Snažil som sa to nájsť, lebo ma to zaujalo. Dokonca som si nainštaloval znova Telegram. Je tam však zo 7 kanálov s týmto názvom, ale aj tak sa mi ten Berlín v žiadnom nájsť nepodarilo.
Utajovaná história
- Thread starter Atevi
- Start date
jardob
Člen personálu
Ide o tento TG kanál: https://t.me/+FhSzI-PdjWc3Y2My
Toto je ten odkaz. Minútové videjko.
Zdroj: https://t.me/c/1732612730/6150
Toto je ten odkaz. Minútové videjko.
Zdroj: https://t.me/c/1732612730/6150
Ferry
Člen
Kostry nájdené v starovekom meste odhaľujú východoafrické historické záhady
To asi nebudu obrázky spravené na počítači. Pekne veľké kostry to sú. Aj biblia aj mnohé iné "bajky a mýty" opisujú obrov - zrejme to nie je len fantázia.
Popolvár
Člen
Ľudia prvého typu, Tolkienovi elfovia. Alebo si pozri film Bohovia egypta, či ako sa volá, kde bol evidentný výškový rozdiel medzi ľuďmi dnešného typu a “bohmi”.
Tie nádherné “antické” stavby svojou veľkosťou zodpovedajú výške “bohov”. A neboli budované len dlátom a kladivom. “Bohovia” mali otvorené jemnohmotné vnímanie a tzv. nadprirodzené schopnosti boli pre nich prirodzené od narodenia, a teda aj živlová mágia.
No stali sa minulosťou, pretože stratili oporu v morfogenetických poliach Zeme.
Na já teda neviem, ale hlavne tá ľavá fotografia nesie známky retuše nad spodnou lebkou (tzv pečiatkovanie alebo duplikovanie). Rovnako horná lebka je dosť neprirodzene umiestnená (dokonca sa zdá, ako keby bola umiestnená nad reliéfom) a tiež spodná má medzi hmotou kosti a hlinou nejasné kontúry (ako keby bola v hnedom dyme). Tiež mi to nesedí (v oku) opticky - ostrosť a veľkosť detailov a tieňov pozadia a samotných lebiek.
Ja by som sa skôr prikláňal k tomu, že minimálne táto "fotografia" je dosť nepodarená zlátanina. Bol by som preto pri prezentácii podobných "divov" sveta opatrný, hlavne pri dnešných technických možnostiach. (Ja som sa tiež nechal nedávno "nepekne" nachytať.
)Dodatok:
Dokonca môžem smelo povedať, že sa jedná naozaj o nepodarený "podvrh" (alebo skôr vtip). Na tom ľavom obrázku sa totiž jedná v oboch prípadoch o ten istý (duplicitný) obrázok lebky. Ak si pozorne pozriete (mne to tiež spočiatku uniklo) ľavú stranu lebky, je tip-top tá istá hore aj dolu. Rovnako pravý nadočnicový (zlomený?) oblúk, a tiež aj dva horné pravé zuby u spodnej sú tie isté, čo hore (dole chýba ten najviac vpravo). Takže máme (aspoň zatiaľ) po záhade.
Naposledy upravené:
Viditeľná je tiež neproporcionalita veľkostí ľudí (zelená teta vpravo )a ich neprirodzené zaborenie sa do "bahna", navyše pôda, vzhľadom na hŕbu kameňov vľavo, by mala byť riadne kamenistá - do takej sa len tak ľahko nezaboríš. Tiež mi to vychádza na podvrh.
Popolvár
Člen
Súhlasím s vami, avšak je hlavnou témou podvrh a falšovanie týchto fotiek, alebo to, prečo oficiálna história a archológia tak úzkostlivo “retušuje” všetky reálne nálezy a zmienky o existencii obrov v ani nie tak vzdialenej minulosti?
Ja som predsa nenapadol tému "utajovaná história", ani žiadneho prispievateľa. Sám som na pochybách, čo sa týka toho, čo nám hlavnoprúdová "vedecká" obec predkladá a s veľkou obľubou pozerám alternatívnu archeológiu a výklady dejín. Avšak musíte sám uznať, že každá hypotéza by mala mať reálny základ. Tu som len upozornil na pochybný dôkazný materiál k téme obrov na Zemi, ktorý nás môže skôr diskreditovať ako posunúť ďalej. Myslel som, že diskusia tu je na mieste. Snáď som to nemusel urobiť tak dôsledne.
Je pravda, že poslednou vetou som sa už dopustil paušalizovania a na základe jedného fejku vyznela ako zhodenie celého problému zo stola. Ako však Iana poznamenala (v príspevku vyššie), sú aj iné dôkazy (architektúra), ktoré by mohli potvrdzovať existenciu obrov na Zemi, a tie lebky môžu slúžiť práve na diskreditáciu tejto témy. (Ale to už špekulujem.) Takže tú poslednú vetu (môjho pedošlého príspevku) beriem naspäť.
Naposledy upravené:
ten podvrh slúži, podľa mňa, len ako háčik, na ktorý chcú chytiť podporovateľov odhalenia minulosti a potom ich deklasovať ako naivky veriace každej fotomontáži (v štýle: "Zem je plochá"). Ide o vysokú prioritu, preto to utajovanie a falšovanie.
Kamilakamila
Nový člen
Odpově´d zní : Výboj plazmatu. Doporučuji k tomu velmi zajímavé video :Pote niekto spravil na africkom kontinente Oko Sahary -kráter o veľkosti 48.3 km.
View attachment 1526
Oko Sahary - Mauritánia - PlaceMania
Až nabudúce poletíš nad Mauritániou alebo sa budeš nachádzať na vesmírnej stanici nad Afrikou, pozri sa z okienka na "oko Sahary". Zazrieť ho by nemalowww.placemania.sk
Zdroj: https://www.youtube.com/watch?v=HdfBGqWpW5w
Jak vzniklo ůzemí, kde se nyní nachází Česká rep. Proč se tu vyskytuje tolik silných energetických bodů, zvláštnosti našich vodních pramenů, hornin a pod. Taky se v pořadu dozvíte původ názvů Čechy a Bohémia nebo kdo založil Prahu.
Zdroj: https://youtube.com/live/5zhEEX0gdKc?si=GsB5YvPbie1TKjSw
Zdroj: https://youtube.com/live/5zhEEX0gdKc?si=GsB5YvPbie1TKjSw
Atevi
Člen
K utajovanej histórii - niečo na úvahu:
Robotický stavebný stroj dokáže pomocou 3D digitálneho mapovania a umelej inteligencie určiť najlepšie umiestnenie každého kameňa v stene bez pokynov človeka.
Autonómny robot s veľkým chápadlom dokáže premeniť hromady balvanov na obrovské kamenné múry bez malty tým, že sa sám naučí umiestňovať každý kameň nepravidelného tvaru ako ďalší stavebný blok.
Robotické rýpadlo postavilo 6 metrov vysokú a 65 metrov dlhú skalnú stenu vo verejnom parku na okraji švajčiarskeho Zürichu. Použil tiež veľkú lopatu, aby samostatne upravil park s terasami.
„Ide o prvé dielo, pri ktorom sa takéto robotické rýpadlo používa na rozsiahlu výstavbu trvalých suchých kamenných múrov,“ hovorí Ryan Luke Jones z ETH Zürich vo Švajčiarsku.
URL unfurl="true"]https://gramaziokohler.arch.ethz.ch/web/e/projekte/442.html[/URL]
K tomu pridám tieto obrázky - určite sú vám známe : Steny v Cusco Peru (foto 1 a 2).
A vedci stále nevedia, ako starodávne aztécke a mayské civilizácie stavali takéto steny osadzovaním blokov bez použitia cementu alebo malty.
(Posledná 3. foto je z aktuálneho projektu)
Robotický stavebný stroj dokáže pomocou 3D digitálneho mapovania a umelej inteligencie určiť najlepšie umiestnenie každého kameňa v stene bez pokynov človeka.
Autonómny robot s veľkým chápadlom dokáže premeniť hromady balvanov na obrovské kamenné múry bez malty tým, že sa sám naučí umiestňovať každý kameň nepravidelného tvaru ako ďalší stavebný blok.
Robotické rýpadlo postavilo 6 metrov vysokú a 65 metrov dlhú skalnú stenu vo verejnom parku na okraji švajčiarskeho Zürichu. Použil tiež veľkú lopatu, aby samostatne upravil park s terasami.
„Ide o prvé dielo, pri ktorom sa takéto robotické rýpadlo používa na rozsiahlu výstavbu trvalých suchých kamenných múrov,“ hovorí Ryan Luke Jones z ETH Zürich vo Švajčiarsku.
URL unfurl="true"]https://gramaziokohler.arch.ethz.ch/web/e/projekte/442.html[/URL]
K tomu pridám tieto obrázky - určite sú vám známe : Steny v Cusco Peru (foto 1 a 2).
A vedci stále nevedia, ako starodávne aztécke a mayské civilizácie stavali takéto steny osadzovaním blokov bez použitia cementu alebo malty.
(Posledná 3. foto je z aktuálneho projektu)
Prílohy
Naposledy upravené:
Atevi
Člen
Mezopotámske hlinené gule - sú to staroveké pamiatky alebo prehistorické pevné disky?
Výskum uskutočnený koncom roka 2013 poskytol zaujímavé vodítka k rozlúšteniu záhad 5500 rokov starých mezopotámskych hlinených gúľ. Štúdia, ktorá pomocou počítačovej tomografie skúmala vnútro hlinených gúľ, zistila, že gule môžu predstavovať „úplne prvý systém na ukladanie údajov na svete“.
https://www.ancient-origins.net/news-science-space/ct-scan-soft-tissue-0010786
Výskumníci použili špičkové vybavenie a 3D modelovanie, aby sa pozreli dovnútra guľôčok a zistili, že obsahujú žetóny v rôznych geometrických tvaroch. Možno čísla predstavovali čísla používané pri počítaní rôznych druhov vymieňaných produktov. Ak áno, kód môže byť možné prelomiť tak, že zistíte, ako sú typy tokenov zoskupené a rozlíšené.
Niektoré z mezopotámskych hlinených guľôčok majú tiež drobné križujúce sa kanály, o ktorých Christopher Woods, profesor Orientálneho inštitútu na Chicagskej univerzite, uviedol, že mohli obsahovať tenké vlákna spojené na vonkajšej strane. Vlákna mohli mať štítky, možno vyrobené z vosku, ktoré odrážali žetóny vo vnútri hlinených guličiek.
Napodiv, v jednom prípade CT vyšetrenie mezopotámskej hlinenej gule tiež odhalilo, že jedna guľa obsahovala žetóny, ktoré boli pred umiestnením do gule zabalené do látky a potom sa na ne vyliala tekutina ako bitúmen. Dôvod toho stále zostáva záhadou.
Zdroj: https://www.youtube.com/watch?v=IumtO8jLC4U
https://www.ancient-origins.net/new...men-discovered-anglo-saxon-boat-burial-021089
Región, ktorý bol kedysi domovom prosperujúcej civilizácie Mezopotámie, nie je jediným miestom, kde sa našli hlinené alebo kamenné gule. V Škótsku sa našlo viac ako 400 vyrezávaných kamenných gúľ z obdobia neolitu medzi rokmi 3 000 a 2 000 pred Kristom, zatiaľ čo tisíce hlinených loptičiek veľkosti bejzbalu boli nájdené v starovekom neolitickom meste Çatalhöyük v Turecku.
Je náhoda, že tieto artefakty sa našli v mnohých krajinách sveta patriacich do rovnakej éry?
Boli použité na rovnaký účel ako gule z mezopotámskej hliny? Nedávny výskum môže priviesť o krok bližšie k pochopeniu týchto tajomných relikvií, no stále je sa čo učiť.
A hlavne, nájdu rovnaký čítací počítač/skener, v ktorom boli umiestnené tieto gule/flash disky s informáciami?
https://www.ancient-origins.net/ancient-places-asia/mesopotamia-0012257
Výskum uskutočnený koncom roka 2013 poskytol zaujímavé vodítka k rozlúšteniu záhad 5500 rokov starých mezopotámskych hlinených gúľ. Štúdia, ktorá pomocou počítačovej tomografie skúmala vnútro hlinených gúľ, zistila, že gule môžu predstavovať „úplne prvý systém na ukladanie údajov na svete“.
https://www.ancient-origins.net/news-science-space/ct-scan-soft-tissue-0010786
Výskumníci použili špičkové vybavenie a 3D modelovanie, aby sa pozreli dovnútra guľôčok a zistili, že obsahujú žetóny v rôznych geometrických tvaroch. Možno čísla predstavovali čísla používané pri počítaní rôznych druhov vymieňaných produktov. Ak áno, kód môže byť možné prelomiť tak, že zistíte, ako sú typy tokenov zoskupené a rozlíšené.
Niektoré z mezopotámskych hlinených guľôčok majú tiež drobné križujúce sa kanály, o ktorých Christopher Woods, profesor Orientálneho inštitútu na Chicagskej univerzite, uviedol, že mohli obsahovať tenké vlákna spojené na vonkajšej strane. Vlákna mohli mať štítky, možno vyrobené z vosku, ktoré odrážali žetóny vo vnútri hlinených guličiek.
Napodiv, v jednom prípade CT vyšetrenie mezopotámskej hlinenej gule tiež odhalilo, že jedna guľa obsahovala žetóny, ktoré boli pred umiestnením do gule zabalené do látky a potom sa na ne vyliala tekutina ako bitúmen. Dôvod toho stále zostáva záhadou.
Zdroj: https://www.youtube.com/watch?v=IumtO8jLC4U
https://www.ancient-origins.net/new...men-discovered-anglo-saxon-boat-burial-021089
Región, ktorý bol kedysi domovom prosperujúcej civilizácie Mezopotámie, nie je jediným miestom, kde sa našli hlinené alebo kamenné gule. V Škótsku sa našlo viac ako 400 vyrezávaných kamenných gúľ z obdobia neolitu medzi rokmi 3 000 a 2 000 pred Kristom, zatiaľ čo tisíce hlinených loptičiek veľkosti bejzbalu boli nájdené v starovekom neolitickom meste Çatalhöyük v Turecku.
Je náhoda, že tieto artefakty sa našli v mnohých krajinách sveta patriacich do rovnakej éry?
Boli použité na rovnaký účel ako gule z mezopotámskej hliny? Nedávny výskum môže priviesť o krok bližšie k pochopeniu týchto tajomných relikvií, no stále je sa čo učiť.
A hlavne, nájdu rovnaký čítací počítač/skener, v ktorom boli umiestnené tieto gule/flash disky s informáciami?
https://www.ancient-origins.net/ancient-places-asia/mesopotamia-0012257
Prílohy
Atom
Člen
O tomhle se už někdy někde četl, že se tak dříve obchodovalo (matně si vzpomínám, ale bez záruky, že to bylo v Egyptě). Zatavilo se to, aby se to nemohlo měnit a podvádět a rozlomilo se to až při případném soudu přede všemi.
Atevi
Člen
K tým výškam nálezov pozostatkov:
Masoni a ilumináti ukazujú, ako Atlanti (22 hierofantov) prišli do Egypta z Tibetu, po skončení planetárnej katastrofy a smrti Atlantídy a civilizácie.
Ukázali, ako hierofanti a preživší obyvatelia Atlantídy (spolu s hierofantami aj Leviti, Koheni) vstupujú do krajín Egypta, aby začali všetko od úplného začiatku. Dokonca aj to, ako približne vyzerali (aj vzrast hierofantov) a čo mali oblečené.
Hennessy X O The Seven Worlds Directed by Ridley Scott :
Zdroj: https://www.youtube.com/watch?v=Hat0Gd0GAqw&ab_channel=Admarket
Masoni a ilumináti ukazujú, ako Atlanti (22 hierofantov) prišli do Egypta z Tibetu, po skončení planetárnej katastrofy a smrti Atlantídy a civilizácie.
Ukázali, ako hierofanti a preživší obyvatelia Atlantídy (spolu s hierofantami aj Leviti, Koheni) vstupujú do krajín Egypta, aby začali všetko od úplného začiatku. Dokonca aj to, ako približne vyzerali (aj vzrast hierofantov) a čo mali oblečené.
Hennessy X O The Seven Worlds Directed by Ridley Scott :
Zdroj: https://www.youtube.com/watch?v=Hat0Gd0GAqw&ab_channel=Admarket
Prílohy
Pravdivé dejiny sa dajú skryť pred očami verejnosti nie len utajením. Problémom samotnej metódy utajenia je často skutočnosť, že nejaké stopy aj tak zostanú, takpovediac je ťažko „spáchať dokonalý zločin“.
Ďalšou, a dosť rozšírenou metódou o snahu skresliť, čiastočne alebo totálne dezinpretovať dejiny je jednak presýtiť informačné pole, čo potom spôsobí, že pravda bude len jedna z mnohých interpretácií udalostí („pod lampou je najväčšia tma“) alebo zamlčať fakty, ktoré sú síce známe prípadne aj veľa tisíckam, možno aj miliónom ľudí z danej geografickej oblasti sveta, ale na druhej strane sa o nich nehovorí vo svete, a najmä nie v mainstreamovom mediálnom priestore a čo je ešte dôležitejšie, nevyučuje sa o nich vôbec na školách a tým pádom sa zafixujú v detských hlavách len tie informácie, ktoré vytvárajú želanú konečnú interpretačnú podobu tej ktorej udalosti v ľudských dejinách. A tie informácie nakoniec môžu byť ešte utvrdené napríklad aj historickými dokumentárnymi alebo aj nedokumentárnymi filmami prípadne inými kultúrno-umeleckými dielmi. Pritom, opakujem, sú k dispozícii aj fakty, ktoré sú nepopierateľné, len treba vedieť správne si položiť otázky resp. správne vyhľadávať dostupné informácie a uplatniť pri tom metódy, ktoré sú popísané v KSB. A nakoniec dôvody, samotný priebeh a následky konkrétnej historickej udalosti budú celkom iné, ako ich môžeme dočítať na všelijakých Wikipédiach alebo učebniciach dejepisu.
Uvediem konkrétny príklad, takto to bude pochopiteľné najlepšie, že na čo tu narážam.
Vezmime si napríklad výklad udalostí objavenia amerického kontinentu Krištofom Kolumbom v roku 1492. Tá verzia, čo ľudia majú v hlavách, t.j. príčiny, udalosti v tej dobe a následky objavu sú celkom falošné.
Príklad: budem citovať zo slovenskej verzie Wikipédie „Objavenie Ameriky“, ešte konkrétnejšie pár viet z jej časti „Krištof Kolumbus a objavenie Ameriky“:
„3. augusta 1492 sa vydal s loďami Santa Maria (najväčšia, vlajková loď), Pinta (menšia karavela) a Niña (najmenšia karavela) objaviť západnú cestu do Indie. 12. októbra sa dostal na ostrov ktorý pomenoval San Salvador (domorodci ho nazývali Guanahani) v dnešných Bahamách. Kolumbus tiež objavil pobrežie Kuby a ostrova Hispaniola. Na Vianoce 1492 uviazla zásobovacia loď Santa Maria na plytčine a musela tu byť zanechaná. Indiánsky náčelník Guacanagari dovolil aby tu založili prvú osadu La Navidad, kde zostalo 39 mužov. 15. marca 1493 sa Kolumbus s posádkou vrátil do Španielska a až do konca svojho života si myslel, že sa dostal do Indie. Preto domorodcov nazval Indiáni. Taliansky moreplavec Amerigo Vespucci si ako prvý uvedomil, že Kolumbus objavil nový kontinent, vďaka čomu bola Amerika pomenovaná podľa jeho mena. Španieli začali vytvárať na nových územiach svoje kolónie, k čomu sa v krátkom čase pridali aj Portugalci.“
Je toho veľa, čo sa dá povedať už len na základe hore uvedenej citácie, do všetkých podrobností sa nebudem púšťať, lebo by sa dalo napísať aj jedná menšia kniha o celej udalosti. Vypichnem tu len jednu myšlienku: „15. marca 1493 sa Kolumbus s posádkou vrátil do Španielska“. Evokuje to samozrejme v čitateľovi, že Krištofovi Kolumbovi teda objavil novú územia na západe (tzv. Západnú Indiu podľa vtedajšej terminológie“) a ako prvý sa víťazoslávne plavil do prístavu Palos de la Frontera, teda do námorného prístavu, kam bol aj logicky očakávaný jeho príchod.
Lenže skoro nikto nemá ani tušenia o tom – okrem domácich, „zablúdených“ turistov a lepšie informovanej obyvateľov najmä Španielska a Portugalska -, že už 1. marca 1493 karavela Pinta pod velením kapitána Martína Alonso Pinzóna sa ukotvila v prístave Bayonne ( v galícijčine Baiona), na severo-západe španielskej Galície.
Je tam aj miestny múzeum („Museo de la Carabela Pinta“, ktorý hrdo hlási, že „Baiona bola prvým prístavom v Európe, ktorý dostal správu o objavení Ameriky. Dňa 1. marca 1493 v týchto vodách zakotvila karavela Pinta, ktorej kapitánom bol Martín Alonso Pinzón. Na pamiatku 5. storočnice objavenia bola postavená replika lode, ktorá je stále ukotvená pre návštevníkov v jednom z prístavísk.“
Nech sa páči, tu je link:
No priznajte sa, kto to z vás tušil? Kde sa to píše, v akých učebniciach? Aká Baiona?!
Inak, tým, že kapitán Pinzón vyhodil svoje kotvy práve v Baione, spečatil si svoj osud. Je dlhé vysvetlenie, že prečo, ale faktom je, že keď sa konečne Kolumbus dotrepal s Niñou do Palosu po 9 dňovej „neplánovanej Volta a Portugal“, tak v ten istý deň sa tam objavila aj Pinta, ale umierajúceho kapitána Pinzóna už svoji námorníci niesli dole z lode na nosidlách. Nie je vôbec vylúčené, že už vtedy bol mŕtvy, ale jeho smrť bola čoskoro aj oficiálne ohlásená, ešte v marci 1493.
Ďalšia udalosť, ktorá sa spomína aj v krátkom texte citovanej z Wikipédia: „Na Vianoce 1492 uviazla zásobovacia loď Santa Maria na plytčine a musela tu byť zanechaná.“
Nuž, vlajková loď expedície Santa María (celým názvom „Santa María de la Inmaculada Concepción“-, ktorému velil sám Kolumbus, a ktorý bola prenajatá a dostala svoje nové meno len pred expedíciou na západ (pôvodné meno plavidla bolo „La Gallega“ t.j. „Galíčan“; jeho pôvodný majiteľ, Juan de la Cosa pochádzal z Galície a sám sa plavil spolu s Kolumbom na tejto lodi) sa ani náhodou nepotopila z nedbalosti na prvý deň vianočný, 25.12.1492 pri severo-východnom pobreží dnešného Haiti (t.j. ostov Hispaniola) – zväčša z pozostalého materiálu potopenej lode bolo vybudované prvá, maličká usadlosť Španielmi v Novom Svete, Puerto de la Navidad (t.j. Vianočný prístav). Keď sa tam Kolumbus najbližšie vrátil 27. novembra 1493, všetkých 39 námorníkov, ktorí tam museli zostať, keďže jednoducho na Pintu a Niñu sa nezmestili, boli mŕtvi. Takpovediac „migranti“ mali asi nezhody s pôvodným domorodým obyvateľstvom... Dnes na tom mieste sa nachádza už len archeologické nálezisko.
Osud lode Santa María bola taktiež dopredu predurčená; nanajvýš bizarnou náhodou mohol byť len fakt, že loď s týmto menom sa práve potopila na Vianoce.
Preto Kolumbus prebral velenie lode Niña od Vicente Yáñez Pinzóna, brata nešťastníka Martína, ktorý teda celý čas velil Pinte.
Ešte spomeniem, že je dodnes diskutovaná otázka, že kto vlastne bol Krištof Kolumbus. Jedno je vylúčené: nepochádzal z vtedajšej Janovskej republiky, ako sa to dnes takmer všade tvrdí. Po pôvode svojho otca dlho pátrali aj vlastní synovia. Prvý z nich Diogo, ktorý sa narodil ešte v Portugalsku a aj druhý, veľmi vzdelaný a rozhľadený Hernando, ktorý mal už španielsku matku a sám písal knihy, venoval veľa energie na túto činnosť ohľadne otca, ale so stopercentným výsledkom sa mu nepodarilo dopátrať k ničomu.
O tejto téme sa najviac diskutuje aj vo vedeckých kruhoch vo Španielsku, Portugalsku, samozrejme Taliansku, ale aj inde (napr. v SŠA).
Napríklad španielsky historik Celso Garcia de la Riega po naštudovaní viacerých dokumentov z 15. storočia vyhlásil, citujem: „El descobridor de América no nació en Génova y fué oriundo de algún lugar de la tierra hispana situado en la banda occidental de la Península entre os los cabos Ortegal y San Vicente“, t.j. „Objaviteľ Ameriky sa nenarodil v Janove a pochádzal z istej hispánskej krajiny, ktorá sa nachádza na západnej strane polostrova medzi mysmi Ortegal a San Vicente.“ Keď sa pozriete na mapu, tak zistíte, že mys Ortegal je na severe dnešnej Galície vo Španielsku a mys San Vicente je najjužnejším bodom Portugalska. Čo je teda dosť ďaleko od Janova.
S horeuvedeným tvrdením súhlasil aj Ricardo Beltrán y Rózpide, môžete si vyhľadať na internete, kto vlastne bol tento pán. Samozrejme nebol resp. nie je z tohto hľadiska jediným historikom. A dôvodov, prečo existujú také tvrdenia, je neúrekom. Život Kolumba je plný záhad, ktoré jednoducho oficiálne opakované lživé tvrdenia logicky nevedia vysvetliť.
Asi nie náhodou stojí v Južnom Portugalsku, v mestečku Cuba, v regióne Aletenjo v Portugalsku socha Cristóvão Colombo, nech sa páči, pozrite sa na to:
Lenže aj veľa ľudí z Portugalska tuší, že to meno, ktoré Kolumbus používal a pod ktorým vošiel do histórie, nie je jeho rodné meno!
Mohol by som dlho pokračovať, ale na záver už len jedna vec.
Mnohí z vás asi videli veľkofilm „1492“ z roku 1992 od režiséra Ridley Scotta s hlavnou úlohou Gérarda Depardieu. A určite poznáte aj hudbu k tomuto filmu, ktorú zložil Vangelis.
Zdroj: https://www.youtube.com/watch?v=aCynyt9z8CQ
Dobrá hudba, že? Áno, Vangelis bol vynikajúcim hudobníkom, o tom niet pochýb. Ale zamysleli ste niekedy, že čo sa spieva a v akom jazyku v hore uvedenej ukážke? Človek by povedal, že španielčina, však ide o veľký objav Španielov. Ale kto rozumie po španielsky a započúva sa do textu, takto nesedí. Nie je to španielčina. Tak čo potom? Azda latinčina! Znie to tak, nie? Ale kto vie po latinsky zistí, že to teda ani latinčina nie je. Čo to je teda za jazyk?
In noreni per ipe
In noreni cora
Tira mine per ito
Ne domina
In noreni per ipe
In noreni cora
Tira mine per ito
Ne domina
In noreni per ipe
In noreni cora
Tira mine per ito
Ne domina
In romine tirmeno
Ne romine to fa
Imaginas por meno
Per imentira
Vangelis si vymislel k tejto známej melódii fiktívny jazyk. Ak sa na to pozrieme z hľadiska fonetiky, gramatiky a všeobecne z jazykovedy, tak je jasné, že je to jazyk skomolený z kastílčiny (základ dnešnej španielčiny), portugalčiny, latinčiny a sú tam aj mierne náznaky francúzštiny.
A keď človek spozná všetky detaily, stáročie trvajúcu predohru a následky tohto fascinujúceho príbehu, tak vtedy to začína dávať zmysel! Vangelis teda presne vedel, že čo sa robí a prečo robí, mimochodom o tom svedčí aj iná hudobná sekvencia z tohto istého filmu s názvom „Monastery of La Rabida“. Je to miesto úmrtia Martína Alonso Pinzóna (mŕtvy mohol byť už 15.3.1493 ako som už skôr spomínal, to už asi nezistíme), ale je tam určite pochovaný, teda v kláštore La Rabida, v Palos de la Frontera, v rodisku Pinzónovcov.
Vangelis bol fakt veľmi dobrý hudobník, ale z morálnej stránky pochybil. Lebo v tomto prípade dal svoje meno ku klamlivému príbehu a skrz svojej silnej hudby pomohol podporiť oficiálne klamstvá na 2. priorite, zafixovať ich v hlavách ľudí. Vyzerá to tak, že bol kádrom GP.
Celý proces objavenia Ameriky Západom, vtedy reprezentovaného jeho silnými hráčmi, t.j. Španielskom a Portugalskom, ktorý vyústil do uzavretia vtedy kľúčovej Tordesillaskej zmluvy (7. júna 1494) bol okamžite požehnaný pápežom Alexandrom VI. Lenže jeden z podpisujúcich strán bol už od začiatku vedený za nos a hral sa svojím partnerom ako mačka s myšou, ale je pravdou, že jednou z motivácie tohto konania bol aj strach. A svoj dlho pripravovaný plán nakoniec aj úspešne dokončil. O tom však knihy dejepisu nenapíšu ani slovo.
Aj tento príbeh je o tom, o čom som sa zmienil na začiatku: o pravde sa nehovorí, je skrytá, ale nie je vôbec nedostupná zo zdrojov, ktoré sú á priori k dispozícii, sú verejné. Fakty, z ktorých bola tu spomenutá len ich veľmi malá časť, hovoria za seba a nakoniec do seba zapadnú ako puzzle.
Ďalšou, a dosť rozšírenou metódou o snahu skresliť, čiastočne alebo totálne dezinpretovať dejiny je jednak presýtiť informačné pole, čo potom spôsobí, že pravda bude len jedna z mnohých interpretácií udalostí („pod lampou je najväčšia tma“) alebo zamlčať fakty, ktoré sú síce známe prípadne aj veľa tisíckam, možno aj miliónom ľudí z danej geografickej oblasti sveta, ale na druhej strane sa o nich nehovorí vo svete, a najmä nie v mainstreamovom mediálnom priestore a čo je ešte dôležitejšie, nevyučuje sa o nich vôbec na školách a tým pádom sa zafixujú v detských hlavách len tie informácie, ktoré vytvárajú želanú konečnú interpretačnú podobu tej ktorej udalosti v ľudských dejinách. A tie informácie nakoniec môžu byť ešte utvrdené napríklad aj historickými dokumentárnymi alebo aj nedokumentárnymi filmami prípadne inými kultúrno-umeleckými dielmi. Pritom, opakujem, sú k dispozícii aj fakty, ktoré sú nepopierateľné, len treba vedieť správne si položiť otázky resp. správne vyhľadávať dostupné informácie a uplatniť pri tom metódy, ktoré sú popísané v KSB. A nakoniec dôvody, samotný priebeh a následky konkrétnej historickej udalosti budú celkom iné, ako ich môžeme dočítať na všelijakých Wikipédiach alebo učebniciach dejepisu.
Uvediem konkrétny príklad, takto to bude pochopiteľné najlepšie, že na čo tu narážam.
Vezmime si napríklad výklad udalostí objavenia amerického kontinentu Krištofom Kolumbom v roku 1492. Tá verzia, čo ľudia majú v hlavách, t.j. príčiny, udalosti v tej dobe a následky objavu sú celkom falošné.
Príklad: budem citovať zo slovenskej verzie Wikipédie „Objavenie Ameriky“, ešte konkrétnejšie pár viet z jej časti „Krištof Kolumbus a objavenie Ameriky“:
„3. augusta 1492 sa vydal s loďami Santa Maria (najväčšia, vlajková loď), Pinta (menšia karavela) a Niña (najmenšia karavela) objaviť západnú cestu do Indie. 12. októbra sa dostal na ostrov ktorý pomenoval San Salvador (domorodci ho nazývali Guanahani) v dnešných Bahamách. Kolumbus tiež objavil pobrežie Kuby a ostrova Hispaniola. Na Vianoce 1492 uviazla zásobovacia loď Santa Maria na plytčine a musela tu byť zanechaná. Indiánsky náčelník Guacanagari dovolil aby tu založili prvú osadu La Navidad, kde zostalo 39 mužov. 15. marca 1493 sa Kolumbus s posádkou vrátil do Španielska a až do konca svojho života si myslel, že sa dostal do Indie. Preto domorodcov nazval Indiáni. Taliansky moreplavec Amerigo Vespucci si ako prvý uvedomil, že Kolumbus objavil nový kontinent, vďaka čomu bola Amerika pomenovaná podľa jeho mena. Španieli začali vytvárať na nových územiach svoje kolónie, k čomu sa v krátkom čase pridali aj Portugalci.“
Je toho veľa, čo sa dá povedať už len na základe hore uvedenej citácie, do všetkých podrobností sa nebudem púšťať, lebo by sa dalo napísať aj jedná menšia kniha o celej udalosti. Vypichnem tu len jednu myšlienku: „15. marca 1493 sa Kolumbus s posádkou vrátil do Španielska“. Evokuje to samozrejme v čitateľovi, že Krištofovi Kolumbovi teda objavil novú územia na západe (tzv. Západnú Indiu podľa vtedajšej terminológie“) a ako prvý sa víťazoslávne plavil do prístavu Palos de la Frontera, teda do námorného prístavu, kam bol aj logicky očakávaný jeho príchod.
Lenže skoro nikto nemá ani tušenia o tom – okrem domácich, „zablúdených“ turistov a lepšie informovanej obyvateľov najmä Španielska a Portugalska -, že už 1. marca 1493 karavela Pinta pod velením kapitána Martína Alonso Pinzóna sa ukotvila v prístave Bayonne ( v galícijčine Baiona), na severo-západe španielskej Galície.
Je tam aj miestny múzeum („Museo de la Carabela Pinta“, ktorý hrdo hlási, že „Baiona bola prvým prístavom v Európe, ktorý dostal správu o objavení Ameriky. Dňa 1. marca 1493 v týchto vodách zakotvila karavela Pinta, ktorej kapitánom bol Martín Alonso Pinzón. Na pamiatku 5. storočnice objavenia bola postavená replika lode, ktorá je stále ukotvená pre návštevníkov v jednom z prístavísk.“
Nech sa páči, tu je link:
Museo de la Carabela Pinta
turismoriasbaixas.com
No priznajte sa, kto to z vás tušil? Kde sa to píše, v akých učebniciach? Aká Baiona?!
Inak, tým, že kapitán Pinzón vyhodil svoje kotvy práve v Baione, spečatil si svoj osud. Je dlhé vysvetlenie, že prečo, ale faktom je, že keď sa konečne Kolumbus dotrepal s Niñou do Palosu po 9 dňovej „neplánovanej Volta a Portugal“, tak v ten istý deň sa tam objavila aj Pinta, ale umierajúceho kapitána Pinzóna už svoji námorníci niesli dole z lode na nosidlách. Nie je vôbec vylúčené, že už vtedy bol mŕtvy, ale jeho smrť bola čoskoro aj oficiálne ohlásená, ešte v marci 1493.
Ďalšia udalosť, ktorá sa spomína aj v krátkom texte citovanej z Wikipédia: „Na Vianoce 1492 uviazla zásobovacia loď Santa Maria na plytčine a musela tu byť zanechaná.“
Nuž, vlajková loď expedície Santa María (celým názvom „Santa María de la Inmaculada Concepción“-, ktorému velil sám Kolumbus, a ktorý bola prenajatá a dostala svoje nové meno len pred expedíciou na západ (pôvodné meno plavidla bolo „La Gallega“ t.j. „Galíčan“; jeho pôvodný majiteľ, Juan de la Cosa pochádzal z Galície a sám sa plavil spolu s Kolumbom na tejto lodi) sa ani náhodou nepotopila z nedbalosti na prvý deň vianočný, 25.12.1492 pri severo-východnom pobreží dnešného Haiti (t.j. ostov Hispaniola) – zväčša z pozostalého materiálu potopenej lode bolo vybudované prvá, maličká usadlosť Španielmi v Novom Svete, Puerto de la Navidad (t.j. Vianočný prístav). Keď sa tam Kolumbus najbližšie vrátil 27. novembra 1493, všetkých 39 námorníkov, ktorí tam museli zostať, keďže jednoducho na Pintu a Niñu sa nezmestili, boli mŕtvi. Takpovediac „migranti“ mali asi nezhody s pôvodným domorodým obyvateľstvom... Dnes na tom mieste sa nachádza už len archeologické nálezisko.
Osud lode Santa María bola taktiež dopredu predurčená; nanajvýš bizarnou náhodou mohol byť len fakt, že loď s týmto menom sa práve potopila na Vianoce.
Preto Kolumbus prebral velenie lode Niña od Vicente Yáñez Pinzóna, brata nešťastníka Martína, ktorý teda celý čas velil Pinte.
Ešte spomeniem, že je dodnes diskutovaná otázka, že kto vlastne bol Krištof Kolumbus. Jedno je vylúčené: nepochádzal z vtedajšej Janovskej republiky, ako sa to dnes takmer všade tvrdí. Po pôvode svojho otca dlho pátrali aj vlastní synovia. Prvý z nich Diogo, ktorý sa narodil ešte v Portugalsku a aj druhý, veľmi vzdelaný a rozhľadený Hernando, ktorý mal už španielsku matku a sám písal knihy, venoval veľa energie na túto činnosť ohľadne otca, ale so stopercentným výsledkom sa mu nepodarilo dopátrať k ničomu.
O tejto téme sa najviac diskutuje aj vo vedeckých kruhoch vo Španielsku, Portugalsku, samozrejme Taliansku, ale aj inde (napr. v SŠA).
Napríklad španielsky historik Celso Garcia de la Riega po naštudovaní viacerých dokumentov z 15. storočia vyhlásil, citujem: „El descobridor de América no nació en Génova y fué oriundo de algún lugar de la tierra hispana situado en la banda occidental de la Península entre os los cabos Ortegal y San Vicente“, t.j. „Objaviteľ Ameriky sa nenarodil v Janove a pochádzal z istej hispánskej krajiny, ktorá sa nachádza na západnej strane polostrova medzi mysmi Ortegal a San Vicente.“ Keď sa pozriete na mapu, tak zistíte, že mys Ortegal je na severe dnešnej Galície vo Španielsku a mys San Vicente je najjužnejším bodom Portugalska. Čo je teda dosť ďaleko od Janova.
S horeuvedeným tvrdením súhlasil aj Ricardo Beltrán y Rózpide, môžete si vyhľadať na internete, kto vlastne bol tento pán. Samozrejme nebol resp. nie je z tohto hľadiska jediným historikom. A dôvodov, prečo existujú také tvrdenia, je neúrekom. Život Kolumba je plný záhad, ktoré jednoducho oficiálne opakované lživé tvrdenia logicky nevedia vysvetliť.
Asi nie náhodou stojí v Južnom Portugalsku, v mestečku Cuba, v regióne Aletenjo v Portugalsku socha Cristóvão Colombo, nech sa páči, pozrite sa na to:
Lenže aj veľa ľudí z Portugalska tuší, že to meno, ktoré Kolumbus používal a pod ktorým vošiel do histórie, nie je jeho rodné meno!
Mohol by som dlho pokračovať, ale na záver už len jedna vec.
Mnohí z vás asi videli veľkofilm „1492“ z roku 1992 od režiséra Ridley Scotta s hlavnou úlohou Gérarda Depardieu. A určite poznáte aj hudbu k tomuto filmu, ktorú zložil Vangelis.
Zdroj: https://www.youtube.com/watch?v=aCynyt9z8CQ
Dobrá hudba, že? Áno, Vangelis bol vynikajúcim hudobníkom, o tom niet pochýb. Ale zamysleli ste niekedy, že čo sa spieva a v akom jazyku v hore uvedenej ukážke? Človek by povedal, že španielčina, však ide o veľký objav Španielov. Ale kto rozumie po španielsky a započúva sa do textu, takto nesedí. Nie je to španielčina. Tak čo potom? Azda latinčina! Znie to tak, nie? Ale kto vie po latinsky zistí, že to teda ani latinčina nie je. Čo to je teda za jazyk?
In noreni per ipe
In noreni cora
Tira mine per ito
Ne domina
In noreni per ipe
In noreni cora
Tira mine per ito
Ne domina
In noreni per ipe
In noreni cora
Tira mine per ito
Ne domina
In romine tirmeno
Ne romine to fa
Imaginas por meno
Per imentira
Vangelis si vymislel k tejto známej melódii fiktívny jazyk. Ak sa na to pozrieme z hľadiska fonetiky, gramatiky a všeobecne z jazykovedy, tak je jasné, že je to jazyk skomolený z kastílčiny (základ dnešnej španielčiny), portugalčiny, latinčiny a sú tam aj mierne náznaky francúzštiny.
A keď človek spozná všetky detaily, stáročie trvajúcu predohru a následky tohto fascinujúceho príbehu, tak vtedy to začína dávať zmysel! Vangelis teda presne vedel, že čo sa robí a prečo robí, mimochodom o tom svedčí aj iná hudobná sekvencia z tohto istého filmu s názvom „Monastery of La Rabida“. Je to miesto úmrtia Martína Alonso Pinzóna (mŕtvy mohol byť už 15.3.1493 ako som už skôr spomínal, to už asi nezistíme), ale je tam určite pochovaný, teda v kláštore La Rabida, v Palos de la Frontera, v rodisku Pinzónovcov.
Vangelis bol fakt veľmi dobrý hudobník, ale z morálnej stránky pochybil. Lebo v tomto prípade dal svoje meno ku klamlivému príbehu a skrz svojej silnej hudby pomohol podporiť oficiálne klamstvá na 2. priorite, zafixovať ich v hlavách ľudí. Vyzerá to tak, že bol kádrom GP.
Celý proces objavenia Ameriky Západom, vtedy reprezentovaného jeho silnými hráčmi, t.j. Španielskom a Portugalskom, ktorý vyústil do uzavretia vtedy kľúčovej Tordesillaskej zmluvy (7. júna 1494) bol okamžite požehnaný pápežom Alexandrom VI. Lenže jeden z podpisujúcich strán bol už od začiatku vedený za nos a hral sa svojím partnerom ako mačka s myšou, ale je pravdou, že jednou z motivácie tohto konania bol aj strach. A svoj dlho pripravovaný plán nakoniec aj úspešne dokončil. O tom však knihy dejepisu nenapíšu ani slovo.
Aj tento príbeh je o tom, o čom som sa zmienil na začiatku: o pravde sa nehovorí, je skrytá, ale nie je vôbec nedostupná zo zdrojov, ktoré sú á priori k dispozícii, sú verejné. Fakty, z ktorých bola tu spomenutá len ich veľmi malá časť, hovoria za seba a nakoniec do seba zapadnú ako puzzle.
Pravdivé dejiny sa dajú skryť pred očami verejnosti nie len utajením. Problémom samotnej metódy utajenia je často skutočnosť, že nejaké stopy aj tak zostanú, takpovediac je ťažko „spáchať dokonalý zločin“.
Ďalšou, a dosť rozšírenou metódou o snahu skresliť, čiastočne alebo totálne dezinpretovať dejiny je jednak presýtiť informačné pole, čo potom spôsobí, že pravda bude len jedna z mnohých interpretácií udalostí („pod lampou je najväčšia tma“) alebo zamlčať fakty, ktoré sú síce známe prípadne aj veľa tisíckam, možno aj miliónom ľudí z danej geografickej oblasti sveta, ale na druhej strane sa o nich nehovorí vo svete, a najmä nie v mainstreamovom mediálnom priestore a čo je ešte dôležitejšie, nevyučuje sa o nich vôbec na školách a tým pádom sa zafixujú v detských hlavách len tie informácie, ktoré vytvárajú želanú konečnú interpretačnú podobu tej ktorej udalosti v ľudských dejinách. A tie informácie nakoniec môžu byť ešte utvrdené napríklad aj historickými dokumentárnymi alebo aj nedokumentárnymi filmami prípadne inými kultúrno-umeleckými dielmi. Pritom, opakujem, sú k dispozícii aj fakty, ktoré sú nepopierateľné, len treba vedieť správne si položiť otázky resp. správne vyhľadávať dostupné informácie a uplatniť pri tom metódy, ktoré sú popísané v KSB. A nakoniec dôvody, samotný priebeh a následky konkrétnej historickej udalosti budú celkom iné, ako ich môžeme dočítať na všelijakých Wikipédiach alebo učebniciach dejepisu.
Uvediem konkrétny príklad, takto to bude pochopiteľné najlepšie, že na čo tu narážam.
Vezmime si napríklad výklad udalostí objavenia amerického kontinentu Krištofom Kolumbom v roku 1492. Tá verzia, čo ľudia majú v hlavách, t.j. príčiny, udalosti v tej dobe a následky objavu sú celkom falošné.
Príklad: budem citovať zo slovenskej verzie Wikipédie „Objavenie Ameriky“, ešte konkrétnejšie pár viet z jej časti „Krištof Kolumbus a objavenie Ameriky“:
„3. augusta 1492 sa vydal s loďami Santa Maria (najväčšia, vlajková loď), Pinta (menšia karavela) a Niña (najmenšia karavela) objaviť západnú cestu do Indie. 12. októbra sa dostal na ostrov ktorý pomenoval San Salvador (domorodci ho nazývali Guanahani) v dnešných Bahamách. Kolumbus tiež objavil pobrežie Kuby a ostrova Hispaniola. Na Vianoce 1492 uviazla zásobovacia loď Santa Maria na plytčine a musela tu byť zanechaná. Indiánsky náčelník Guacanagari dovolil aby tu založili prvú osadu La Navidad, kde zostalo 39 mužov. 15. marca 1493 sa Kolumbus s posádkou vrátil do Španielska a až do konca svojho života si myslel, že sa dostal do Indie. Preto domorodcov nazval Indiáni. Taliansky moreplavec Amerigo Vespucci si ako prvý uvedomil, že Kolumbus objavil nový kontinent, vďaka čomu bola Amerika pomenovaná podľa jeho mena. Španieli začali vytvárať na nových územiach svoje kolónie, k čomu sa v krátkom čase pridali aj Portugalci.“
Je toho veľa, čo sa dá povedať už len na základe hore uvedenej citácie, do všetkých podrobností sa nebudem púšťať, lebo by sa dalo napísať aj jedná menšia kniha o celej udalosti. Vypichnem tu len jednu myšlienku: „15. marca 1493 sa Kolumbus s posádkou vrátil do Španielska“. Evokuje to samozrejme v čitateľovi, že Krištofovi Kolumbovi teda objavil novú územia na západe (tzv. Západnú Indiu podľa vtedajšej terminológie“) a ako prvý sa víťazoslávne plavil do prístavu Palos de la Frontera, teda do námorného prístavu, kam bol aj logicky očakávaný jeho príchod.
Lenže skoro nikto nemá ani tušenia o tom – okrem domácich, „zablúdených“ turistov a lepšie informovanej obyvateľov najmä Španielska a Portugalska -, že už 1. marca 1493 karavela Pinta pod velením kapitána Martína Alonso Pinzóna sa ukotvila v prístave Bayonne ( v galícijčine Baiona), na severo-západe španielskej Galície.
Je tam aj miestny múzeum („Museo de la Carabela Pinta“, ktorý hrdo hlási, že „Baiona bola prvým prístavom v Európe, ktorý dostal správu o objavení Ameriky. Dňa 1. marca 1493 v týchto vodách zakotvila karavela Pinta, ktorej kapitánom bol Martín Alonso Pinzón. Na pamiatku 5. storočnice objavenia bola postavená replika lode, ktorá je stále ukotvená pre návštevníkov v jednom z prístavísk.“
Nech sa páči, tu je link:
Museo de la Carabela Pinta
turismoriasbaixas.com
No priznajte sa, kto to z vás tušil? Kde sa to píše, v akých učebniciach? Aká Baiona?!
Inak, tým, že kapitán Pinzón vyhodil svoje kotvy práve v Baione, spečatil si svoj osud. Je dlhé vysvetlenie, že prečo, ale faktom je, že keď sa konečne Kolumbus dotrepal s Niñou do Palosu po 9 dňovej „neplánovanej Volta a Portugal“, tak v ten istý deň sa tam objavila aj Pinta, ale umierajúceho kapitána Pinzóna už svoji námorníci niesli dole z lode na nosidlách. Nie je vôbec vylúčené, že už vtedy bol mŕtvy, ale jeho smrť bola čoskoro aj oficiálne ohlásená, ešte v marci 1493.
Ďalšia udalosť, ktorá sa spomína aj v krátkom texte citovanej z Wikipédia: „Na Vianoce 1492 uviazla zásobovacia loď Santa Maria na plytčine a musela tu byť zanechaná.“
Nuž, vlajková loď expedície Santa María (celým názvom „Santa María de la Inmaculada Concepción“-, ktorému velil sám Kolumbus, a ktorý bola prenajatá a dostala svoje nové meno len pred expedíciou na západ (pôvodné meno plavidla bolo „La Gallega“ t.j. „Galíčan“; jeho pôvodný majiteľ, Juan de la Cosa pochádzal z Galície a sám sa plavil spolu s Kolumbom na tejto lodi) sa ani náhodou nepotopila z nedbalosti na prvý deň vianočný, 25.12.1492 pri severo-východnom pobreží dnešného Haiti (t.j. ostov Hispaniola) – zväčša z pozostalého materiálu potopenej lode bolo vybudované prvá, maličká usadlosť Španielmi v Novom Svete, Puerto de la Navidad (t.j. Vianočný prístav). Keď sa tam Kolumbus najbližšie vrátil 27. novembra 1493, všetkých 39 námorníkov, ktorí tam museli zostať, keďže jednoducho na Pintu a Niñu sa nezmestili, boli mŕtvi. Takpovediac „migranti“ mali asi nezhody s pôvodným domorodým obyvateľstvom... Dnes na tom mieste sa nachádza už len archeologické nálezisko.
Osud lode Santa María bola taktiež dopredu predurčená; nanajvýš bizarnou náhodou mohol byť len fakt, že loď s týmto menom sa práve potopila na Vianoce.
Preto Kolumbus prebral velenie lode Niña od Vicente Yáñez Pinzóna, brata nešťastníka Martína, ktorý teda celý čas velil Pinte.
Ešte spomeniem, že je dodnes diskutovaná otázka, že kto vlastne bol Krištof Kolumbus. Jedno je vylúčené: nepochádzal z vtedajšej Janovskej republiky, ako sa to dnes takmer všade tvrdí. Po pôvode svojho otca dlho pátrali aj vlastní synovia. Prvý z nich Diogo, ktorý sa narodil ešte v Portugalsku a aj druhý, veľmi vzdelaný a rozhľadený Hernando, ktorý mal už španielsku matku a sám písal knihy, venoval veľa energie na túto činnosť ohľadne otca, ale so stopercentným výsledkom sa mu nepodarilo dopátrať k ničomu.
O tejto téme sa najviac diskutuje aj vo vedeckých kruhoch vo Španielsku, Portugalsku, samozrejme Taliansku, ale aj inde (napr. v SŠA).
Napríklad španielsky historik Celso Garcia de la Riega po naštudovaní viacerých dokumentov z 15. storočia vyhlásil, citujem: „El descobridor de América no nació en Génova y fué oriundo de algún lugar de la tierra hispana situado en la banda occidental de la Península entre os los cabos Ortegal y San Vicente“, t.j. „Objaviteľ Ameriky sa nenarodil v Janove a pochádzal z istej hispánskej krajiny, ktorá sa nachádza na západnej strane polostrova medzi mysmi Ortegal a San Vicente.“ Keď sa pozriete na mapu, tak zistíte, že mys Ortegal je na severe dnešnej Galície vo Španielsku a mys San Vicente je najjužnejším bodom Portugalska. Čo je teda dosť ďaleko od Janova.
S horeuvedeným tvrdením súhlasil aj Ricardo Beltrán y Rózpide, môžete si vyhľadať na internete, kto vlastne bol tento pán. Samozrejme nebol resp. nie je z tohto hľadiska jediným historikom. A dôvodov, prečo existujú také tvrdenia, je neúrekom. Život Kolumba je plný záhad, ktoré jednoducho oficiálne opakované lživé tvrdenia logicky nevedia vysvetliť.
Asi nie náhodou stojí v Južnom Portugalsku, v mestečku Cuba, v regióne Aletenjo v Portugalsku socha Cristóvão Colombo, nech sa páči, pozrite sa na to:
Lenže aj veľa ľudí z Portugalska tuší, že to meno, ktoré Kolumbus používal a pod ktorým vošiel do histórie, nie je jeho rodné meno!
Mohol by som dlho pokračovať, ale na záver už len jedna vec.
Mnohí z vás asi videli veľkofilm „1492“ z roku 1992 od režiséra Ridley Scotta s hlavnou úlohou Gérarda Depardieu. A určite poznáte aj hudbu k tomuto filmu, ktorú zložil Vangelis.
Zdroj: https://www.youtube.com/watch?v=aCynyt9z8CQ
Dobrá hudba, že? Áno, Vangelis bol vynikajúcim hudobníkom, o tom niet pochýb. Ale zamysleli ste niekedy, že čo sa spieva a v akom jazyku v hore uvedenej ukážke? Človek by povedal, že španielčina, však ide o veľký objav Španielov. Ale kto rozumie po španielsky a započúva sa do textu, takto nesedí. Nie je to španielčina. Tak čo potom? Azda latinčina! Znie to tak, nie? Ale kto vie po latinsky zistí, že to teda ani latinčina nie je. Čo to je teda za jazyk?
In noreni per ipe
In noreni cora
Tira mine per ito
Ne domina
In noreni per ipe
In noreni cora
Tira mine per ito
Ne domina
In noreni per ipe
In noreni cora
Tira mine per ito
Ne domina
In romine tirmeno
Ne romine to fa
Imaginas por meno
Per imentira
Vangelis si vymislel k tejto známej melódii fiktívny jazyk. Ak sa na to pozrieme z hľadiska fonetiky, gramatiky a všeobecne z jazykovedy, tak je jasné, že je to jazyk skomolený z kastílčiny (základ dnešnej španielčiny), portugalčiny, latinčiny a sú tam aj mierne náznaky francúzštiny.
A keď človek spozná všetky detaily, stáročie trvajúcu predohru a následky tohto fascinujúceho príbehu, tak vtedy to začína dávať zmysel! Vangelis teda presne vedel, že čo sa robí a prečo robí, mimochodom o tom svedčí aj iná hudobná sekvencia z tohto istého filmu s názvom „Monastery of La Rabida“. Je to miesto úmrtia Martína Alonso Pinzóna (mŕtvy mohol byť už 15.3.1493 ako som už skôr spomínal, to už asi nezistíme), ale je tam určite pochovaný, teda v kláštore La Rabida, v Palos de la Frontera, v rodisku Pinzónovcov.
Vangelis bol fakt veľmi dobrý hudobník, ale z morálnej stránky pochybil. Lebo v tomto prípade dal svoje meno ku klamlivému príbehu a skrz svojej silnej hudby pomohol podporiť oficiálne klamstvá na 2. priorite, zafixovať ich v hlavách ľudí. Vyzerá to tak, že bol kádrom GP.
Celý proces objavenia Ameriky Západom, vtedy reprezentovaného jeho silnými hráčmi, t.j. Španielskom a Portugalskom, ktorý vyústil do uzavretia vtedy kľúčovej Tordesillaskej zmluvy (7. júna 1494) bol okamžite požehnaný pápežom Alexandrom VI. Lenže jeden z podpisujúcich strán bol už od začiatku vedený za nos a hral sa svojím partnerom ako mačka s myšou, ale je pravdou, že jednou z motivácie tohto konania bol aj strach. A svoj dlho pripravovaný plán nakoniec aj úspešne dokončil. O tom však knihy dejepisu nenapíšu ani slovo.
Aj tento príbeh je o tom, o čom som sa zmienil na začiatku: o pravde sa nehovorí, je skrytá, ale nie je vôbec nedostupná zo zdrojov, ktoré sú á priori k dispozícii, sú verejné. Fakty, z ktorých bola tu spomenutá len ich veľmi malá časť, hovoria za seba a nakoniec do seba zapadnú ako puzzle.
fajn článok, ale teraz neviem.....Krištof Kolumbus bol dokopy 4 krát v Amerike, nie raz. ale nie som si istý, či to Harion vie alebo nie.... Možno sa mýlim, ale mne to takto z textu vyplynulo
Amerika bola oficiálne objavená iba raz (teraz nechajme Vikingov, mapu Piriho Reisa atď., ide mi o to, aby som poukázal na to, že aj na základe celkom dostupných informácií, dokumentov sa dá dospieť k iným súvislostiam, ako je to prezentované oficiálne. Preto je prvá cesta kľúčová, nie druhá alebo x-tá v poradí.
Samozrejme, že viem o jeho ďalších cestách, o súdnych procesoch okolo Kolumba o všeličom. Ale najzaujímavejšie "náhodné" udalosti sa odohrali práve pri prvej jeho ceste.
Gro toho, čo sa udialo okolo prvej cesty som ani nespomenul. Je toho veľa: napr. jedine ostrov Kuba mal pôvodne iný názov, keď ho objavili (Ísla Juana, po následníkovi trónu Katolických Veličenstiev v Tolede, t.j. Juana Astúrskeho (1478 - 1497).
Mimoriadne je zaujímavá spätná trasa dvoch lodí - náhodou sa oddelili kvôli búrke v blízkosti Azorských ostrovov, t.j. spätne nešli cez neutárlne vody z dnešných Kanárskych ostrovov smerom k Bahamám (z Palosu expedícia vyrazila na Kanárske ostrovy, kde sa ešte zdržali, lebo Pinta mala technické problémy a karavela potrebovala opravu), ale pri spätnej plavbe zvolili pre nich absolútne novú trasu, ktorá viedla cez portugalské výsostné vody, t.j. cez územie konkurenčnej námornej mocnosti. Kolumbus sa nečakane zdržal aj na Azovských ostrovoch a potom následne priamo v Portugalsku pred tým, ako konečne 15.3.1492 dorazil do Palosu. Ak chceš presne Ti môžem napísať trasu dvoch ľodí. Kolumbus sa stretol niekoľkokrát s portugalským kráľom Juanom II., všetkými dôležitými výsosťmi ako napr. Don Martin da Noronha a dokonca navštívil aj kráľovnú v kláštore San Antonio vztíčiaceho sa nad mestom Villafranco. V konkurenčnom Portugalsku bol prijatý na najvyššej možnej úrovni - pritom tam strávil 9 dní a teoreticky ho tam zaviala búrka pri portugalských brehoch, 2x, prvá búrka ho ešte skôr Niňu zaviala na ostrov Santa María (jeden z Azovských ostrov), kde sa dohadoval o prepustení svojich námorníkov s miestnym najvyšším papalášom menom Joao da Castanheira.
Strašne dlho by som mohol písať aj o živote Kolumbusa pred 1492 - je plná veľkých zvláštností. A aj následné udalosti sú zaujímavé.
A nehovoriac o portugalských plavbách, ich menej známych aspektoch, predstaviteľov a činoch z toho obdobia, ešte ďaleko pred objevením sa Kolumba na scéne a následných expedíciach, ktoré sú však už viac známe aj pre verejnosť zaujímajúcich o dejepis.
Oficiálne prezentované historické udalosti sú zjednodušené, nevysvetlené z hľadiska logičnosti a sčasti zatajované tak, že ich v knihách alebo článkoch vôbec nezdôrazňujú.
Kolumbus vôbec nebol ten, za koho ho vydávajú. A jeho nepochopiteľné počínania pri prvej ceste do Ameriky - opakujem, tá bola kľúčová - má veľmi logické vysvetlenie. Len sa treba do súvislostí hlbšie zahrabať.