Umělá neintelignece bude krach starého GP, protože sice umožňuje efektivně a lépe pracovat se známým (s již objeveným), ale nic nového nevymyslí (je to neiteligence) a na ní GP vsadil, že s její pomocí bude řídit lidstvo, ale to mu vůbec nevychází.
Tá schéma v DVTR (10. kap. hneď po PFR) o tom, ako funguje inteligencia, je naozaj dobrá. Je tam "prostredie", "systém" a "sudca". Ale aj podľa tejto schémy je vidno, že bez "sudcu" by to nemohlo fungovať, nemalo by to zmysel, bol by to len prázdny algoritmus. Ako znaky bez významu, slová bez obsahu.
Inými slovami, žiadny intelekt sa nemôže rozvíjať bez dohľadu vyššieho intelektu. Vyšší intelekt vždy nižšiemu intelektu zabezpečuje prostredie, z ktorého získava intelektuálnu potravu, a tento vyšší intelekt mu prideľuje aj rozlíšenie, čo je nastavenie štatistických parametrov "rulety" a "lotériového bubna", že správne číslo/odpoveď vytočí na prvý, druhý, tretí krát, a nie až na 250ty krát.
Inými slovami, intelekt je len algoritmus-hádač, no musí mať "šťastie zhora", aby hádal viac správne, než nesprávne.
A ako sa rozvíja HNRozum, ak nemá nad sebou vyšší intelekt? Pravdepodobne sa rozvíjať nepotrebuje, pretože sám predstavuje plný, dokonale vyvinutý, nekonečný intelekt. Sám je plnosť poznania. No iné je poznať a iné zažiť. HNR môže všetko prežiť vo svojich výtvoroch, dobré aj zlé. Pretože podstatou života nie je poznanie, ale vnímanie. Nie informácie, ale city a vnemy v ich nekonečnej harmónii a mnohovariantnosti. Kto necíti, nevníma, ten nežije. V tom je rozdiel medzi ľuďmi a strojmi. Stroj prijíma obraz z kamery do procesora, a spracováva tieto informácie, ale to ešte nie je život, živé vnímanie reality. Ani nervový vzruch z oka do mozgu nie je život. To je len informácia. Ak niet v tejto hmote entity, ktorá tieto informácie živo vníma, tak bude hmota mŕtva. Preto to najcennejšie (z filozoficko-náboženského hľadiska) nie je telo, ani psychika (osoba Jožka Mrkvičku, pozor: "Ja" nie je Jožko Mrkvička, ale niečo oveľa hlbšie a večnejšie v ňom), ale hlbinné Ja, ktoré žije večne, ktoré večne vníma svet v akomkoľvek tele, v akejkoľvek osobnosti. A toto Ja sa stratiť nedá, pretože Ja je život sám. Stratil možno len materiálne, pominuteľné veci: telo, psychiku atď. Preto je aj otázne, čo si teológovia predstavujú pod pojmom duša, keď hovoria, že človek to môže stratiť. Podľa nich je duša asi nejaká vec. No ak je to vec, tak podlieha rozkladu, tak ako všetko materiálne. Večný je len život, hlbinné Ja, pozorovateľ... V tomto je každé Ja (božia iskra?) podobné Bohu... Sme účastníkmi aj poslucháčmi symfónie života.
PS: netvrdím, že musím mať v tomto objektívnu pravdu, ale aktuálne veci takto chápem a vnímam.
PS2: ten, kto povedal "myslím, teda som" sa mýlil... Myslenie je jedna vec. Vnímanie je druhá vec. Myslieť dokáže aj mŕtvy stroj. Vnímať dokáže len živá entita. Nie práca intelektu je život. Vnímanie je život. A vnímať možno nielen piatimi zmyslami. V podstate HNR mohol stvoriť nekonečne veľa zmyslov (kanálov/filtrov), ktorými vo Vesmíre možno vnímať život. A ľudia ich majú 5+ (majú aj emocie a intuíciu).
PS3: Na vnemoch je zaujímavé to, že sú nepopísateľné. Popísať ich nejakým rečovým systémom možno len bytosti, ktorá konkrétne vnemy už niekedy vnímala. Ale inak platí, že slepému nevysvetlíš, ako sa líši červená od modrej farby. Človeku bez čuchu nevysvetlíš, aký je rozdiel medzi vôňou fialiek a ruží. Preto teoretické poznanie nestačí, intelekt nestačí, treba veci aj zažiť. A to možno Boha láka k tomu, aby tvoril vnímajúce bytosti. Ak je pravda príbeh z raja, tak najprv nechal ľudí vnímať iba dobro. No neskôr dostal povolenie (po okúsení ovocia) od ľudí, aby ich nechal spoznať aj zlo. A zrejme tých, ktorí už zla majú plné zuby, sa budú opäť rodiť do dobrých svetov, alebo sa vrátia ku HNR
(ale tu je asi tiež nutne potrebné, aby títo ľudia už nemali žiadne pozemské túžby. Lebo ak by túžili zažiť čokoľvek na tejto zemi, tak tá túžba ich bude znovu vracať, aby to mohli zažiť. Preto človek musí nájsť šťastie v sebe a nie vo vonkajších materiálnych veciach, inak sa pozemských túžieb nezbaví, a bude sa stále rodiť do tohto "očistca". Šťastie je stav, dá sa navodiť myšlienkou, nie iba vecami).
