S najväčšou pravdepodobnosťou nebude odpoveď taká akú očakávaš a možno ani dostatočná.
Otázka bola kladená bez potreby odpovede. Pretože som poukazoval na praktický význam tejto činnosti. Ktorý je takmer úplne nulový pretože:
1. Ak nedokážeme riešiť problémy tu, nebudeme ich vedieť riešiť ani tam = pokračovanie degradácie.
2. Takáto civilizácia, ktorá lietala z planéty na planétu, tu už s najväčšou pravdepodobnosťou bola. A pravdepodobne skončila preto, že sa nedokázala venovať plneniu zámeru, ktorý sa od nej čakal. Mars sa predpokladá za kedysi obývaný. Dnes je tam len púšť.
3. Materiálne prostriedky a vedomosti na realizáciu takéhoto projektu:
a) nie sú, alebo
b) sú úmyselne zadržiavané,
... keďže cieľom elít by bol únik zo Zeme a jej následné zničenie alebo ... (hocičo), nemožno čakať, že by sa z nich stali ľudomilné bytosti, ktoré by tento projekt posunuli do fázy "pre všetkých". A preto je podľa mňa i z hľadiska HNR obmedzené používanie technicko-technologických "hračiek", ktorými sa GP a spol. môžu vyhnúť osudu, ktorému sa dokázali vyhnúť zakaždým, keď prišla kríza. Teraz GP musí pekne sedkať na kôpke hnoja, na ktorého vytvorení sa sám takou mierou podieľal a buď sa "počlovečiť", alebo uvoľniť miesto. A to znamená, že nemá inú možnosť ako používať svoje schopnosti na odvracanie takého krízového vývoja, ktorý by znamenal jeho zánik. Je na jednej lodi s ostatnými a nemá ako sa z nej dostať preč.
Takže:
To, čoho si sa zúčastnil, je pravdepodobne iba časť "brainstormingu" v detašovanom pracovisku, ktorého úlohou je stále riešiť možnosť premiestnenia elít mimo Zeme a prežiť, keby im tu už bolo príliš horúco. Ak by sme chceli osídľovať iné planéty tak, aby sme ich nezničili, museli by sme byť na setsakra inej úrovni vývoja, než na akej úpadkovej sme kolektívne dnes. Kobylky nemajú možnosť nekontrolovane sa množiť tak, aby žrali všade, kde si zamanú. Tu sú v obmedzenom priestore. A musia si začínať zvykať na to, že keď sa nezačnú vyvíjať, hold, bude im tu tesno. Tlak na vývoj sa zvyšuje. Ale nie na ten technicko-technologický. Ale na duševno-biologický.
Porovnávať UI a nabitú pištoľ je trošku dramatické prirovnanie ale do značnej miery je na mieste.
Zďaleka nie je dramatické. Jediné, čo je tam iné je to, že guľka je schopná zabiť ťa v momente. Kým vývoj k momentu, kedy UI bude schopná človeka zabiť môže nejaký čas trvať.
Lenže za trojročné dieťa je zodpovedný rodič. Rodič má naučiť svoje dieťa ako taký nástroj používať, kedy a prečo.
Hm, tak sa mi zdá, že rodič akosi-tak "pokulháva" alebo má vypité a príliš nedbá na to, že jeho dieťa má v ruke nabitú zbraň. Zatiaľ ešte len hľadá kohútik. Sme v situácii, kedy nás nikto nepoučí o rizikách, a tí, čo majú radi ľahkú cestu, lebo je pohodlná, stejne počúvať nebudú, pretože si radi oči zakryjú fiktívnymi výhodami. To je skúsenosť z bežného života z iných vecí. Na to netreba vôbec žiadne potvrdenie vedeckého výskumu.
Tu musí do procesu vstúpiť rodič ako nositeľ vedomosti ktoré odovzdá novej generácii. Dieťa nie je predsa opica ktorá sa má učiť výhradne na vlastných skutkoch a chybách.
... a teda, tak ako tomu bolo vždy, keďže hovoríme o kolektívnom dieťati, nie o jednotlivcovi, i tu to bude tak, že macoche je jedno, či ono prežije. A preto by nám nemalo byť jedno, čo dnes činíme a ktorou cestou sa vydáme, pretože kolektívne sme mali možnosť poučiť sa z XYZ analogických situácií, ale keďže kolektív prevažne tvorí psychotyp "zombie-biorobot", ktorý miluje skratkovité zlepšováky naoko vedúce k prosperite a svetlým zajtrajškom, tento psychotyp nám masovo bude ťahať nie k používaniu UI, ale k jej ZNEUŽÍVANIU, a teda k záveru s výsledkom: "Chceli sme to urobiť ako sme to najlepšie vedeli, ale dopadlo to ako vždy."
