V čom?
Som od fachu. Viem porovnať kvalitu chovu zvierat vo veľkochovoch a u sedliaka a zároveň kvalitu života sedliaka a pracovníka vo veľkochove.
Upresním. Nenarážal som na jedného sedliaka obsluhujúceho 50 kusov. Ale na 1 sedliaka obsluhujúceho maximálne 2 kusy. Som z dediny, a keď porovnám to, ako sa to robilo v (tiež som pri tom bol, nemysli si, že neviem o čom ide reč) malom:
- "výnos",
- zdravie zvierat,
- čas sedliaka a kvalitu života,
Proti tomu, ako sa to robí vo veľkom ... naozaj to chceš porovnávať? Ja píšem o udržateľnej zmene. Skombinuj si tie faktory, ktoré som hore uviedol. A porovnaj to s malochovmi/domácimi chovmi. To sa nedá porovnávať aleže absolútne vôbec.
Veľkochov nie je primárne o zvierati na reťazi v maštali.
O tom ani nikde nepíšem. Ale i tak je určitý nadpočet kusov dobytka na nejakej ploche jednoducho mimo prirodzených hraníc, ktoré sú skrze prírodu rámcovo garantované ako "v pohode" čo sa týka zdravia zvierat. Prečo inak by sme dostávali tento druh JŽO? Okrem toho, bežne v prírode existujú predátori/dravce, ktoré slabé a choré kusy regulujú - kde to máš vo veľkochove? Preto súhlasím s tým, že by sa to (choroba) riešiť nemuselo, keďže určitý počet kusov prirodzene bude tomuto zodpovedať.
A hovädzí dobytok, zvlášť dojnice svinstvom kŕmiť nemôžeš, pretože ich zničíš.
Mäsokostné múčky? O čom to bolo pri slintačke-krívačke v Británii? A to je iba časť príbehu. Či sa to dáva teraz, to naozaj nemám tušenia. Každopádne veľkochov je zameraný na zisk. A preto, aby sa ten zisk dosiahol sa pohybujú chovatelia často na hranici kombinácii faktorov, ktoré spomínam hore. Aj čo sa týka toho, čím to kŕmia. A pozor! Nehovorím, že to tak robia všetci. Ale faktor "zisk/výnos" je u väčšiny z nich hlavným faktorom, od ktorého sa odvíjajú ostatné veci. V minulosti z osobného svedectva človeka, ktorý videl, za socíku tak isto veci neboli ideálne. Existovali napríklad pokusy kŕmiť statok spracovanými slepačincami, keďže sa v nich nacházalo pomerne vysoké percento nespracovaných obilnín. A upresňujem, že to neznamená, že sa to tak robí dnes! Iba podotýkam, že čo sa tohoto týka, netreba vidieť "tam" ako ideálne. No znova sme pri výnose/zisku. Kedy sa človek snaží dosiahnuť maximum. Inak by to nerobil. A kým tento princíp funguje, budú existovať aj rôzne zadné vrátka ... v rôznej miere samozrejme. Nikto ti nebude chovať dobytok, aby ty si dobre jedol. Prvoradým jeho záujmom je naplniť si vrecká.
Bachor prežúvavcov je veľmi citlivý, je to doslova mikrosvet plný špecifických baktérií a prvokov vyžadujúcich špecifické vyvážené prostredie.
Súhlasím. A práve ten mikrosvet nie je len o tom, že "veď nechovám na mašatli/na reťazi".
Sedliak, a zvlášť chovateľ dojníc je otrokom svojej maštale - vo sviatok aj v piatok. A aj krátku dovolenku si neužije, pretože tŕpne, či mu záskok zaň dojnice nepohubí…
Už som reagoval. Nejde o človeka, ktorý bude chovať 5 ks dojníc, aby zásobil pol dediny mliekom. Toto je stará cesta. Takto sa to začínalo. Vtedy, keď nasledovným krokom bol statkár chovajúci 50 ks dojníc, aby zásobil mliekom celé mesto. Toto je cesta do nikam. Čiže obratom znova sem, kde sme dnes. Preto nepíšem o tom, že z krátkodobého hľadiska sa toto dá zmeniť zo dňa na deň. Z dlhodobého hľadiska je však nutné uvažovať nad tým, čo som písal: "Keď chceš niečo dobre urobiť, urob to sám." Potom nebudeš chovať pre druhého, ale pre seba. A budeš to robiť tak, ako to prirodzene môže udržateľne fungovať. Bežne sme vychovali 3 - 4 prasce. Otec to minule pripomenul. A ja mu hovorím: "Keby si bol vychoval len 1, bolo by to pre nás dosť. Možno 2. To ostatné sme robili pre iných, ktorí to nikdy dostatočne neocenili." A že sme sa kvôli tomu narobili, pretože sme to chovali prirodzene. Preto bolo treba i viac zemiakov i burgyne zasadiť, i viac obilia zasiať. Často sme z toho i predali, ale moje konštatovanie otcovi vyššie sa presne týka aj tohoto. Kto sa nechce venovať AJ svojej zemi (hoc len záhradke), je odtrhnutý od prostredia, v ktorom je nútený žiť celý život a pokúša sa "oklamať" faktory, ktoré prirodzene oklamať nemôže, takže nakoniec to vyjde tak ako dnes, že oklame len sám seba. Keď sme chovali býka, ako chlapec, kým iní sa išli hrať a skotačiť, ja som s kosou švihal na pole ďatelinu kosiť, s vidlami seno obracať, na ostrby klásť a s hrabľami spratovať. Ostatní šli, a kupovali v krmelcoch. Preto sme dnes tam, kde sme = zarobím a kúpim si. A kde sa kupuje, tam sú zisky.
Chov HD je v dnešnej dobe tak prepracovaný, že ak sa dodržiava technológia a máš dobrý personál i majiteľ je OK, tak je to win-win-win + win aj pre konzumenta.
V tom prípade:
1. SLAK netreba venovať vôbec žiadnu pozornosť a nechať to samé na seba,
2. JŽO dostávame načo?
Dodatok:
A aby nevznikali zbytočné nedorozumenia, dodávam, že to, o čom píšeš ty, je práve krátkodobá cesta, o ktorej píše ZoRRo. Pokiaľ sa to správne robí. Lenže je tam odkaz od neho do socializmu. A to je jednoducho s dnešným systémom neporovnateľné. Už napríklad len z hľadiska noriem.
Pre ďalších, ktorí si myslia, že píšem o "ceste vzad", keďže súčasná cesta nám oslobodila ruky na to, aby sme sa mohli venovať rozvoju niektorých vecí, vedy, techniky, bádaniu a podobne ... pripíšem: "Za akú cenu?". Kým predtým bol jeden extrém hrdlačenie na roli, dnes je druhý extrém - pohŕdanie prácou na roli (okolo statku/chovu). Riešenie musí byť dlhodobo udržateľné. Cesta z extrému do extrému je práve plná efektov, ktoré musíme dodatočne riešiť, a ktoré zdravo vyriešiť nie sme schopní, kým nepochopíme limitujúce faktory prostredia, v ktorom sa nachádzame. Dúfam, že sme sa pochopili.