávací systém, poté
2) Rámcový vzdělávací systém a dnes máme
3) Inkluzivní vzdělávací systém.
Týká se všech škol, vyjma škol určených pro elitu.
Dnešní studenti jsou jako sací houby, alespoň si je tak představuji a u některých to tak skutečně je a u druhých hledám skulinku, jak jim studijní savost ještě zvýšit A čím více jich je v diskutujícím klubíčku, tím lépe.
Někdy mám možnost prohodit pár slov se studenty filozofie. Když probíráme z jejich pohledu zajímavý různý věci, vždy neopomenu zdůraznit že jsou dvě (viz materiály KSB):
- filozofie citátně-dogmatická
- filozofie metodologická.
Hned vysvětluji a k tomu přidám že:
> Filozofii metodologickou beru jako hlavní všeoborový dorozumívací jazyk <
Což jim dodá do očí převelkou důležitost a hrdost, že oni vlastně studují VŠEOBOROVOU VĚDU!
A příkladů pro odůvodnění takového tvrzení je nespočet.
Dnes je systém vzdělávání nastaven jako inkluzivní
Dříve byl:
1) Všeobecný vzdělávací systém, poté
2) Rámcový vzdělávací systém a dnes máme
3) Inkluzivní vzdělávací systém.
Týká se všech škol, vyjma škol určených pro elitu.
Dnešní studenti jsou jako sací houby, alespoň si je tak představuji a u některých to tak skutečně je a u druhých hledám skulinku, jak jim studijní savost ještě zvýšit
A čím více jich je v diskutujícím klubíčku, tím lépe.
Naposledy upravené:
@jardob, ale veď otázka nebola o privlastňovaní si filozofie, ale o vzťahu medzi KSB a filozofiou...
Osobne si myslím, že keď sa filozofia stane ladičkou bez falošných tónov, stane sa aj koreňom pre všetky súčasné i budúce koncepcie. Pretože Koncepcia spoločnej bezpečnosti sa týka nášho vesmíru, potom už len z tohoto dôvodu cesta poznávania ňou nekončí. Možno sa mýlim, no zatiaľ to vnímam takto.
Irena, opäť napadanie mojej osoby. Nieje predsa problém to kritérium praxe overiť aj na príklade. Budem len rád, ak je to pravda, to znamená že slovo objekt je nositeľom obrazu zrejmého každému začiatočníkovi a "utřinoskapesníkem" slová používať nemusíme. (Kiež by tak bolo.)
Ale ako som písal, tu ide o obraz slova. Princíp je ten, že ak sa nepoužívajú slová nesúce alebo tvoriace správny obraz, tento správny obraz nevznikne. Ak sme v DVTR, tak sa bavíme o procese alebo pochode (alebo následnosti) procesov tvorby:
informácia (obraz)->miera->matéria
Je to dynamický jav (!!!), nie statický jav.
(jeden človek si tu toho aj všimol, aj keď slovo objekt je názov pre statický jav a od toho plynie aj vytváranie nie správneho obrazu a ďalších procesov tvorby v tomto zmysle. Zámena slov je CHYBA? ZÁMER? Alebo POISTKA pre zneužitím?)
Jednoducho ak bude chýbať obraz, z podstaty veci nieje možné aby správne nastala miera, a z podstaty veci nieje možné aby proces tvorby bol usmernený až k očakávanému výsledku v matérii.
Ak terminológia v knihe niesú len "nabiflené" pojmy, nemal by byť pre človeka problém dať ukážku, všetko pre začiatočníkov opísať terminológiou s DVTR na nejakom praktickom príklade zo života.
Ako príklad si dajme úplne jednoduchú reálnu vec zo života, s ktorou sa väčšina z nás už stretla. V miestnosti je riadiaca jednotka kotla s teplomerom merajúcim teplotu v miestnosti, kotol na ohrev vody do radiátora, a radiátor, ktorým ohriata voda koluje. Čo je teda subjekt, čo je objektom riadenia (zámerne je otázka postavená "klasicky"), čo sú priame väzby , čo sú spätné väzby atď.. Nech sa páči, ako bude v tomto prípade použitá cudzia terminológia? Aby tu nebolo len napadanie mojej osoby ale aj praktické veci. Rád sa pozriem, ako sa teda miesto "utřinoskapesníkem" terminológie použijú tie cudzie slová. Ale berme to aj ako možnosť si skúsiť aj prakticky tieto veci, niečo sa dá na tomto príklade ukázať, nedával som ho len tak zbytočne.
Ako nápovedu ponechávam fialové šípky.
Začiatočníci sa mnohokrát vo fórach sťažovali že chýbajú praktické príklady a zvyčajne sa len teoretizuje. Tak tu jeden príklad máme.
Prílohy
Naposledy upravené:
To isté platí aj pre existenciu elektrónov. Je to tiež len viera. Existujú modely fyziky, ktoré s točiacimi sa guličkami okolo iných ani nepočítajú, berú vec tak že existujú len hladiny a to čo je zmerané, je len prejav týchto hladín. Ten model je oveľa presnejší ako súčaná tabulka prvkov. Ale keď nám tak skvelo všetci vedci "vedia ako to je", prečo by horší model fyziky nahradzovali lepším modelom fyziky....
A sme opäť v KSB - moc tvoriť osnovu (koncepciu), moc tvoriť ideológiu, atď... Idea "znalosti dostupné všetkým" sa zmenila na ideu "peniaze dostupné všetkým" (cháp - ak chceš, vymyslím ti problém a potom ti nájdem aj riešenie, a kľudne ti ho nechám aj vyskúmať, vedci budú riešiť mnou zadané starosti. Ty sa len ticho pozeraj, potom si riešenie kúpiš.)
Pletieš si to s managerskou funkciou.
Zadávateľ riadenia rieši následnosť
informácia->miera->matéria
To je niečo úplne iné ako managerská funkcia, bez tohoto pohľadu nemá slovo zadávateľ riadenia zmysel (a sme zasa u toho - zadávateľ riadenia čo to je - opisujem správny obraz, aký by malo slovo niesť, vytváram slovu obraz).
Zadávateľ skrz priamu/nepriamu väzbu pôsobí informáciami, ktorými buď nastaví samoriadiaci algoritmus, alebo dáva konkrétne informácie (aby sa veci diali v zmysle sledu procesov tvorby, od informácie cez mieru až po matériu).
Ale ak má človek jasno v procese tvorby (informácia -> miera -> matéria), aj sám zadávateľ sa riadi touto postupnosťou (resp je riadený alebo ešte inak napísané - sám si postupnosť vopred vedome vytvorí a potom podľa nej pracuje)
To nieje "šéf", ktorý má svojich nadriadených a podriadených (šéf aj on sám vykonávajúci povely iných), to je človek, ktorý využíva princípy tvorby a informačného riadenia vo svoj prospech alebo prospech nejakej skupiny.
Zadávateľ riadenia nieje ekvivalent riadiacich funkcí práve pre tú znalosť princípu procesu tvorby. (ten z hľadiska konceptuálnej moci v podstate stojí nad všetkými svojmi "konceptuálne neznalými" šéfmi, nech sa to akokoľvek absurdné môže zdať...)
Informačné riadenie a "šéfovanie" (rozkazovanie druhým) sú dve rozdielne veci, jedno nemusí vylučovať druhé.
A znova tu vyvstáva otázka, prečo je použité slovo "manager", ktoré nesie úplne iný obraz. Zámena slov bola chyba? Zámer? Alebo "informačná" ochrana pred zneužitím? Rozumný človek si týchto "detailov" všíma. Poistiek je viac.
Naposledy upravené:
Všimol si si, to je fajn. Všimol si si aj podstatu toho, na čo narážam?
jardob
Člen personálu
Treba si položiť otázku, čo sa snažíme riadiť? Kam smeruje konečný riadiaci vplyv?
Snažíme sa ohriať miestnosť, t. j. presnejšie vzduch v konkrétnej izbe.
Máme aj systém, ktorým to chceme dosiahnuť.
Ja by som to kvôli zrozumiteľnosti prerozdelil do takýchto skupín:
Subjekt riadenia: celý ohrevný systém (termostat + kotol + potrubia + radiátor)
Objekt riadenia: vzduch v miestnosti, ktorú vykurujeme.
Prostredie: studený vzduch okolo domu + studené múry + susedné izby.
Subjekt dostáva spätnú väzbu o teplote vzduchu v miestnosti cez digitálny alebo mechanický teplomer. A priama väzba a zároveň riadiaci vplyv je sálavé teplo z radiátora.
Samozrejme, že aj vykurovací systém možno rozložiť do systému "subjekt-objekt-prostredie", ale to už je hlbšia úroveň pohľadu.
jardob
Člen personálu
OK, ale môžeš potom také slovo použiť na univerzálne účely? DVTR sa snaží byť všeobecná, opisovať jednotným jazykom všetky procesy riadenia.
Ten model subjekt-objekt je použiteľný pre všetky prípady riadenia, nielen keď ide o človeka, ale aj v mechanických modeloch. V tomto prípade slovo subjekt nesúvisí so slovom subjektnosť (niečo ako konceptuálna spôsobilosť). Tu môžeš označiť pojmom subjekt aj GP aj manažéra, ale aj policajta riadiaceho križovatku. Subjekt môže byť mravčia kráľovná, ktorá feromónmi alebo nejako inak riadi chod mraveniska.
Zadávateľ riadenia by muselo byť špecifické slovo, ktoré by si používal len pre konceptuálne mocných ľudí. A pre ostatných by si musel použiť schému s iným termínom.
Jardob, znova sa opakujem - držíme sa univerzálnej následnosti procesu tvorenia:
informácia (obraz) => miera => matéria
(skratka IN-MI-MA)
Ak vzniká nesprávny obraz, logicky a zákonite musí vzniknúť aj nesprávna miera (pričom slovo je vlastne to, čo dáva mieru obrazu - vymedzuje ho, pomenúva, sprostredkuje ho), a je úplne jedno ako presné cudzie slovo je, podstatný je ten obraz.
Komunikujeme aby sme uviedli do súladu tento obraz u teba, mňa, náš všetkých, zjednotili obraz, aký je a aký zodpovedá tomu čo sa deje, v zmysle DVTR, KSB.
(Pozn: to je podstatou aj spolupráce - jednotný obraz, z neho vzniká jednotná miera <vrátane pracovného postupu> a z nej potom vzniká aj jednotný súbor činov, ktorý vedie k úspešnej realizácii praktickou činnosťou v rámci možností k uskutočneniu tohoto obrazu v matérii. Doteraz akosi táto skutočnosť na scéne KSB ľuďom uniká. )
Ak nevznikne v psychike začiatočníka alebo záujemcu o DVTR správny obraz, môže čítať celé dni a noci "správne" cudzie slová, nepomôže mu to.
Začiatočník potrebuje vytvoriť najskôr tento obraz, až potom si môže pomenovávať tento obraz hoci aj subjekt alebo objekt. Potom sa my dvaja dohovoríme, aj s tým slovom subjekt objekt, ak tieto dva názvy vôbec budú ešte potrebné. Za predpokladu, že tento obraz už máme vytvorený, jednoducho "vieme o čom je reč". (Pre medzinárodnú spoluprácu určite sú dobré, ale nesmie sa tam strácať význam, obraz ktorý by mal byť na oboch stranách spoločný!)
Ak už vznikol človeku "pokryvený" obraz, zákonite, v jeho dôsledu nevie usmerňovať tok informácií tak ako by MOHOL. Ale naopak, ešte k tomu vzniká často aj pocit, že mu to nesedí, je to len nepoužiteľná teória, ktorú aj tak v živote nikdy nepoužije. Jednoducho nevie použiť teóriu v praxi. Tu je dôsledok mnohých sťažností začiatočníkov, že DVTR vyzerá fajn, ale javí sa im ako teória nepoužiteľná v reálnom živote! (čítam už desať rokov takéto sťažnosti!)
Sám vidíš, že som dal príklad zo života, tuto Oracle alebo Irena mali tendecie si robiť srandu, ale už to asi taká sranda nieje, keď dáme príklad z reálneho života. Nevedeli aplikovať svoje znalosti na bežný príklad zo života a tieto veci objasniť tak, aby porozumel aj začiatočník. Prečo? Chýba im potrebný obraz.
Majú rôzne znalosti, ale nemajú ich prepojené, pospájané, aby vznikla taká ta mozaika, kde každý kúsok znalosti má svoje miesto a celé to "hrá", je tam ucelný, celistvý obraz.
Ak by ten obraz mali, vedeli by ho aplikovať, vysvetlili by to tu a ukázali, čo sa tam z pohľadu DVTR deje. Čiže videli by v reálnom svete podobnosť s tým, čo oni ako obraz majú v psychike a len by prirodzene stačilo opísať VLASTNÝ obraz, ktorý by im na to sedel. Ale realita je taká, že on im ten obraz až tak nesedí.... Nevedia to rozpoznať v hmotnom svete, v matérii (požičiam si slová Ľuda - bez obrazu sa ani nevy*erú... nevedia potom použiť mieru - slová, a zákonite si s tým nepomôžu ani prakticky... .. tak ako by bývalo bolo dalo, čo je škoda pre nás všetkých, lebo všetci sme na jednej lodi...)
Tak čo vlastne my robíme? Skutočne je to LEN o tom nájsť náhradu za cudzie slová?
(Týmto príspevkom reagujem zároveň aj na príspevky ostatných, takto som to tu zhrnul.)