Rozhovory o DVTR - Úvod

[Asen21]

Je to v praxi a živote naozaj takto?

Ešte by som rád upozornil na jednu vec, ktorá nieje úplne zjavná z kníh o riadení.

Medzi ľuďmi sa nesprávne zamieňa rovnica spätnej väzby vyjadrená práve zoznammi (vektormi) riadenia, a "obyčajným" zoznam cieľov. To sú dve rozdielne veci.

Ak chcem mať ako subjekt riadenia spätnú väzbu, nestačí mať len zoznam cieľov. (Potrebujem hodnotiť aj stav objektu, to ako zareagoval, čo prebieha atď... čiže vyhodnucujem viac parametrov)

Spätná väzba je tvorená najmä skrz to, že

1) držím zoznam informácií o tom, čo sa okamihu aktuálne deje (aktuálny stav cieľov)

2) z aktuálneho stavu získavam zoznam informácií o tom čo mi chýba z cieľov ešte urobiť (zoznam odchýlky)

Až tu - na základe zoznamu odchýlky
- sa rozhodujem ktorú položku cieľa urobím
- a následne pôsobím na objekt riadenia (presne daným spôsobom alebo nie presne daným spôsobom tj štruktúrne/mimoštruktúrne, adresne/neadresne)

Toto je proces riadenia vzhľadom na vektory. Prečo je to dôležité? Pretože skrz tie zoznamy mám možnosť hodnotiť aj to, či je väzba a s ňou aj pôsobennie posiľujúce alebo zoslabujúce. (v technickom jazyku - kladná/záporná spätná väzba)

Keď si človek napíše klasický zoznam cieľov, môže sa riadiť aj týmto zoznamom cieľov, no v praxi obrovská nevýhoda je, že je nútený riešenie vypracovávať až na mieste - zdržuje sa. V praxi riešenie vypracované dopredu dokáže obrovským spôsobom ušetriť čas, napríklad môžete za týždeň získať reálne až niekoľko hodín voľného času k dispozícii len vďaka prehľadu a možnosti okamžite preorganizovávať položky. To u jednoduchécho zoznamu cieľov nieje úplne možné, zoznam cieľov sám o sebe nieje až tak efektívny ako keď človek má dôsledné riadenie informácií skrz presne dané vektory a systém, ktorým s informáciami pracuje. Preto manageri majú rôzne systémy správy informácií - tzv "mikro management" alebo "time management". Až tu je možné využívať výhody informačného riadenia v plnej miere.

 

[jardob]

Keď si človek napíše klasický zoznam cieľov, môže sa riadiť aj týmto zoznamom cieľov, no v praxi obrovská nevýhoda je, že je nútený riešenie vypracovávať až na mieste - zdržuje sa. V praxi riešenie vypracované dopredu dokáže obrovským spôsobom ušetriť čas, napríklad môžete za týždeň získať reálne až niekoľko hodín voľného času k dispozícii len vďaka prehľadu a možnosti okamžite preorganizovávať položky. To u jednoduchécho zoznamu cieľov nieje úplne možné, zoznam cieľov sám o sebe nieje až tak efektívny ako keď človek má dôsledné riadenie informácií skrz presne dané vektory a systém, ktorým s informáciami pracuje. Preto manageri majú rôzne systémy správy informácií - tzv "mikro management" alebo "time management". Až tu je možné využívať výhody informačného riadenia v plnej miere.

Toto by bolo dobré skúsiť povedať jednoduchou rečou, pretože nemanažer to nepochopí. Skús opísať totálne jednoduchú manažérsku úlohu, kde bude vidno rozdiel medzi obyčajným zoznamom úloh a tým, ako si to organizuje manažér.

 

[Asen21]

Toto by bolo dobré skúsiť povedať jednoduchou rečou, pretože nemanažer to nepochopí. Skús opísať totálne jednoduchú manažérsku úlohu, kde bude vidno rozdiel medzi obyčajným zoznamom úloh a tým, ako si to organizuje manažér.

Tu by bolo lepšie keby si pýtali priamo ľudia čomu nerozumejú. Ako sa vraví v Čechách - "líná huba hotové neštěstí"... (Tým teraz nemyslím nikoho konkrétneho, je to len poukázanie, že strach alebo lenosť sa opýtať, môže byť zdrojom problémov.)

Principiálne robí bežný človek to isté čo manager, nieje tam rozdiel. Mamička, ktorá si urobí zoznam toho čo treba urobiť, robí principiálne PRESNE to isté ako manager, len mamička nevie že práve toto je to "managerstvo" - práca s informáciami.

U tých vektorov resp vysvetlenia vektorov sa to celé "dokatilo" a istým spôsobom zavádzam aj ja, pretože vektor ako taký je ešte niečo trocha iné ako len zoznam, samotný pojem "zoznam" je v skutočnosti len pomenovanie ŠTRUKTÚRY resp priestorového usporiadania, v ktorom informácie sú "držané".


Čiže ak by chcel Lado skutočne informačne riadiť, to znamená vedome presúvať informácie tak aby nastalo informačné riadenie v pravom slova zmysle, musel by si uvedomiť, čo to je proces tvorby.

Proces tvorby znamená mať obraz, určiť cieľ, cestu k nemu, toto celé dať na papier do nejakého ideálne štruktúrovaného obsahu aby to bolo prehľadné, a potom sa týmito informácia riadiť tak, aby sa ten cieľ aj prakticky realizoval. To je celé.

Viem, znie to strašne "managersky", ale toto sa nedá povedať "nemanagersky".

Ak mám zámer, mám cieľ, skutočne potrebujem vedieť aj cestu k nemu, čiže informácie čo, ako, kde a kedy urobiť. A dokonca aj v takom poradí to riešim na tom papieri - postupne riešim otázku "čo?" "ako?" "kde?" a "kedy?".


Slovo vektor by som radšej ani nepoužíval, lebo ľudia tu aj tak si nevedia poriadne predstaviť, čo to ten vektor je. Videl si niekedy za tých 10 rokov vypracovaný vektor cieľov presne tak, ako by to malo byť podľa rusov? Ja veru nie, takže tu reálne asi nikto poriadne nevie ako s tými vektormi operovať. Vektory sa týkajú najmä "štatistického riadenia", ktoré tu nikto nikdy robiť aj tak nebude. Takže aj keby ktokoľvek tu zvládol akýkoľvek zložitý alebo jednoduchý systém, je to isto prínosnejšie ako teoretizovať o niečom, čo ani samotní rusi nechcú dostatočne ozrejmiť.

Vytvorenie jednoduchého zoznamu úloh na každý deň má potom v praktickom živote tisíckrát väčšiu hodnotu, ako hodiny a hodiny čítania o niečom, čo človek aj tak nakoniec nepoužije.

 

[Asen21]

Toto by bolo dobré skúsiť povedať jednoduchou rečou...

A keď som sa už rozpísal, ešte stále sa nebavíme celkom o úlohach definovaných v DVTR. Bavíme sa len o vytváraní vlastného systému, ktorý nám pomôže riadiť seba samých.

Totiž to tzv konceptuálne riadenie, je "riadenie riadenia" druhého človeka alebo skupiny. To znamená, že riadim určitý sled informácií tak, aby postupne v psychike druhého človeka vznikol samoriadiaci systém, a v dôsledku systému človek sám "naskočí" na to, čo po ňom chcem. Alebo mu ešte okrem systému dodám podnet (prípadne parametre), a on sa s nimi už zariadi. Druhého jednoducho a doslova povedané naučím, čo má za určitých podmienok robiť. Ten návod slúži mne, ako a aké informácie posielať pre tvorbu riadenia toho druhého. Vlastne vytváram dvoje riadenie, riadenie toho druhého a zároveň svoje riadenie informácií tak, aby som druhému správne tie informácie postupne v čase odovzdával.

Je trocha paradox, že doteraz ľudia nemajú ujasnený ani rozdiel medzi formulovaním úlohy v riadení nazvanej ako ovládanie alebo ovládanie zo spätnou väzbou (alebo riadenie bez spätnej väzby, riadenie zo spätnou väzbou)

A tu aj veľmi oprávnená otázka - ak si ja sám neviem vytvoriť svoj vlastný systém riadenia informácií, ako chcem tvoriť niečo, čo druhý vezme a úplne samozrejme (automaticky) jemu pomôže sa vďaka tomu zariadiť tak, aby reagoval podľa môjho očakávania... Ako môžu vôbec dvaja ľudia spolupracovať, keď si nevedia vytvoriť spoločný systém (samo)riadenia. Ktorý by im umožnil pracovať spoločne, doslova podľa zjednotených algoritmov.

Nejde nám práve o toto? Aby sme boli všetci jednotní v chápaní, a aby sme mali spoločný "algoritmus", spoločný spôsob ako riešiť veci? Preto ten jednoduchý obrázok, ktorý vie ľahko tieto veci názorne nakresliť. (miesto zadávateľa riadenia sa v ruskom origináli občas píše aj termín "algoritmus riadenia")

 

[Asen21]

U obrázku je dobré si dať otázku, čo je predmetom riadenia (u druhého človeka/skupiny), a čo zadáva zadávateľ riadenia. Ak je predmetom riadenia napríklad príprava varených jedál, potom si ľahko zodpovieme otázku, čo zadáva zadávateľ riadenia. (a to buď priamo, skrz priamu väzbu - vlastné pokiny, alebo neriamo, skrz prostredie - napríklad skrz knihu, kuchárku...)

Ak vstúpi do procesu riadenia druhý zadávateľ riadenia (druhý subjekt), druhý zadávateľ potom tiež informačne pôsobí a snaží sa niekdy prenastaviť aj prvého zadávateľa. Aby prostredníctvom prvého zadávateľa sa realizovalo to, čo je predmetom riadenia, ale je požadované hierarchicky nadradeným, druhým zadávateľom.

 

[jardob]

Je trocha paradox, že doteraz ľudia nemajú ujasnený ani rozdiel medzi formulovaním úlohy v riadení nazvanej ako ovládanie alebo ovládanie zo spätnou väzbou (alebo riadenie bez spätnej väzby, riadenie zo spätnou väzbou)

Táto vec je vyriešená. V KSB je to vysvetlené v programovej schéme riadenia (bez spätnej väzby), a v programovo-adaptívnej schéme riadenia (so spätnou väzbou).

 

[jardob]

Tu by bolo lepšie keby si pýtali priamo ľudia čomu nerozumejú. Ako sa vraví v Čechách - "líná huba hotové neštěstí"... (Tým teraz nemyslím nikoho konkrétneho, je to len poukázanie, že strach alebo lenosť sa opýtať, môže byť zdrojom problémov.)

Principiálne robí bežný človek to isté čo manager, nieje tam rozdiel. Mamička, ktorá si urobí zoznam toho čo treba urobiť, robí principiálne PRESNE to isté ako manager, len mamička nevie že práve toto je to "managerstvo" - práca s informáciami.

U tých vektorov resp vysvetlenia vektorov sa to celé "dokatilo" a istým spôsobom zavádzam aj ja, pretože vektor ako taký je ešte niečo trocha iné ako len zoznam, samotný pojem "zoznam" je v skutočnosti len pomenovanie ŠTRUKTÚRY resp priestorového usporiadania, v ktorom informácie sú "držané".


Čiže ak by chcel Lado skutočne informačne riadiť, to znamená vedome presúvať informácie tak aby nastalo informačné riadenie v pravom slova zmysle, musel by si uvedomiť, čo to je proces tvorby.

Proces tvorby znamená mať obraz, určiť cieľ, cestu k nemu, toto celé dať na papier do nejakého ideálne štruktúrovaného obsahu aby to bolo prehľadné, a potom sa týmito informácia riadiť tak, aby sa ten cieľ aj prakticky realizoval. To je celé.

Viem, znie to strašne "managersky", ale toto sa nedá povedať "nemanagersky".

Ak mám zámer, mám cieľ, skutočne potrebujem vedieť aj cestu k nemu, čiže informácie čo, ako, kde a kedy urobiť. A dokonca aj v takom poradí to riešim na tom papieri - postupne riešim otázku "čo?" "ako?" "kde?" a "kedy?".


Slovo vektor by som radšej ani nepoužíval, lebo ľudia tu aj tak si nevedia poriadne predstaviť, čo to ten vektor je. Videl si niekedy za tých 10 rokov vypracovaný vektor cieľov presne tak, ako by to malo byť podľa rusov? Ja veru nie, takže tu reálne asi nikto poriadne nevie ako s tými vektormi operovať. Vektory sa týkajú najmä "štatistického riadenia", ktoré tu nikto nikdy robiť aj tak nebude. Takže aj keby ktokoľvek tu zvládol akýkoľvek zložitý alebo jednoduchý systém, je to isto prínosnejšie ako teoretizovať o niečom, čo ani samotní rusi nechcú dostatočne ozrejmiť.

Vytvorenie jednoduchého zoznamu úloh na každý deň má potom v praktickom živote tisíckrát väčšiu hodnotu, ako hodiny a hodiny čítania o niečom, čo človek aj tak nakoniec nepoužije.

Ak ťa správne chápem, tak narážaš na to, ako sklbiť dve veci:
1. Čo chcem?
2. Plán, ako to dosiahnem.

Tu si treba uvedomiť, že to, čomu hovoríme vektor cieľov, to sa týka iba prvého bodu (3. etapa PFR). Je to vlastne zoznam strategických (nie dočasných ani prechodných) konečných cieľov, na ktorých mi záleží a ktoré chcem v konečnom dôsledku dosiahnuť. Síce vektor cieľov môže mať aj nejaký dátum (deadline) do kedy by sme ciele chceli uskutočniť, ale tento vektor nepredstavuje chronologický zoznam cieľov, ako majú byť postupne zrealizované. Tento zoznam je usporiadaný len podľa dôležitosti, nie podľa času.

Vektor cieľov sa netýka 4. etapy riadenia, t.j. vypracovania postupu, "cestovnej mapy", realizačného plánu ako tento cieľ dosiahnuť. Je fakt, že tento realizačný plán môže tiež vyzerať ako zoznam, ale v tomto prípade už ide o usporiadanie krokov podľa času. Najprv prvý krok, potom druhý krok, potom tretí krok (kým u vektora cieľov nie je dôležité, ktorý bod sa začne realizovať ako prvý a ktorý ako druhý).

Ak to mám vysvetliť na príklade, tak môže vyzerať takto:
Mojim cieľom môže byť dostať sa do Popradu a urobiť tam prednášku o KSB. Ďalšími cieľmi môže byť urobiť tú prednášku tak, aby ľudí zaujala. Ďalej dopraviť sa tam bezpečne a bez nehody.
Z toho môže zostaviť vektor cieľov, ktorý bude zoradený takto:
1. Dopraviť sa bezpečne a bez nehody do Popradu v stanovený termín. (najvyššia priorita)
2. Urobiť prednášku o KSB tak, aby ľudí zaujala a pritiahla veľa ľudí.
3. Zorganizovať napr. 22.2.2024 v Poprade prednášku o KSB. (najnižšia priorita)

Toto je odpoveď na otázku: čo chcem?! (3. etapa PFR)

A teraz odpoveď na otázku: ako to chcem dosiahnuť? (4. etapa PFR)
Tu už ideme riešiť chronológiu krokov - realizačný plán. T.j. čo urobím ako prvé, čo ako druhé, čo ako tretie... atď. Čo urobím dnes, zajtra, pozajtra...

1. jedna z prvých vecí, ideálne ešte dnes je zavolať vyhľadanie vhodných priestorov a ich zaistenie. Predpokladajme, že prednáška je už medzi ľuďmi spropagovaná a záujem je dostatočný. Na základe dopytu budem vedieť, akú veľkú miestnosť treba prenajať.

2. jednou z ďalších vecí je pripraviť sa na prednášku, vyrobiť si prezentačné materiály.

3. ďalej môže byť vytvoriť si chronologickú mapu, ako sa dostať napr. z Bratislavy do Popradu. Túto úlohu väčšinou urobí za nás navigácia (no za starých čias sa bolo treba prehrabávať v mape, ak človek tú trasu nepoznal). Navigácia urobí chronologický zoznam bodov, kde treba odbočiť, aby sme sa dostali do cieľa.

---

Inými slovami, svoje ciele si zvyčajne píšeme do "to do" zoznamu (z angl. , "to čo treba spraviť, dosiahnuť"), ak použijem manažérsky slovník. Tam si zvyčajne aj označujeme farbou tie úlohy, ktoré majú vyššiu prioritu, a inou farbou tie, ktoré majú nižšiu prioritu. Je to obdoba vektora cieľov.

Realizačný plán, ten si manažer zvyčajne zapisuje do svojho kalendára, kde má svoj "time manažment", rozvrh podrobných úloh ktoré má počas dňa spraviť dnes, zajtra, pozajtra. Adresár/kalendár je zasa obdobou realizačného plánu, súhrnnej koncepcie riadenia, ktorá je v tom manažérskom zápisníku chronologický rozpísaná po jednotlivých krokoch.

 

[Asen21]

Tu si pekne ukázal, že sa pohybujeme vo viacerých rovinách riadenia.

To čo si napísal, opíšem ešte z trocha inej strany.

Tu v teórii riadenia si môžeme priamo sami nadefinovať, čo a ako budeme obecne chápať.

Môžeme vytvárať vlastné obrazy, ktorým priradíme slová. Ale obávam sa, že tu asi treba obraznej predstavivosti, treba to "cítiť", o čo ide. (tento proces je napríklad ľuďom z technického oboru riadenia skrytý - informácia->miera->matéria..)

Mamička môže každý večer režírovať dieťa do postele. Má presný obraz, čo treba urobiť, a podľa toho ide. Keď bolo maličké, prezliekla ho, umyla mu zúbky, išla s ním na záchod, a uložila ho spať. Neskôr mu vytvorí program "o siedmej ideš bez debát sa prezliecť do pyžama, do kúpeľky si vyčistiť zúbky, vycikať a spať". Neskôr už len povie "Janko, spinkať," a dieťa rozumie, že za slovom spinkať má chápať program "prezliecť sa, čitiť zuby, cikať, spať." Dieťa to urobí, vytvorilo si obraz tejto postupnosti, realizuje ho. Mama potom už len chodí večer kontrolovať, že je všetko v poriadku. Neskôr vznikne návyk, a už ani netreba nič hovoriť, ani kontrolovať. Vzniklo samoriadenie. Predmetom riadenia bolo "uloženie sa na spánok". Od stavu čistého ovládania sa prešlo k stavu samoriadenia. Obidvaja majú presný, zhodný obraz o tom, čo znamená "ísť spať". Mamička bol zadavateľ riadenia, predmetom riadenia bol program, algoritmus "ísť spinkať" u dieťaťa.

A štatistiku by sme mohli hodnotiť, ak by bolo doma desať detí, jedno dve by mali problém s počúvaním, počúvli by trebárs až na druhé tretie upozornenie.

Máme tu ale v skutočnosti dve informačná hladiny, jedna hladina pomenováva program - ísť spať, a druhá hladina je séria konkrétnych krokov, ktoré si tam dieťa dosadí.

Jedna z vecí, ktorú považujem za dôležitú, že môžeme takto obrazne napísané - vystúpiť o hladinu vyššie, abstrahovať od problematiky a stanoviť (systematizovať) veci okolo seba. To trebárs robí aj plná funkcia riadenia, to je tá hladina, ktorá je "vyššie". Tá vyššia hladina nám obecne hovorí, čo robiť. V skutočnosti nám ale nič nebráni si vytvoriť aj vlastné "funkcie", tak ako sme ich sami pochopili alebo potrebujeme. Toto by bolo fajn, keby bolo zjavné.

Ono aj samotné slovo "riadiť" je v skutočnosti slovo pre súbor procesov, ktoré chápeme pod pojmom riadenie. Tak ako dieťa chápe za slovom ísť spinkať konrétne kroky, má ich obraz., mali by sme si aj my ujasniť presný obraz aj za slovom riadiť.


Prejdem teraz k úlohám riadenia, ktoré sú v neskôrších dieloch: buď riadim sám, alebo vytváram algoritmus pre riadenie toho druhého. Úlohou v riadení z hľadiska KSB je aby som vedel samostatne vytvoriť algoritmus (seba) riadenia objektu (objekt - človek/skupina/proces skrátka to čo je predmetom riadenia).

Riešim zadanie ako môžem sám postupne odovzdať informácie druhému tak, aby dotyčný mohol potom zase sám na základe informácií riešiť nejakú úlohu, ktorú by som inak musel riešiť svojimi silami. (Ako ta mamička, vytvárala dieťaťu algoritmus, program, dieťatu stačí už len pokin) Alebo sa v prostredí vyskytne situácia, na ktorú je nútený reagovať, reaguje sám, bez zásahu tretej osoby. (dieťa vidí sedem hodín, ide spať samo).
poznámka - toto je fungovanie bez vodcu!


Ak vezmeme ako príklad prednášku, prvá otázka by znela, či riešime úlohu riadenia (ovládania) alebo samoriadenia (ovládania zo spätnou väzbou).

A hneď na to by nasledovala otázka: čo je predmetom riadenia ktoré zadávateľ rieši.
(Tam by boli odpovede už trocha iné.)

Samotné základné princípy okolo riadenia sú natoľko univerzálne a ako také sú jednoduché, že im môže rozumieť aj mamička na materskej. Ak niečo vysvetľujem, snažím sa to podať tak, aby aj laik videl že za tým žiadne záhady ani zložitosti niesú. Prečíta, pochopí, a použije v praxi. Ty tými dvoma bodmi si vytvoril hladinu, podľa ktorej môžeš ísť.
1. Čo chcem?
2. Plán, ako to dosiahnem.
Ten princíp je dôležité pochopiť (plus ďalšie veci k tomu). Je niečo také možné, a dá sa to aj systematizovať. (tých bodov čo si písal, je v praxi samozrejme v skutočnosti viac... Ide o tu systematizáciu, ktorá môže výraznému počtu ľudí pomôcť, o toto ide.)

A nakoniec, ak zvládne mamička porozumieť a v rámci svojich možností problematiku uchopiť, látka bola dobre objasnená, a bude vysoko pravdepodobné že budú rozumieť aj iní. Preto napríklad príspevky, kde je opísané riadenie bežnou hovorovou rečou, môžu mať ďaleko väčšiu hodnotu pre laikov, ako celá kniha. Dôležité je tam to aby si človek vytvoril správny obraz.



V konečnom dôsledku sa potom snažíme skĺbiť znalosti, ich formu, a možnosť ich použitia v praxi (zmysel toho celého).

Niečo z DVTR vieme úplne, z niečoho vieme časť, u niečoho informácie nemáme, prednostne je určite lepšie riešiť to v čom máme istotu a vieme si s tým pomôcť.

Ak sa skĺbia znalosti v ktorých sme si naozaj istí, forma ich podania, a ukážka použitia v praxi, vytvorili sme niečo, čo sa dá odovzdať druhým.

Možno to nebude také dokonalé ako by sa žiadalo, ale lepší vrabec v hrsti...

 

[Asen21]

Inými slovami, svoje ciele si zvyčajne píšeme do "to do" zoznamu (z angl. , "to čo treba spraviť, dosiahnuť"), ak použijem manažérsky slovník. Tam si zvyčajne aj označujeme farbou tie úlohy, ktoré majú vyššiu prioritu, a inou farbou tie, ktoré majú nižšiu prioritu. Je to obdoba vektora cieľov.

Realizačný plán, ten si manažer zvyčajne zapisuje do svojho kalendára, kde má svoj "time manažment", rozvrh podrobných úloh ktoré má počas dňa spraviť dnes, zajtra, pozajtra. Adresár/kalendár je zasa obdobou realizačného plánu, súhrnnej koncepcie riadenia, ktorá je v tom manažérskom zápisníku chronologický rozpísaná po jednotlivých krokoch.

Ono by asi bolo dobré cudzie slová vypustiť úplne. Vektor riadenia je orientovaná úsečka... Ako toto vysvetlíš bežnému človeku, ako mu ukážeš položku, ktorá je "smerovo orientovaná", má nejakú svoju hodnotu a k niečomu smeruje, z nejakého miesta na iné miesto?
Už len tu by sme sa okamžite stratili, tu práve je akýsi problém

Ak sa jedná o systém riadenia (samoriadenia), je lepšie sa baviť o zozname cieľov, alebo zozname krokov ako o vektore. Rozvrh je štruktúra, v ktorej sú informácie držané. Pred tým, ako dáš do kalendára informácie, musíš u každej hodnotiť, ako dlho sa bude činnosť robiť. Tým sa vyhneš, aby ti činnosti kolidovali. Proces, ktorý sa u toho "managerovania" opakuje, je stále rovnaký či ho bude robiť mamička alebo riaditeľ.

A tu hneď dám aj príklad ktorý si uviedol, v tvojej rovine riadenia by nám teda vznikol nový univerzálny a systematický bod, ktorý by sme potrebovali brať v úvahu:

1. Čo chcem?
2. Ako to dosiahnem
3. Ako dlho to bude trvať
4. Ako to rozložiť v čase

Vďaka tomu vzniká informačný proces, čiže nejaký súbor krokov, ktorý je cielene usmerňovaný, vzniká vyššia rovina. Vzniká doslova "kormidlovanie" našich informácií - riadenie.

Ak riešiš úlohu samoriadenia - ty si si "postavil" druhému samoriadenie.

Ak sa pozrieme na obrázok, predmetom riadenia je systematické vytváranie sledu činností v čase (zoznam), a výstupom z takéhoto teraz navrhnutého riadeného informačného procesu by bola séria informácií, ktorou sa druhý môže v praktickom živote, napríklad v práci, "navigovať" - sám sebe riadiť svoju činnosť.

Ten istý princíp ktorý by si použil pre seba, môžeš za určitých podmienok uplatniť aj pre druhých. My v tomto okamihu teraz sme zjednotili svoj obraz, obaja máme jasno, o čo ide. Nieje ani tak dôležitá hladina už toho, čo sa robí, ale tá hladina nad tým, verím že sa rozumieme - chápeme obraz, chápeme o čo ide.

Tento univerzálny návod - šablóna ktorá je tu napísaná, tie 4 body, sa dá upravovať. V praxi tam treba ešte pár bodov, ale podstatné je uvedomiť si, čo to je riadený - usmernený (informačný) proces. Ako vzniká. Čím to usmerňovanie/riadenie vzniká.

 

[jardob]

Ako technik a kybernetik používaš trochu inú terminológiu, asi by bolo dobré vysvetliť, čo chápeš pod pojmom "predmet riadenia"? Myslíš tým objekt riadenia alebo cieľ riadenia, prípadne niečo iné? (ako sú chápané v DVTR)

PS: ten príklad s mamičkou, ako formuje u dieťa samoriadenie, bol skvelý.

 

[Asen21]

Ako technik a kybernetik používaš trochu inú terminológiu, asi by bolo dobré vysvetliť, čo chápeš pod pojmom "predmet riadenia"? Myslíš tým objekt riadenia alebo cieľ riadenia, prípadne niečo iné? (ako sú chápané v DVTR)

PS: ten príklad s mamičkou, ako formuje u dieťa samoriadenie, bol skvelý.

Predmetom riadenia je to, čo riadime/usmerňujeme.

Je oveľa lepšie si dať otázku "čo je predmetom riadenia" ako otázku "čo je objektom riadenia."

Pozornejší čitateľ určite "cíti", že na otázku čo je objektom riadenia nie vždy zistí primeranú odpoveď.

Príklad:
Čo je objektom riadenia šoféra pri jazde autom?
Čo je predmetom riadenia šoféra pri jazde autom?

Asi je zrejmé, že u prvej otázky to smeruje k odpovedi "auto".

Ale skutočne riadi šofér auto?

Čo je predmetom riadenia šoféra osobného automobilu?
- pohyb auta čiže smer jazdy, rýchlosť, veľkosť zrýchlenia alebo spomalenia, prevodový stupeň, otáčky motora atď...

Je objekt riadenia napríklad rýchlosť alebo zaradenie prevodového stupňa?

Objekt je len terminus technikus, aby rozumeli aj anglicky hovoriaci. Z môjho pohľadu sa zaobídeme aj bez neho, je to zbytočné zastieranie podstaty veci cudzími slovami. V niektorých spojeniach zmysel má, ale je to také americké, význam sa zatají.

 

[Asen21]

Keď už sme v úvode, čo si teda zapamätať?

Hneď na úvod treba povedať, že ľudskú činosť alebo prácu (managersky sa tomu hovorí "procesy") môžeme rozdeliť obecne na dva druhy práce:

- výrobná práca
- riadiaca práca

S výrobnou prácou a "rozkazovaním" našich šéfov (čomu sa inak hovorí aj nesprávne "riadenie") všetci máme bohaté skúsenosti.

Riadiaca práca vyžaduje porozumenie, ako prebieha práca s informáciou.

Nariaďovať z titulu šéfa alebo nadriadeného dokáže ktokoľvek, stačí mu funkcia, a môže tzv "riadiť". My tu ale hovoríme nie o tomto tzv riadení, ale o riadení v pravom slova zmysle - o riadení informácie. Nemyslíme tým to, čo ľudia bežne chápu pod pojmom riadenie. Toto riadenie ako bežne ľudia vnímajú, je len prikazovanie z titulu nadriadeného, je to vláda otrokára nad otrokom, otrok ktorý loajálne, bezvýhradne a slepo robí to čo sa po ňom chce. Ak nie, tak nastupujú donucovacie psychologické techniky, a ak ani to nezaberie, otrok je potrestaný snížením sociálneho kreditu, ktorý dnes nazývame fiat mena, kredit, hotovosť. (skutočné peniaze - zlato, sa otrokom odobrali, vytvoril sa sociálny kredit, v ktorom dnes "jedou" prakticky všetci bežní ľudia bez toho aby o tom vedeli... V skutočnosti bohatí obchodujú v komoditách - zlato diamanty atď..)

Je niekoľko princípov z teórie riadenia, ktorým človek potrebuje porozumieť. Ba čo viac, on tieto veci každodenne aj robí, ale nemá to zvedomené. Netuší, že práve to alebo ono je to riadenie, ktoré mu prebieha inak celý čas pred očami, a na ktoré si istá skupina uzurpovala monopol, tieto znalosti už stovky až tisíce rokov zamlčuje. Preto oni môžu celé tisícročia ľuďom tieto veci riadiť priamo pred našimi očami: Normálny človek tuší a cíti, že niečo je zle, ale nevie čo sa deje, nevie tieto veci pomenovať, rozlíšiť.

Preto tvrdím, že principiálne, riadiaci proces je stále ten istý, robí ho tak isto riaditeľ, a tak isto aj každý obyčajný človek, aj mamička s malými deťmi. Princíp je univerzálny, akorát mamička netuší, že súhrn určitých vecí ktoré robí, sa nazýva pod jednotným názvom riadenie.

Hovorí sa, že pod lampou býva najväčšia tma. Ono stačí len poukázať na to čo sa deje okolo nás tak aby dotyčná osoba videla, že to niesú žiadne tajomstvá, a následne si skúsila aj sama tieto veci robiť ciele, zámerne, s reálnymi výsledkami.


Prečítať si niečo z DVTR nestačí, DVTR je napísaná pre ľudí s nejakým znalosťami. Je potrebné ujasniť základy, ktoré napríklad technické vzdelania majú (princíp nieje nepochopiteľný), a z toho sa potom dá výchádzať ďalej. Potom sa dá dať do súvislosti aj mnohé veci ktoré sa píšu v knihe.

Ako Jardob napísal, je mimoriadne dôležité si kresliť obrázky, skúšať si problematiku graficky nakresliť. (Neskôr na tom bude stáť celé informačné riadenie.)

Děkuji, Joxi. A hned jsme u problému a tím je definice vektoru, kterou jsi napsal. Máš tam přidaný "smysl" a pak píšeš, že je potřeba mít základní zkušenost s aplikací řízení.
Které školní dítě či úplně běžný občan jako já má potřebné zkušenosti?
Obávám se, že moc takových nenajdeš. Takže jsou odsouzení k nepochopení pojmu "vektor cílů", protože matematická definice vektoru tam žádnou podmínku "smyslu" nemá.
Poděkuju ještě jednou, protože právě v tomto vidím důkaz, že pojmologie KSB není dostačující a srozumitelná obyčejným lidem. A vysokoškolští profesoři to, bohužel, nezachrání ("to" = prosazení koncepce a uvedení v život).

Lin, nenechaj sa mýliť. Ubezpečujem ťa, že teóriu riadenia, jej princípy, vie zvládnuť aj netechnický človek. Nezáleží na pojmoch, ale na obraze, aký si na základe pojmov vytváraš. Ak dotyčná osoba ktorá vysvetľuje, sama príslušný obraz nemá, ako môže pomôcť vytvoriť ten obraz u niekoho iného?

Asi tomu nebudeš veriť, prax ukázala že oveľa väčšie percento žien vie rozumieť určitým veciam z riadenia, majú lepšie "obrazné myslenie". Ty tie skúsenosti máš, len ti zatiaľ nikto neukázal, konkrétne ktoré to sú. Momentálne na určitý súbor úkonov NEnahliadaš ako na riadenie, aj keď ho sama praktikuješ vo svojom každodennom živote úplne bežne.

Tí profesori to nezachránia, pretože im samotným niektoré veci zostali skryté, museli by na základe DVTR vymyslieť vlastný spôsob, ako tieto informácie podať "ľudsky" ďalej. A to sa zatiaľ nedeje, má to svoje dôvody a príčiny, o ktorých možno inokedy.

Zaiste je aj otázka, prečo majú podaktorí takú potrebu nadávať ľuďom so záujmom o riadenie....

 

[Atom]

Je objekt riadenia napríklad rýchlosť alebo zaradenie prevodového stupňa

Tohle je velmi zajímavé, KSB a DVTR mě učí myslet (až změnit světonázor ze "statického" na "procesní") procesně a ne stavově jak jsme cíleně chybně vychovaní (ptáme se jaký máš status, jaké postavení, místo co děláš o co se snažíš jaký proces a kam se snažíš usměrňovat). Takže se vše snažím převést do procesů, např. na člověka se nedívám jako na objekt, ale na proces narodí se, roste, stárne, umírá...

Takže předmětem řízení je vždy proces, ale některé vložené procesy můžeme označit a považuji to za velmi praktické a přehledné za objekt a subjekt ve vztahu k nadřazenému procesu.

Objekt a subjekt jsou tedy důležité termíny pro vztah k procesu, kdo proces vědomě ovlivňuje a kdo se nechá unášet bez vůle. Například auto je objekt, bez vlastní vůle, který subjekt řidič svoji vůli ovládá podle svých zvolených cílů. Dav a zatím-ne-člověk pod nadvládou instinktů a zombi-programů bez silné vůle je objekt, který elity (subjekt) pomocí emocí a lží řídí a ovládají a dávají tak svůj otrokářský tvar procesu globalizace.

 

[jardob]

Predmetom riadenia je to, čo riadime/usmerňujeme.

Je oveľa lepšie si dať otázku "čo je predmetom riadenia" ako otázku "čo je objektom riadenia."

Pozornejší čitateľ určite "cíti", že na otázku čo je objektom riadenia nie vždy zistí primeranú odpoveď.

Príklad:
Čo je objektom riadenia šoféra pri jazde autom?
Čo je predmetom riadenia šoféra pri jazde autom?

Asi je zrejmé, že u prvej otázky to smeruje k odpovedi "auto".

Ale skutočne riadi šofér auto?

Čo je predmetom riadenia šoféra osobného automobilu?
- pohyb auta čiže smer jazdy, rýchlosť, veľkosť zrýchlenia alebo spomalenia, prevodový stupeň, otáčky motora atď...

Je objekt riadenia napríklad rýchlosť alebo zaradenie prevodového stupňa?

Objekt je len terminus technikus, aby rozumeli aj anglicky hovoriaci. Z môjho pohľadu sa zaobídeme aj bez neho, je to zbytočné zastieranie podstaty veci cudzími slovami. V niektorých spojeniach zmysel má, ale je to také americké, význam sa zatají.

Vďaka za odpoveď. Pýtal som sa aj preto, lebo mne ten pojem "predmet riadenia" negeneroval jasné a jednoznačné obrazy. Potreboval som ujasnenie, akú vec a proces má vlastne autor na mysli a či sa bavíme o tom istom.

Riadenie je proces viacvrstvový, hierarchický. A my sa vždy bavíme o určitej hierarchii.

Napr.:
- manželka ma pošle do supermarketu na väčší nákup autom. To je jedna úroveň riadenia, keď objektom riadenia som ja a mám niečo pre ňu urobiť.
- ďalšia úroveň tohto procesu riadenia je moje auto, ktoré už riadim ja tak, aby ma dostalo do obchodu. Tu je objektom riadenia auto ako celok. Nie jeho jednotlivé časti.
- ďalšia úroveň riadenia je, že riadim jednotlivé časti auta. Alebo v prípade automatu to môže byť o tom, že automat (riadiaca skriňa prevodovky) dostane pokyn, a zvyšok vykoná sám v móde samoriadenia.

Ak by som chcel hovoriť nie o objektoch ale procesoch, tak manželka rieši proces ako ma využiť ako nástroj na obstaranie potravy v určitom vymedzenom itervale času.

Asi chápeš, na čo narážam. Vždy existuje nejaká úroveň riadenia, ktorú chápeme ako celok a neriešime už detaily. Napríklad, ak sa bavíme o firme ako o objekte, tak riaditeľ riadi firmu. No ak chceš ísť na nižšiu úroveň riadenia a viac do detailov, tak môžeš skúmať aj jednotlivých podriadených, ktorých v tom procese riadi. Ale to už je iná úroveň, iné objekty riadenia. Skrátka treba vždy rozlišovať vrstvy.

Premiér štátu riadi štát. Tu berieme štát ako objekt. Je to zovšeobecnenie všetkých menších dielov, subobjektov, ktoré obsahuje. Nemá zmysel slovíčkaríť, že premiér neriadi štát, ale ministerstvá, ktorým dáva stratégiu a smer... Ak sa bavíme o štáte, je to jedna úroveň, ak sa bavíme o ministerstvách, je to nižšia úroveň, ak sa bavíme o úsekoch v štátnej správe, je to ešte nižšia úroveň. Krajské a okresné úrady sú zasa iná úroveň. Ako premiér riadi štát, akú má stratégiu, taktiku a ciele, to je iná otázka.

Podobne aj riadiť auto ako objekt, je jedna vec. Čo to všetko obnáša, to je druhá vec (tam ideme do hĺbky a zaoberáme sa časťami auta, subobjektami riadenia). Pri riadení sú dôležité najmä ciele a kvalita/efektivita realizačného plánu (cieľovej koncepcie), ktorý má tie ciele dosiahnuť. A z človečieho hľadiska je veľmi dôležité, podľa akých mravných kritérii a priorít sú tie ciele vytýčené a usporiadané.

 

[Asen21]

Tohle je velmi zajímavé, KSB a DVTR mě učí myslet (až změnit světonázor ze "statického" na "procesní") procesně a ne stavově jak jsme cíleně chybně vychovaní (ptáme se jaký máš status, jaké postavení, místo co děláš o co se snažíš jaký proces a kam se snažíš usměrňovat). Takže se vše snažím převést do procesů, např. na člověka se nedívám jako na objekt, ale na proces narodí se, roste, stárne, umírá...

Ale objekt a subjekt jsou důležité termíny pro vztah k procesu, kdo proces vědomě ovlivňuje a kdo se nechá unášet bez vůle. Například auto je objekt, bez vlastní vůle, který subjekt řidič svoji vůli ovládá podle svých zvolených cílů. Dav a zatím-ne-člověk pod nadvládou instinktů a zombi-programů bez silné vůle je objekt, který elity (subjekt) pomocí emocí a lží řídí a ovládají a dávají tak svůj otrokářský tvar procesu globalizace.

Najlepšie by bolo cudzie slová úplne zahodiť. Slovo subjekt a objekt nieje dôležité.

Ak si pozrieš vlákno MIM, tam je opísaný proces tvorenia.... Slovo nieje dôležité, dôležité je to, čo si človek pod tým slovom predstaví, aký obraz si vytvorí. Slovo sa vytvára napríklad zo zvuku, z matérie - chvenie molekúl vzduchu... Alebo je zapísané na nejakom fyzickom nosiči.. Tak sa vytvára z matérie obraz.... z obrazu miera, z miery matéria, a opäť, z matérie obraz... (je to síce mimoriadne zjdnodušené, ale pre naše potreby postačí.)

Veľmi dobrý postreh, všetko je dynamický jav... Ľudia si udalosti predstavujú ako film - súbor statických obrázkov idúcich za sebou, ale to tak nieje, je to prúd udalostí, pohyb, napríklad pohyb vody z dýzy., ktorý sa mení nasmerovaním. Aj informácie, ich dynamický pohyb tok a pôsobenie je možné meniť, smerovať. Ako napríklad tok vody skrz hrádzu pre elektráreň, a ešte pred tým stavba koryta, usmerňuje dynamický pohyb..

Podľa čoho otrokári riadia človeka?... čo je predmetom riadenia u človeka?...
z matérie obraz, z obrazu miera, z miery matéria, z matérie obraz...

(za mierou je možné si predstaviť aj ľudskú činnosť, a ak činnosti predchádza nejaký systematizovaný balíček informácií, tak aj informačné riadenie - vytváranie, preskupovanie a transformácia informácií.)

 

[Atom]

Najlepšie by bolo cudzie slová úplne zahodiť. Slovo subjekt a objekt nieje dôležité.

Ještě jsem zapomněl vložit v předchozím příspěvku toto (zpětně doplněno):
"Takže předmětem řízení je vždy proces, ale některé vložené procesy můžeme označit a považuji to za velmi praktické a přehledné za objekt a subjekt ve vztahu k nadřazenému procesu."

Naopak je považuji za velmi užitečné a efektivně plynule navazující na to co přirozeně chápeme, pouze si uvědomit, že to jsou také procesy.

Například někdo může s někým manipulovat (ten se chová jako objekt), ale ten objekt může prozřít a stát se subjektem a už to dále nepůjde (nastal podproces z objektu se stal subjekt, který nadřazený proces manipulace zbortil - i my můžeme zbortit nadřazený proces našeho zotročení elitami, je potřeba rozlišení a vůle).

 

[Asen21]

Ještě jsem zapomněl vložit v předchozím příspěvku toto (zpětně doplněno):
"Takže předmětem řízení je vždy proces, ale některé vložené procesy můžeme označit a považuji to za velmi praktické a přehledné za objekt a subjekt ve vztahu k nadřazenému procesu."

Naopak je považuji za velmi užitečné a krásně plynule navazující na to co přirozeně chápeme, pouze si uvědomit, že to jsou také procesy.

Například někdo může s někým manipulovat (ten se chová jako objekt), ale ten objekt může prozřít a stát se subjektem a už to dále nepůjde (nastal podproces z objektu se stal subjekt).

Subjekt a objekt si môžu role dynamicky meniť. Jednu chvíľu riadi šéf svojho zamestnanca, hovorí mu čo má robiť, v nasledujúcej chvíli zamestnanec dáva svojmu vedúcemu informácie (informačne pôsobí) tak, že vedúci svoje rozhodnutie musí zmeniť...

V praxi, zvyčajne sa role dynamicky menia v závislosti na tom, kto na koho cielene pôsobí.

Ak zamestnanec vie poskytnúť kvalitnú spätnú väzbu - je si plne vedomý toho čo sa deje z hľadiska riadenia, tak je v určitom intervale schopný riadiť rovnako dobre svojho šéfa, ako šéf jeho. Ja som trebár riadil skrz kolegu z iného týmu nadriadeného tohoto týmu, aj keď ta osoba stála v rozhodovaní vyššie ako ja. Bol som to ja, kto usmerňoval činnosť nadriadeného v rámci možností, aké vtedy boli. (Potom sa to asi prekeclo, a dotyčný šéf ma chcel prirodzene stiahnuť pod seba, jeho snaha o získanie "výhod"...)

 

[Atom]

v nasledujúcej chvíli zamestnanec dáva svojmu vedúcemu informácie (informačne pôsobí) tak, že vedúci svoje rozhodnutie musí zmeniť...

Spíše je to zpětná vazba ve smyslu blikající kontrolky v autě. Zaměstnanec je sice také vždy subjekt, protože svoji činnost musí řídit, ale ve vztahu k nadřízenému je to objekt, protože ten mu přiděluje na čem a jakou práci bude dělat (ale nebude ji dělat za něj a řídit ji). Ne však v občinné společnosti, nebo menších firmách, kde nejsou klasičtí zaměstnanci, ale spíše bych je nazval společníky a operativně si úkoly přerozdělují dle potřeby, tahat musí každý.

Ak zamestnanec vie poskytnúť kvalitnú spätnú väzbu - je si plne vedomý toho čo sa deje z hľadiska riadenia, tak je v určitom intervale schopný riadiť rovnako dobre svojho šéfa, ako šéf jeho.

O tom už mluvil i Pjakin jinými slovy, nebojte se být podřízení, schopní podřízení se stanou nepostradatelní a mohou leccos ovlivnit k dobrému (Stalin začínal co sekretářka a známe i z českých komedií, že sekretářka je kolikrát pro podnik cennější než ředitel). Těch je zatím, ale spíše co šafránu. Nicméně to je síla znalostí koncepce a DVTR, nemusíme se prát o pozice s ostatními elitami a točit matrici "Krabat" můžeme vše řídit díky znalostem a dovednostem.

 

[Asen21]

čo sa týka najskor definicie vektora:
veličina určená veľkosťou, smerom a zmyslom

Ak to nepostačí, dám príklad:
Vedenie firmy dá ciele na rok:

- znížiť počet pracovníkov vo vurobe
- zvýšit efektivitu a znižit naklady
- zvyšiť vyvezený pocet kusov
- udržat kvóty na 50% žien v managemente a mngmt -1
- znížiť uhlikovu stopu na povedzme o 500kg/100 000 Eur predaja
- zvýšiť spokojnosť zamestnancov
- zvýšiť automatizáciu procesov v administratíve
- zvýšit spokojnosť zakaznika

Ahoj Jox, keď sa tu už vyhrážaš aby nezvereňovali svoje názory, rozoberme si aj to, čo píšeš ty sám. A uváž sám, či bolo vhodné Lin niečo také písať. Neber prosím môj komentár v zlom, týka sa riadenia. Účelom nieje vás dehonestovať, ale poukázať na podstatu veci.

Keby som mal naozaj záujem tu "ponižovať KSB" ako tu o mne už napísal akýsi Vlad - i - mir, tak to spravím pred desiatimi rokmi. Lenže tu ide o vec, a hlavne o nás, slovanov, do ktorých si tu stále utierajú topánky a robia z nás znepriatelené celé národy...
Sme v tom sami, sami si musíme pomôcť...


Komentár k tvojmu príspevku:

Na základe čoho sa domnievaš, že zoznam ktorý si napísal, je skutočne vektor riadenia z DVTR?

Videl si niekedy rusmi zverejnený aspoň jeden jediný nejaký konkrétny príklad vektorov riadenia?

Pretože ak sa objasňuje napríklad rovnica na základnej škole, predpokladom porozumenia je ukázanie obecného riešenia, potom ukázanie konkrétneho riešenia (dosadenie premenných, vzorový príklad), a potom nácvik úloh, vďaka ktorým sa dosádzanie hodnôt do rovnice "vžije" žiakovi do krvi.

Ak by sme žakovi napísali na tabuľu, že y = F(x), a nech si počíta, tak žiak si s tým nebude dať vedieť rady. MUSÍ vidieť špecifickú ukážku, ako sa dosadzuje a potom sám postup opakuje. Bohužiaľ u DVTR sme v situácii, keď sa napísala rovnica riadenia [w - y = e] a "robte si s rovnicou vážení čo uznáte za vhodné". Bez toho aby nám rusi ukázali modelový príklad, sa nikam nepohneme. (len pre informáciu, oni to odmietli.)

Preto sa pýtam, či si niekde už videl alebo počul konkrétny príklad, ukážku, ako sa realizuje riadenie skrz vektory riadenia, uvedené ako vzorový príklad rusmi. Ak áno, daj prosím zdroj, a zapíšeš sa do histórie na scéne KSB ako človek ktorý v tomto smere pomohol najviac.

Rovnica vektorov je vzhľadom na vyššie uvedené tu to isté ako jednoduchá matematická rovnica pre žiaka základnej školy, je daný nejaký predpis, za ktorý potom dosádzame konkrétne hodnoty. Ale tu sme bez konrétneho príkladu! Ak si v živote nevidel niekde v ruských učebných materiáloch alebo video prednáškach ako oni používajú už konkrétne hodnoty, na základe čoho v tebe vznikla istota, že to máš napísané správne?


Prečo to píšem? Podľa definície v DVTR vektor riadenia by mal opisovať ideálne správanie sa objektu.

A teraz sa vráťme k tvojim "vektorom".
Čo má napríklad veta:

- "zvýšiť počet pracovníkov vo výrobe" spoločné s ideálnym sa správaním objektu? Ideálne správanie objektu je zvyšovanie pracovníkov vo výrobe? Nehnevaj sa že to napíšem takto - to akože objekt vezme lopatu a nahádže ľudí kdesi na hromadu a tým ich zvýši??? Alebo si ich vymodeluje z plastelíny, aby ich mal? Alebo sa to samo od seba urobí?
)))

Ak zapojím len trocha logiky, nemalo by to byť aspoň opis v štýle - "vypracovanie pravidelného uvoľňovania finančných a ľudských zdrojov, vytvorenie systému pre propagáciu na zvýšenie záujmu potencionálnych pracovníkov, akívne zapájanie zamestnancov do povesti firmy"? (Opísal som správanie sa objektu?)
Predpokladám že objekt nieje boh alebo mág zo supermocou - zvýšenie počtu pracovníkov je vždy niečím podmienené, nedeje sa samo sebou... Cieľ je až výsledok toho, čo sa deje v objekte, riadime to čo sa deje v objekte.

Aby sme len nekritizovali, ako by to bolo správne?
Čo je predmetom riadenia ak výsledok je zvýšenie zamestnancov?
(a zrazu dostaneme úplne iné body....)

- "zvýšiť efektivitu a nížiť náklady" - čo má toto spoločné s ideálnym fungovaním objektu riadenia? Zvýšiť efektivitu a znížiť náklady sa dá dosť dobre napríklad aj prepúšťaním, prepustí sa niekoľko percent ľudí z riadiacich funkcií (ušetria mzdy) s tým že sa presunú niektoré procesy na nižsích pracovníkov (aj keď sa chudáci zamestnanci sa z toho "poskladajú"...), ale nemá to predsa nič spoločné s opisom ideálneho fungovania objektu. Pracovníci ktorí nevedia kde im hlava od množstva roboty stojí "sú efektívni", ale asi nebudú prejavom ideálneho fungovania objektu, ak nie aj prejavom fungovania krízovom režime...

Čo je predmetom riadenia, ak výsledok je zvýšenie efektivity a zníženie nákladov?

- "zvýšiť vyvezený počet kusov" znova otázka - čo má toto spoločné s opisom ideálneho fungovania objektu???? (odstraňujeme procesy generujúce vadné kusy, alebo odstraňujeme úzke miesta, alebo vymieňame stroje - zvyšuje sa počet kusov na stroj?) Zvýšiť vyvezený počet kusov nehovorí nič o správaní objektu, tak čo vlastne riadime? Každé ráno zamestnanci nastúpia do radu a preventívne dostanú kopanec ešte pred smenou aby si pohli?

Čo je predmetom riadenia, ak výsledok, dôsledok je zvýšenie vyvezeného počtu kusov?

Podnet pre zamyslenie - skús si preformulovať zelenú otázku na každý bod, a potom sem dať odpovede, na čo v skutočnosti sa ti zmení ten zoznam... je rozdiel "firma má cieľ" a je rozdiel "pre realizáciu cieľa riadime toto" ..


Nebolo by slušné sa v takom prípade Lin hádam aj ospravedlniť za to "mystické napomínanie" ak sám nemáš v týchto veciach jasno?


Otázka, čo to je ideálne fungovanie objektu (vzhľadom na čo), nám tu stále visí vo vzduchu...


Nemáš za čo Jox13...

(no skús, či ti ten príklad vektora od rusov google vyhľadá, a či ti tvoja skúsenosť tu nejak pomôže, keď považuješ google za tak skvelý... )

 

[Vlad i mir]

Ahoj Jox, keď sa tu už vyhrážaš aby nezvereňovali svoje názory, rozoberme si aj to, čo píšeš ty sám. A uváž sám, či bolo vhodné Lin niečo také písať. Neber prosím môj komentár v zlom, týka sa riadenia. Účelom nieje vás dehonestovať, ale poukázať na podstatu veci.

Keby som mal naozaj záujem tu "ponižovať KSB" ako tu o mne už napísal akýsi Vlad - i - mir, tak to spravím pred desiatimi rokmi. Lenže tu ide o vec, a hlavne o nás, slovanov, do ktorých si tu stále utierajú topánky a robia z nás znepriatelené celé národy...
Sme v tom sami, sami si musíme pomôcť...


Komentár k tvojmu príspevku:

Na základe čoho sa domnievaš, že zoznam ktorý si napísal, je skutočne vektor riadenia z DVTR?

Videl si niekedy rusmi zverejnený aspoň jeden jediný nejaký konkrétny príklad vektorov riadenia?

Pretože ak sa objasňuje napríklad rovnica na základnej škole, predpokladom porozumenia je ukázanie obecného riešenia, potom ukázanie konkrétneho riešenia (dosadenie premenných, vzorový príklad), a potom nácvik úloh, vďaka ktorým sa dosádzanie hodnôt do rovnice "vžije" žiakovi do krvi.

Ak by sme žakovi napísali na tabuľu, že y = F(x), a nech si počíta, tak žiak si s tým nebude dať vedieť rady. MUSÍ vidieť špecifickú ukážku, ako sa dosadzuje a potom sám postup opakuje. Bohužiaľ u DVTR sme v situácii, keď sa napísala rovnica riadenia [w - y = e] a "robte si s rovnicou vážení čo uznáte za vhodné". Bez toho aby nám rusi ukázali modelový príklad, sa nikam nepohneme. (len pre informáciu, oni to odmietli.)

Preto sa pýtam, či si niekde už videl alebo počul konkrétny príklad, ukážku, ako sa realizuje riadenie skrz vektory riadenia, uvedené ako vzorový príklad rusmi. Ak áno, daj prosím zdroj, a zapíšeš sa do histórie na scéne KSB ako človek ktorý v tomto smere pomohol najviac.

Rovnica vektorov je vzhľadom na vyššie uvedené tu to isté ako jednoduchá matematická rovnica pre žiaka základnej školy, je daný nejaký predpis, za ktorý potom dosádzame konkrétne hodnoty. Ale tu sme bez konrétneho príkladu! Ak si v živote nevidel niekde v ruských učebných materiáloch alebo video prednáškach ako oni používajú už konkrétne hodnoty, na základe čoho v tebe vznikla istota, že to máš napísané správne?


Prečo to píšem? Podľa definície v DVTR vektor riadenia by mal opisovať ideálne správanie sa objektu.

A teraz sa vráťme k tvojim "vektorom".
Čo má napríklad veta:

- "zvýšiť počet pracovníkov vo výrobe" spoločné s ideálnym sa správaním objektu? Ideálne správanie objektu je zvyšovanie pracovníkov vo výrobe? Nehnevaj sa že to napíšem takto - to akože objekt vezme lopatu a nahádže ľudí kdesi na hromadu a tým ich zvýši??? Alebo si ich vymodeluje z plastelíny, aby ich mal? Alebo sa to samo od seba urobí?
)))

Ak zapojím len trocha logiky, nemalo by to byť aspoň opis v štýle - "vypracovanie pravidelného uvoľňovania finančných a ľudských zdrojov, vytvorenie systému pre propagáciu na zvýšenie záujmu potencionálnych pracovníkov, akívne zapájanie zamestnancov do povesti firmy"? (Opísal som správanie sa objektu?)
Predpokladám že objekt nieje boh alebo mág zo supermocou - zvýšenie počtu pracovníkov je vždy niečím podmienené, nedeje sa samo sebou... Cieľ je až výsledok toho, čo sa deje v objekte, riadime to čo sa deje v objekte.

Aby sme len nekritizovali, ako by to bolo správne?
Čo je predmetom riadenia ak výsledok je zvýšenie zamestnancov?
(a zrazu dostaneme úplne iné body....)

- "zvýšiť efektivitu a nížiť náklady" - čo má toto spoločné s ideálnym fungovaním objektu riadenia? Zvýšiť efektivitu a znížiť náklady sa dá dosť dobre napríklad aj prepúšťaním, prepustí sa niekoľko percent ľudí z riadiacich funkcií (ušetria mzdy) s tým že sa presunú niektoré procesy na nižsích pracovníkov (aj keď sa chudáci zamestnanci sa z toho "poskladajú"...), ale nemá to predsa nič spoločné s opisom ideálneho fungovania objektu. Pracovníci ktorí nevedia kde im hlava od množstva roboty stojí "sú efektívni", ale asi nebudú prejavom ideálneho fungovania objektu, ak nie aj prejavom fungovania krízovom režime...

Čo je predmetom riadenia, ak výsledok je zvýšenie efektivity a zníženie nákladov?

- "zvýšiť vyvezený počet kusov" znova otázka - čo má toto spoločné s opisom ideálneho fungovania objektu???? (odstraňujeme procesy generujúce vadné kusy, alebo odstraňujeme úzke miesta, alebo vymieňame stroje - zvyšuje sa počet kusov na stroj?) Zvýšiť vyvezený počet kusov nehovorí nič o správaní objektu, tak čo vlastne riadime? Každé ráno zamestnanci nastúpia do radu a preventívne dostanú kopanec ešte pred smenou aby si pohli?

Čo je predmetom riadenia, ak výsledok, dôsledok je zvýšenie vyvezeného počtu kusov?

Podnet pre zamyslenie - skús si preformulovať zelenú otázku na každý bod, a potom sem dať odpovede, na čo v skutočnosti sa ti zmení ten zoznam... je rozdiel "firma má cieľ" a je rozdiel "pre realizáciu cieľa riadime toto" ..


Nebolo by slušné sa v takom prípade Lin hádam aj ospravedlniť za to "mystické napomínanie" ak sám nemáš v týchto veciach jasno?


Otázka, čo to je ideálne fungovanie objektu (vzhľadom na čo), nám tu stále visí vo vzduchu...


Nemáš za čo Jox13...

(no skús, či ti ten príklad vektora od rusov google vyhľadá, a či ti tvoja skúsenosť tu nejak pomôže, keď považuješ google za tak skvelý... )

Nič vo vzduchu nevisí. Ide o ideálne (optimálne) fungovanie objektu, procesu vzhľadom na vopred stanovené kontrolné parametre. Nechápem, čo je na tom také zložité, že to riešiš ako zásadnú vec. A už vôbec nechápem to prekrúcanie joxovho príkladu. To do akej hĺbky sa mal jox vnoriť, nemal náhodou tu o tom napísať traktát alebo celú diplomovú prácu? Alebo ideš spochybňovať joxa ako riaditeľa firmy, že nevie čo robí?
Takže Asen, jedna zásadná otázka za mňa - o čo ti ide, čo týmito svojimi predáškami o riadení chceš dokázať? chceš nás poučiť alebo naviesť na správnu cestu?
Tá diskreditácia KSB a hlavne DVTR ako jej nosnej časti je do očí bijúca, zásadne nekomentuješ iné témy, len tie, ktoré sa týkajú samotnej podstaty riadenia (viď debaty o vektore cieľov, MIM,...). A aby to nevyzeralo jednostranne - v mnohom máš zaujímavé postrehy, dávaš príklady - výborne. Ale tam to asi končí, lebo pomedzi to púšťaš tie kvapôčky jedu ako kedysi Ogar Valach, ktorý z kvapiek jedu nakoniec urobil silný prúd jedu. Takže podľa mňa máš za úlohu (neviem od koho) salámovou metódou (tzv slabým manévrom) zmeniť kurz, prevziať riadenie. Ak chceš naozaj pomôcť, tak pomáhaj, uprav/oprav DVTR. Ak nechceš pomôcť, tak načo si tu?