Zaujímavé citáty (s konceptuálnym presahom)

[seneca]

Ak chce niekto zmysluplne tvoriť/riadiť, tak musí dokonale pochopiť systém, pravidlá, možnosti. To sa dá empiricky zariadiť: nakuknúť všade, ako to funguje... Byť kvarkom v rôznych situáciách, byť atomami, byť živou hmotou, byť rastlinami zvieratami ľuďmi, a prežiť dostatok na to, aby mal všetky podstatné informácie. Ano, je možné, že v inkarnáciách na iné životy sa zabudne. Ale raz možno príde moment, keď dostatne slovo naša prapodstata, naše pravé JA. Tá bude mať miliardkrát väčšiu a výkonnejšiu pamäť, zmysly, v ktorých si bude môcť prehrať miliardy situácií naraz a dať si to všetko do súvislostí. Uvidieť, ako všetko do všetkého zapadá... Tohoto ľudská mysel nie je schopná, lebo to nie je ani jej cieľom, vzhľadom na špecifickú úlohu života na zemi v jednom tele.
Možno to tak nejako bude...
No serie ma tá existencia zla a utrpenia... To je perverzný prvok v celej objektívnej realite. Lyžička jedu v sude medu.

O čom je väčšina ciest k poznaniu veľkého JA ? Keď tam človek sem tam nakukne, keď sa podarí stať sa, byť v súlade s veľkým JA, no práve tam sa dá vidieť, ako všetko do seba zapadá. Ešte aj s tou akože existenciou zla a utrpenia.

Ako by sme pochopili svetlo, ak by nebola tma. Celý život budem len vo svetle a niekto mi príde rozprávať, že čo je tma. Budem to z rozprávania vedieť. Slepému môžeš rozprávať o farbách. Bude o nich vedieť ? Iba keď sa mu budú snívať.

To že niekto nepozná "stav JA", to neznamená, že to neexistuje, alebo ho nie je možné dosiahnuť. To je len niekoho dočasné poznanie/nepoznanie. Tak ako mne mohol niekto niečo niekedy rozprávať...

V simulátore/matrixe/živote môžeme kráčať priamejšie, alebo aj s veľkými obkľukami, niekedy dokonca aj opačným smerom sa zadarí. A je len na nás, či budem hľadať takú, alebo onakvú cestu. Ja som sa tiež onehdy čudoval, ako môže niekto povedať, že aj akože "zlo" má obrovský význam, respektíve neexistuje. Tak ako sa aj ten predo mnou tomu tiež čudoval. No už sa nečuduje ani on, ani ja a ani niektorí ďalší, čo sa rozhodli, že pôjdu určitou cestou poznania.

Dá sa to pochopiť rôznymi spôsobmi. Buď sa k tomu ja sám rozhodnem, alebo ma k tomu dokopú životné okolnosti, skôr či neskôr. A že ma aj pár krát dokopali a že to kurňa aj bolelo. Aj fyzicky aj myšlienkovo. A dnes viem, že to tak bolo treba, lebo by som bez tej skúsenosti nechápal a nepochopil. Lebo som sa snažil v danom čase málo, alebo vôbec, či už som nevedel, alebo nechcel.

Aj naši starší a múdrejší v tomto momentálnom matrixe najprv došli do bodu, že ich už dokonca čakala "zubatá" za dverami, jeden už bol v "pankreatickej kóme" a druhý už ležal v dome smútku na cintere a ráno čakal na zriadenca, kedy dôjde otvoriť. Až to bol pre ich bod obratu. A nám hovorili : "Ale vy už nemusíte, alebo kto ako chce".

Teraz sú tak obrovsky priaznivé podmienky, že kto si obuje "sedem míľove čižmy popolvára (leží za pecou - popol-var, čo robí ?, vnútornú alchýmiu, alebo aj lektvary, aj slovenské pôvodné rozprávky sú skryté alchymické cesty, len sa naučiť dekóder, Komenského labyrint detto), tak môže niekto teraz toľko pobrať, čo mne trvalo 35 rokov v tomto živote akože.

Podobenstvo o robotníkoch vo vinici​

Lebo nebeské kráľovstvo sa podobá hospodárovi, ktorý vyšiel skoro ráno najať robotníkov do svojej vinice. Zjednal sa s robotníkmi na denári za deň a poslal ich do svojej vinice. Keď vyšiel okolo deviatej hodiny, videl iných, ako stoja záhaľčivo na námestí. I povedal im: “Choďte aj vy do mojej vinice a dám vám, čo bude spravodlivé.” A oni šli. Vyšiel znova okolo dvanástej aj okolo tretej hodiny popoludní a urobil podobne. Keď vyšiel okolo piatej popoludní a našiel iných postávať, povedal im: “Čo tu nečinne stojíte celý deň?” Vraveli mu: “Nik nás nenajal.” Povedal im: “Choďte aj vy do mojej vinice!” Keď sa zvečerilo, povedal pán vinice svojmu správcovi: “Zavolaj robotníkov a vyplať im mzdu, počnúc poslednými až po prvých!” Tak prišli tí, čo nastúpili okolo piatej hodiny popoludní, a každý dostal denár. Keď prišli tí prví, mysleli si, že dostanú viac. Ale aj oni dostali po denári. Vzali ho a šomrali na hospodára: “Títo poslední pracovali jedinú hodinu, a ty si ich postavil na roveň nám, čo sme znášali bremeno dňa a horúčosť.” Ale on jednému z nich odpovedal: “Priateľu, nekrivdím ti. Nezjednal si sa so mnou za denár? Vezmi, čo je tvoje, a choď! Ja chcem aj tomuto poslednému dať toľko, koľko tebe. Alebo nesmiem so svojím robiť, čo chcem? Či na mňa zazeráš preto, že som dobrý?” Tak budú poslední prvými a prví poslednými."

A pláca niesú denáre, ale POZNANIE kráľovsva nebeského.(nejakej časti, kúsočku)

Málo nás, málo nás, poď že niekto ďalší do vinice medzi nás.

A ja šomrať nebudem, ale sa budem tešiť, že to niekto ďalší pochopí a uvidí, lebo to je cesta a spôsob, ako sa to tu dá nejako akože niečo zmeniť. Až nás budú milióny, miliardy...

Ale platí právo slobodnej voľby, chceš - fajn, nechceš, nechaj tak, tiež fajn. V matrixe času dosť a v nekonečne ešte viac, alebo tak nejak voľajako na konci sveta za tým plotom...

De Gustibus non Disputándum.

 

[jardob]

O čom je väčšina ciest k poznaniu veľkého JA ? Keď tam človek sem tam nakukne, keď sa podarí stať sa, byť v súlade s veľkým JA, no práve tam sa dá vidieť, ako všetko do seba zapadá. Ešte aj s tou akože existenciou zla a utrepenia.

Ako by sme pochopili svetlo, ak by nebola tma. Celý život budem len vo svetle a niekto mi príde rozprávať, že čo je tma. Budem to z rozprávania vedieť. Slepému môžeš rozprávať o farbách. Bude o nich vedieť ? Iba keď sa mu budú snívať.

To že niekto nepozná "stav JA", to neznamená, že to neexistuje, alebo ho nie je možné dosiahnuť. To je len niekoho dočasné poznanie/nepoznanie. Tak ako mne mohol niekto niečo niekedy rozprávať...

V simulátore/matrixe/živote môžeme kráčať priamejšie, alebo aj s veľkými obkľukami, niekedy dokonca aj opačným smerom sa zadarí. A je len na nás, či budem hľadať takú, alebo onakvú cestu. Ja som sa tiež onehdy čudoval, ako môže niekto povedať, že aj akože "zlo" má obrovský význam, respektíve neexistuje. Tak ako sa aj ten predo mnou tomu tiež čudoval. No už sa nečuduje ani on, ani ja a ani niektorí ďalší, čo sa rozhodli, že pôjdu určitou cestou poznania.

Dá sa to pochopiť rôznymi spôsobmi. Buď sa k tomu ja sám rozhodnem, alebo ma k tomu dokopú životné okolnosti, skôr či neskôr. A že ma aj pár krát dokopali a že to kurňa aj bolelo. Aj fyzicky aj myšlienkovo. A dnes viem, že to tak bolo treba, lebo by som bez tej skúsenosti nechápal a nepochopil. Lebo som sa snažil v danom čase málo, alebo vôbec, či už som nevedel, alebo nechcel.

Aj naši starší a múdrejší v tomto momentálnom matrixe najprv došli do bodu, že ich už dokonca čakala "zubatá" za dverami, jeden už bol v "pankreatickej kóme" a druhý už ležal v dome smútku na cintere a ráno čakal na zriadenca, kedy dôjde otvoriť. Až to bol pre ich bod obratu. A nám hovorili : "Ale vy už nemusíte, alebo kto ako chce".

Teraz sú tak obrovsky priaznivé podmienky, že kto si obuje "sedem míľove čižmy popolvára (leží za pecou - popol-var, čo robí ?, vnútornú alchýmiu, alebo aj lektvary, aj slovenské pôvodné rozprávky sú skryté alchymické cesty, len sa naučiť dekóder, Komenského labyrint detto), tak môže niekto teraz toľko pobrať, čo mne trvalo 35 rokov v tomto živote akože.

Podobenstvo o robotníkoch vo vinici​

Lebo nebeské kráľovstvo sa podobá hospodárovi, ktorý vyšiel skoro ráno najať robotníkov do svojej vinice. Zjednal sa s robotníkmi na denári za deň a poslal ich do svojej vinice. Keď vyšiel okolo deviatej hodiny, videl iných, ako stoja záhaľčivo na námestí. I povedal im: “Choďte aj vy do mojej vinice a dám vám, čo bude spravodlivé.” A oni šli. Vyšiel znova okolo dvanástej aj okolo tretej hodiny popoludní a urobil podobne. Keď vyšiel okolo piatej popoludní a našiel iných postávať, povedal im: “Čo tu nečinne stojíte celý deň?” Vraveli mu: “Nik nás nenajal.” Povedal im: “Choďte aj vy do mojej vinice!” Keď sa zvečerilo, povedal pán vinice svojmu správcovi: “Zavolaj robotníkov a vyplať im mzdu, počnúc poslednými až po prvých!” Tak prišli tí, čo nastúpili okolo piatej hodiny popoludní, a každý dostal denár. Keď prišli tí prví, mysleli si, že dostanú viac. Ale aj oni dostali po denári. Vzali ho a šomrali na hospodára: “Títo poslední pracovali jedinú hodinu, a ty si ich postavil na roveň nám, čo sme znášali bremeno dňa a horúčosť.” Ale on jednému z nich odpovedal: “Priateľu, nekrivdím ti. Nezjednal si sa so mnou za denár? Vezmi, čo je tvoje, a choď! Ja chcem aj tomuto poslednému dať toľko, koľko tebe. Alebo nesmiem so svojím robiť, čo chcem? Či na mňa zazeráš preto, že som dobrý?” Tak budú poslední prvými a prví poslednými."

A pláca niesú denáre, ale POZNANIE kráľovsva nebeského.(nejakej časti, kúsočku)

Málo nás, málo nás, poď že niekto ďalší do vinice medzi nás.

A ja šomrať nebudem, ale sa budem tešiť, že to niekto ďalší pochopí a uvidí, lebo to je cesta a spôsob, ako sa to tu dá nejako akože niečo zmeniť. Až nás budú milióny, miliardy...

Ale platí právo slovodnej voľby, chceš - fajn, nechceš, nechaj tak, tiež fajn. V matrixe času dosť a v nekonečne ešte viac, alebo tak nejak voľajako na konci sveta za tým plotom...

De Gustibus non Disputándum.

Chápem a súhlasím... Ten príklad s tou vinicou je dobrý... Je to tu tak preto, lebo na Zemi je svet, kde je aj nebo aj peklo... Sú zrejme svety, ktoré sú viac nebo, a svety, ktoré sú viac peklo...

Ja len nesúhlasím s tým, že nebyť tmy, nepoznali by sme svetlo. Myslíš, že ak by sme vylúčili z matematiky os záporných čísel, tak matematika pozitívnych čísel by prestala fungovať? Azda nefunguje matematika, keď vylúčili z nej delenie nulou? Mne by záporné čísla vôbec nechýbali. Netúžim spoznať pekelné planéty...

No problém je asi v tom, že vyššie ja i absolútne JA majú zrejme inú náturu, inú osobnosť a iné názory. Preto sa na existenciu osi záporných čísel pozerajú inak, než táto postava v matrixe menom jardob, ktorú si vyššie Ja v tejto hmote oblieklo a pozerá sa na svet cez jeho psychiku a jeho názory. To, čo si želá jardob, sa týka len diania v tomto živote a na tejto zemi, lebo keď si JA raz vyzlečie postavu jardoba a jeho psychiku, tak rola jardoba končí a rozhodovať bude psychika vyššieho JA, ktorého charakter vôbec nepoznám, nevidím odtiaľto... Skrátka sa raz zobudím s vedomím vyššieho JA, akoby z nejakého snu do reality. A budem niekto iný, než jardob, hoci na jardoba si budem spomínať, ale aj na množstvo iných prežitých postáv.

 

[jardob]

V programovaní existuje taká vec, že jeden proces sa dokáže rozdeliť do viacerých vlákien. Takým spôsobom môže bežať viacej procesov paralelne - asynchronne (časovo nezávisle. hlavný proces musí počkať, kým dobehne paralelný proces, ak chce od neho nejaké výsledky. Alebo ak s ním nepotrebuje komunikovať, tak bežia úplne nezávisle).

Je to niečo, ako keby človek roztrojil svoje vedomie a nechal ďalšie svoje ja nezávisle pracovať paralelne na viacerých úlohách.
Ja si myslím, že vo svete duší toto nie je žiadny problém a že tam čas nebeží lineárne, jedna inkarnácia po druhej a len smerom do budúcnosti, ale môže to byť pokojne všelijako. Pripúšťam možnosť, že môže prebiehať viac inkarnácii naraz, a trebars aj do minulosti alebo budúcnosti. Len s tým majú problém ľudia, ktorí pevne veria tomu, že budúcnosť nie je daná a čas je výlučne lineárny a tečie výlučne jedným smerom.

 

[strýc Teremtete]

V programovaní existuje taká vec, že jeden proces sa dokáže rozdeliť do viacerých vlákien. Takým spôsobom môže bežať viacej procesov paralelne - asynchronne (časovo nezávisle. hlavný proces musí počkať, kým dobehne paralelný proces, ak chce od neho nejaké výsledky. Alebo ak s ním nepotrebuje komunikovať, tak bežia úplne nezávisle).

Je to niečo, ako keby človek roztrojil svoje vedomie a nechal ďalšie svoje ja nezávisle pracovať paralelne na viacerých úlohách.
Ja si myslím, že vo svete duší toto nie je žiadny problém a že tam čas nebeží lineárne, jedna inkarnácia po druhej a len smerom do budúcnosti, ale môže to byť pokojne všelijako. Pripúšťam možnosť, že môže prebiehať viac inkarnácii naraz, a trebars aj do minulosti alebo budúcnosti. Len s tým majú problém ľudia, ktorí pevne veria tomu, že budúcnosť nie je daná a čas je výlučne lineárny a tečie výlučne jedným smerom.

Programátorská analogie se stane přesnou, pokud vyšší já představuje hlavní proces běžící mimo operační systém materiálního světa.
Pak je přirovnání k vláknům dokonalé.

Hlavní proces - vyšší já spouští vlákna inkarnace v rámci virtuálního stroje. Pro procesor vyššího já běží vlákna asynchronně a nezávisle.
Pro samotný operační systém 3D světa se tváří, že běží lineárně za sebou. Dalo by se ještě říci, že jednotlivá vlákna nemusí sdílet svou operační paměť, ale přesto patří ke stejnému procesu.

 

[seneca]

Chápem a súhlasím... Ten príklad s tou vinicou je dobrý... Je to tu tak preto, lebo na Zemi je svet, kde je aj nebo aj peklo... Sú zrejme svety, ktoré sú viac nebo, a svety, ktoré sú viac peklo...

Ja len nesúhlasím s tým, že nebyť tmy, nepoznali by sme svetlo. Myslíš, že ak by sme vylúčili z matematiky os záporných čísel, tak matematika pozitívnych čísel by prestala fungovať? Azda nefunguje matematika, keď vylúčili z nej delenie nulou? Mne by záporné čísla vôbec nechýbali. Netúžim spoznať pekelné planéty...

No problém je asi v tom, že vyššie ja i absolútne JA majú zrejme inú náturu, inú osobnosť a iné názory. Preto sa na existenciu osi záporných čísel pozerajú inak, než táto postava v matrixe menom jardob, ktorú si vyššie Ja v tejto hmote oblieklo a pozerá sa na svet cez jeho psychiku a jeho názory. To, čo si želá jardob, sa týka len diania v tomto živote a na tejto zemi, lebo keď si JA raz vyzlečie postavu jardoba a jeho psychiku, tak rola jardoba končí a rozhodovať bude psychika vyššieho JA, ktorého charakter vôbec nepoznám, nevidím odtiaľto... Skrátka sa raz zobudím s vedomím vyššieho JA, akoby z nejakého snu do reality. A budem niekto iný, než jardob, hoci na jardoba si budem spomínať, ale aj na množstvo iných prežitých postáv.

Sú aj matrixy/planéty/dimenzie ktorú sú len "negatívne programované". A pravdepodobne sme si už aj tie dosť zažili, keď sma sa ocitli na planéte 0, na ktorej máme aj niekde z času na čas aj peklíčka a aj rajské podmienky. A to je práve ten moment, kde sa možem už aj svojím počínaním v roli nejakého momentálne oblečeného panáčika do hmoty zaradiť buď tam, alebo tam, presne ako bude potrebné aby som sa ešte niečo "doučil", respektíve dopochopil, ale to aj a to je hlavné, aj tak "zahral".

S tou matematikou a nulou je to troška špecifické, lebo niekde v histórií ľudia vôbec nepotrebovali nejaké čísla, stačili kaminky , alebo paličky, ale stále potrebovali a aj budú potrebovať dualitu, pokiaľ budú individualitami v hmote, dokonca vraj aj chvíle ešte aj nehmote. Ale to je zas len tak akoby z rýchlika.

Definovať vyššie JA, ako také z mojho pohľadu nie je až také ľahké, ale dá sa naňho napojiť. O to to tu práve ide. Netreba už len čakať na vyzlečenia "kabáta". Ono je práve okrem iného aj vlastníkom všetkých doterajších nabratých poznaní a skúseností, ktoré si momentálne zas oblieklo nejaký kabátik. A akože zabudlo na všetko. Človek ako taký, sa len tak sám od seba nezobudí do vyššieho poznania. Keď ho prevozník previezie na druhú stranu cez rieku Stix zase na chvíľu, to hej. Ale aj potom zase naspäť.

To musí prejaviť svojou slobodnou voľbou a musí ukázať, že už má seriózny záujem, a ešte aj tak sa mu môže stať že sa poriadne na cestne potkne. Ak použije info od vyššieho JA na niečo "nemúdre". Tu je taká obroská škála možností prejavu všeličoho. A už aj teraz si môže človek "spomenúť" na takmer všetko, čo bude potrebné v danej chvíli, aby mu to napomohlo v jeho ceste do zdroja skrze jeho osobné poznanie. Človek by sa mal prebudiť len vedome do "vyššieho vedomia", lebo ak sa prebudí nevedome, lebo aj také sa dá. Všelijaké houbičky, halucinogény, drogy, všelijaké skratky, tak ho to môže prevelice preplesknúť, aj na totálku a ešte si to aj do ďaľších nahratí celkom slušne "pripravý", dosť že aj bez toho tu robíme ešte kadečo nemúdre.

A môže začať vnímať a chápať, o čom píšu v množstvách hrubých kníh. Pretože to zažije sám za seba. A aké hrubé knihy sa rozhodne čítať, je už zas a len výhradne jeho osobná voľba.

Lebo história, aj keď riadne skreslená ukazuje, že tu bolo už všeličo, panovníci, moc, peniaze, všelijaké snahy, ale aj vojny, vraždenie, kradnutie a napriek všetkým snahám sa dejú stále v tomto matrixe.

Prečo asi ? Ja som ho nenaprogramoval a ani nemám ešte šajn, ako sa to robí, a chcel by som ho meniť ? Kto chce, nech mení, najlepšie ako vie (podľa seba) čo mu hrdlo ráči. Ale potom nech aj hrdo nesie dôsledky svojho konania.

Je to niečo ako keď niekto nemá známosť, že pri operácií nejakej treba človeka rozrezať a všeličo tam robiť, vyložiť črevá na vedľajší stôl a niekto nemá šajn, že o čo ide a pozabíja chirurgický team, že niekoho tam mordujú. No tak ešte aj človek na stole sa poberie.

Už som to tu niekde spomínal. Rozprávala mi to jedna lekárka, čo bola v projekte lekári bez hraníc, kdesik v totálnej riti v Afrike. Prvé čo im povedal prednosta nemocnice (talian nejaký) bolo, že decko, o ktorom vedia, že ho nevyliečia, nech neberú vôbec do nemocnice. Lebo domorodci to budú považovať, že im to dieťa zabili. A ako na to prišli ? Prišiel domorodý rodič, doma daľších 13 černoškov a vystrielal kalašnikovom prítomný personál, prežili tí, čo neboli prítomný. Keď im doma umre, v pohode, urobia si ďaľšie. Koza, nebodaj krava tam má omnoho väčšiu hodnotu ako nejaké dieťa.

Možností na pochopenie do aleluja...

 

[strýc Teremtete]

O čom je väčšina ciest k poznaniu veľkého JA ? Keď tam človek sem tam nakukne, keď sa podarí stať sa, byť v súlade s veľkým JA, no práve tam sa dá vidieť, ako všetko do seba zapadá. Ešte aj s tou akože existenciou zla a utrpenia.

Ako by sme pochopili svetlo, ak by nebola tma. Celý život budem len vo svetle a niekto mi príde rozprávať, že čo je tma. Budem to z rozprávania vedieť. Slepému môžeš rozprávať o farbách. Bude o nich vedieť ? Iba keď sa mu budú snívať.

To že niekto nepozná "stav JA", to neznamená, že to neexistuje, alebo ho nie je možné dosiahnuť. To je len niekoho dočasné poznanie/nepoznanie. Tak ako mne mohol niekto niečo niekedy rozprávať...

V simulátore/matrixe/živote môžeme kráčať priamejšie, alebo aj s veľkými obkľukami, niekedy dokonca aj opačným smerom sa zadarí. A je len na nás, či budem hľadať takú, alebo onakvú cestu. Ja som sa tiež onehdy čudoval, ako môže niekto povedať, že aj akože "zlo" má obrovský význam, respektíve neexistuje. Tak ako sa aj ten predo mnou tomu tiež čudoval. No už sa nečuduje ani on, ani ja a ani niektorí ďalší, čo sa rozhodli, že pôjdu určitou cestou poznania.

Dá sa to pochopiť rôznymi spôsobmi. Buď sa k tomu ja sám rozhodnem, alebo ma k tomu dokopú životné okolnosti, skôr či neskôr. A že ma aj pár krát dokopali a že to kurňa aj bolelo. Aj fyzicky aj myšlienkovo. A dnes viem, že to tak bolo treba, lebo by som bez tej skúsenosti nechápal a nepochopil. Lebo som sa snažil v danom čase málo, alebo vôbec, či už som nevedel, alebo nechcel.

Aj naši starší a múdrejší v tomto momentálnom matrixe najprv došli do bodu, že ich už dokonca čakala "zubatá" za dverami, jeden už bol v "pankreatickej kóme" a druhý už ležal v dome smútku na cintere a ráno čakal na zriadenca, kedy dôjde otvoriť. Až to bol pre ich bod obratu. A nám hovorili : "Ale vy už nemusíte, alebo kto ako chce".

Teraz sú tak obrovsky priaznivé podmienky, že kto si obuje "sedem míľove čižmy popolvára (leží za pecou - popol-var, čo robí ?, vnútornú alchýmiu, alebo aj lektvary, aj slovenské pôvodné rozprávky sú skryté alchymické cesty, len sa naučiť dekóder, Komenského labyrint detto), tak môže niekto teraz toľko pobrať, čo mne trvalo 35 rokov v tomto živote akože.

Podobenstvo o robotníkoch vo vinici​

Lebo nebeské kráľovstvo sa podobá hospodárovi, ktorý vyšiel skoro ráno najať robotníkov do svojej vinice. Zjednal sa s robotníkmi na denári za deň a poslal ich do svojej vinice. Keď vyšiel okolo deviatej hodiny, videl iných, ako stoja záhaľčivo na námestí. I povedal im: “Choďte aj vy do mojej vinice a dám vám, čo bude spravodlivé.” A oni šli. Vyšiel znova okolo dvanástej aj okolo tretej hodiny popoludní a urobil podobne. Keď vyšiel okolo piatej popoludní a našiel iných postávať, povedal im: “Čo tu nečinne stojíte celý deň?” Vraveli mu: “Nik nás nenajal.” Povedal im: “Choďte aj vy do mojej vinice!” Keď sa zvečerilo, povedal pán vinice svojmu správcovi: “Zavolaj robotníkov a vyplať im mzdu, počnúc poslednými až po prvých!” Tak prišli tí, čo nastúpili okolo piatej hodiny popoludní, a každý dostal denár. Keď prišli tí prví, mysleli si, že dostanú viac. Ale aj oni dostali po denári. Vzali ho a šomrali na hospodára: “Títo poslední pracovali jedinú hodinu, a ty si ich postavil na roveň nám, čo sme znášali bremeno dňa a horúčosť.” Ale on jednému z nich odpovedal: “Priateľu, nekrivdím ti. Nezjednal si sa so mnou za denár? Vezmi, čo je tvoje, a choď! Ja chcem aj tomuto poslednému dať toľko, koľko tebe. Alebo nesmiem so svojím robiť, čo chcem? Či na mňa zazeráš preto, že som dobrý?” Tak budú poslední prvými a prví poslednými."

A pláca niesú denáre, ale POZNANIE kráľovsva nebeského.(nejakej časti, kúsočku)

Málo nás, málo nás, poď že niekto ďalší do vinice medzi nás.

A ja šomrať nebudem, ale sa budem tešiť, že to niekto ďalší pochopí a uvidí, lebo to je cesta a spôsob, ako sa to tu dá nejako akože niečo zmeniť. Až nás budú milióny, miliardy...

Ale platí právo slovodnej voľby, chceš - fajn, nechceš, nechaj tak, tiež fajn. V matrixe času dosť a v nekonečne ešte viac, alebo tak nejak voľajako na konci sveta za tým plotom...

De Gustibus non Disputándum.

Já si ten Matoušův obraz přeložil takto:
"Prvenství se rodí z ochoty sestoupit, mistrovství z dřiny, kterou tam najdeš."

 

[seneca]

"Prvenství se rodí z ochoty sestoupit, mistrovství z dřiny, kterou tam najdeš."

Možností, ako to všetko naozaj môže byť a je asi naozaj mnoho. A jednou z nich je isto aj táto myšlienka.

Oplatí sa fakt prečítať ten Spletitý vesmír od Dolores Cannon. Teda iba podľa môjho názoru. Mne to opäť zas dopotvrdilo takmer všetko, čo tam píše.

 

[los sol]

na ty penize pohlizet jako na nastroj, ktery kdyz mi Vesmir nebo osud prihraje do zivota, mohu tim nekomu skutecne pomoci, nebo vytvorit neco uzitecneho, moznosti jsou neomezene.

Znalosti jsou víc, než diamanty, natož nějaké peníze.
Možnosti jsou neomezené.

 

[Lars Turms]

Znalosti jsou víc, než diamanty, natož nějaké peníze.
Možnosti jsou neomezené.

Znalosti jsou ti k nicemu, pokud je nejsi schopen vyuzit.

 

[los sol]

Znalosti jsou ti k nicemu, pokud je nejsi schopen vyuzit.

To bys popřel metodologickou průkaznost:
>>
Máš znalosti o notovém zápise, ale nezahraješ ani na flétnu?
To, co jsi napsal je přece o praxi.
Naučíš se noty a osvojíš si prakticky notový zápis a zahraješ na flétnu, kterou si půjčíš. Nepotřebuješ tedy ani korunu, takže to není o penězích, jak jsi se domníval.
Další příklad viz diskuze v sekci alkohol. Jasně je psáno o čem se to točí a přesto, i když nepotřebuješ k tomu ani jedinou korunu, přesto je některým nedosažitelné, nebo čtení tlustých knih, někomu prostě do hlavy nikdy nepoleze, nebo i když částečně do hlavy leze, se po čase samo vypaří, neboť nemá patřičnou úroveň potřebnou pro vstřebání a osvojení a mravnost jedince tlakem okolního prostředí, mílovými kroky klesá ...
Využití znalostí se nazývá osvojení. Osvojíš si studijní látku a používáš ji. Naučíš se plavat a plaveš. V opačném případě, jak jsi to popsal se jedná o imitační činnost a osobně se mi jeví jako fandovství nebo fanouškovství materiálů KSB - nemá nic společného s osvojeným studiem.
<<
Praxe je kritériem pravdy.

 

[Lars Turms]

To bys popřel metodologickou průkaznost:
>>
Máš znalosti o notovém zápise, ale nezahraješ ani na flétnu?
To, co jsi napsal je přece o praxi.
Naučíš se noty a osvojíš si prakticky notový zápis a zahraješ na flétnu, kterou si půjčíš. Nepotřebuješ tedy ani korunu, takže to není o penězích, jak jsi se domníval.
Další příklad viz diskuze v sekci alkohol. Jasně je psáno o čem se to točí a přesto, i když nepotřebuješ k tomu ani jedinou korunu, přesto je některým nedosažitelné, nebo čtení tlustých knih, někomu prostě do hlavy nikdy nepoleze, nebo i když částečně do hlavy leze, se po čase samo vypaří, neboť nemá patřičnou úroveň potřebnou pro vstřebání a osvojení a mravnost jedince tlakem okolního prostředí, mílovými kroky klesá ...
Využití znalostí se nazývá osvojení. Osvojíš si studijní látku a používáš ji. Naučíš se plavat a plaveš. V opačném případě, jak jsi to popsal se jedná o imitační činnost a osobně se mi jeví jako fandovství nebo fanouškovství materiálů KSB - nemá nic společného s osvojeným studiem.
<<
Praxe je kritériem pravdy.

To jsme se trochu nepochopili. Mel jsem spise na mysli znalosti v rizeni. Samotne znalosti bez zdroju k rizeni ti jsou k nicemu. I bolsevici prece potrebovali zdroje, aby mohli budovat svuj stat. To same Ceskoslovensko potrebovalo zdroje, aby mohlo budovat novy stat. Nebo budu chtit zalozit pekarnu, protoze mam vyborne znalosti o teste a peceni, ale bez zdroju (penize,pujcka od banky na koupi pece,apod.) zadnou pekarnu neotevru.
Pointa prvne byla, ze pokud mi Vesmir prihraje prilezitost ve forme vyborne investice, ktera mi vygeneruje tolik penez ze s tim mohu pomoci svemu okoli, nebo zdedenych majetku, nebo pitome vyhry v loterii, tak s osvojenymi znalostmi a vyssi mravnosti mohu ty penize (ten nastroj) pouzit k dobru. A ty si reagoval ze znalosti jsou vice nez nejake penize. Ano ja taky souhlasim, ze znalosti jsou prednejsi a dulezitejsi nez nejake penize. Jenze v dnesnim svete ten nastroj (penize) potrebujes, aby si mohl uplatnit ty znalosti.
Asi je rozdil v cem chce clovek ty sve znalosti uplatnit. Ano muzu si pujcit fletnu, protoze mam osvojeny notovy zapis, ale fletnu kterou jsem si pujcil musim taky vratit, protoze neni moje. Pokud chci mit svou fletnu, abych zuzitkoval jeste vice ty sve znalosti hrani na fletnu, tak si tu svou fletnu musim koupit, takze ty penize potrebuju, to neni moje domnenka, to je proste fakt.

 

[jardob]

To jsme se trochu nepochopili. Mel jsem spise na mysli znalosti v rizeni. Samotne znalosti bez zdroju k rizeni ti jsou k nicemu. I bolsevici prece potrebovali zdroje, aby mohli budovat svuj stat. To same Ceskoslovensko potrebovalo zdroje, aby mohlo budovat novy stat. Nebo budu chtit zalozit pekarnu, protoze mam vyborne znalosti o teste a peceni, ale bez zdroju (penize,pujcka od banky na koupi pece,apod.) zadnou pekarnu neotevru.
Pointa prvne byla, ze pokud mi Vesmir prihraje prilezitost ve forme vyborne investice, ktera mi vygeneruje tolik penez ze s tim mohu pomoci svemu okoli, nebo zdedenych majetku, nebo pitome vyhry v loterii, tak s osvojenymi znalostmi a vyssi mravnosti mohu ty penize (ten nastroj) pouzit k dobru. A ty si reagoval ze znalosti jsou vice nez nejake penize. Ano ja taky souhlasim, ze znalosti jsou prednejsi a dulezitejsi nez nejake penize. Jenze v dnesnim svete ten nastroj (penize) potrebujes, aby si mohl uplatnit ty znalosti.
Asi je rozdil v cem chce clovek ty sve schopnosti uplatnit. Ano muzu si pujcit fletnu, protoze mam osvojeny notovy zapis, ale fletnu kterou jsem si pujcil musim taky vratit, protoze neni moje. Pokud chci mit svou fletnu, abych zuzitkoval jeste vice ty sve znalosti hrani na fletnu, tak si tu svou fletnu musim koupit, takze ty penize potrebuju, to neni moje domnenka, to je proste fakt.

Rozdiel medzi podnikateľom a obyčajným človekom je hlavne v tom, že on vidí príležitosti a možnosti tam, kde obyčajný človek nevidí nič. Vidí sieť cestičiek, ako sa dopracovať k medzicieľom, ktoré ho dovedú ku hlavnému cieľu.
Presne tak je aj rozdiel medzi tým, kto si osvojí riadiace znalosti a tým, kto nie.

Bežný človek uvažuje tak, že: potrebujem veľkú sumu peňazí, aby som mohol začať podnikať. No s najväčšou pravdepodobnosťou by jeho pokus podnikať stroskotal, aj keby tú sumu mal.

Začiatočník na kryptoburze: ak by som mal 100k dolárov, tak by som naobchodoval také zisky, že až... (no reálne by to dopadlo tak, že by o všetky peniaze prišiel ako nič...)

Skúsení alebo nadaní manažéri postupujú inak. Začínajú v malom a dopracujú sa k veľkému, pretože majú zrak ako "hubári"... Vidia "hríby" aj tam, kde iní nevidia nič, lebo nemajú nastavený zrak. Nie sú naladení na tej vlne a uvažujú veľmi plytko, neskúsene...

Kto nie je úspešný v malom, nebude ani vo veľkom...

 

[V.V.Moon]

Znalosti jsou ti k nicemu, pokud je nejsi schopen vyuzit.

S tímto bytostně nesouhlasím. Popírá to vše co jsem se učil. KAŽDÁ znalost o čemkoliv rozšiřuje tvůj okruh chápání, nemusíš to použít, ale tvůj okruh chápání se zvětšil.

V míře svého chápání pracuješ pro sebe a v míře svého nechápání pracuješ pro toho kdo chápe více. Rozšiřuj své chápání.

PS: nikdy nevíš kdy se ti informace, pro které nemáš v tomto okamžiku využití (nebo je neumíš využít), budou někdy hodit, nebo dokáží korigovat (pozitivně) tvé směřování.

 

[Atom]

Samotne znalosti bez zdroju k rizeni ti jsou k nicemu.

S tímto bytostně nesouhlasím. Popírá to vše co jsem se učil. KAŽDÁ znalost o čemkoliv rozšiřuje tvůj okruh chápání, nemusíš to použít, ale tvůj okruh chápání se zvětšil.

Vtip je v tom, že zdroje má od Boha každý (situace bez zdrojů se nazývá smrt), ale bez zapojení svědomí, osvojení znalostí a vysoké morálky nejsou bytosti k dispozici. Že zdroji disponují darebáci, to je proto, že lidé žijí bez odpovědnosti a na celku jim nezáleží a pak Bohu nezbývá než to, aby jedny darebáky štval proti druhým a tak nějak držel stabilitu (líný nemravný lid /většinu/ hladověním motivoval a ještě násobně nemravnější elity zhoršují k tomu podmínky, podporou nemravnosti ve společnosti) - vše se děje podle etiky a morálky všech zúčastněných. Až nezbude ani jeden dobrý, HNR to odpíská, pak již není od koho dobro šířit (Sodoma a Gomora).

Takže to stavím opačně, zdroje bez znalostí jsou k ničemu ("Jako kníže Rohan" televizní inscenace - a za chvilku měl ze zdrojů nic). Ovšem má to háček v počátečním stádiu jsou potřeba zdroje na osvojení znalostí a dovednosti na naučení včetně nějakého treninkového prostředí - cvičiště. To GP blokuje.

Je to dědičný hřích (nevytvoření prostoru pro rozvoj), ale je od GP převrácený, rodiče (elity) nesou ten dědičný hřích né děti. GP to hází na děti, staňte se otroky za to co udělali Vaše rodiče (elity), to rodiče mají platit za chyby svých dětí. Co udělal Taras Bulba, když jeho syn zradil a přidal se k nepřátelům ? Osobně ho popravil. Dopadne to špatně, když rodiče (elity) neposkytnou potomkovi (lidu) předání znalostí a zázemí na rozvoj ať nedostatkem, tak přebytkem zdrojů, nedostatkem péče nebo nadměrným opečováváním. Roli vychovatele (rodiče) plní ve značné míře společnost a jak se dnes chová ? Hází to na své děti. vy jste ta nevzdělaná spodina co za to může.

GP požírá své děti, možná to ani není náš rodič, ale nějaká nelidská entita (cizorodá část DNA, která aktivuje psychopaty).

 

[Lars Turms]

S tímto bytostně nesouhlasím. Popírá to vše co jsem se učil. KAŽDÁ znalost o čemkoliv rozšiřuje tvůj okruh chápání, nemusíš to použít, ale tvůj okruh chápání se zvětšil.

V míře svého chápání pracuješ pro sebe a v míře svého nechápání pracuješ pro toho kdo chápe více. Rozšiřuj své chápání.

PS: nikdy nevíš kdy se ti informace, pro které nemáš v tomto okamžiku využití (nebo je neumíš využít), budou někdy hodit, nebo dokáží korigovat (pozitivně) tvé směřování.

Priteli, uz tady trochu slovickarime, nikde prece nepisu ze znalosti ti jsou k nicemu, ale ze ti jsou k nicemu pokud je nemuzes nebo neumis vyuzit. cela moje pointa byla o tom, ze ne vzdy muzes ci jsi schopen sve znalosti vyuzit. Samozrejme ze ti znalosti rozsiri tve chapani (existuji lide u kterych to neplati) ,o tom prece neni sporu. Takze tvemu komentari trochu nerozumim

 

[Atom]

ze ne vzdy muzes ci jsi schopen sve znalosti vyuzit.

Spíše někdy není těch znalostí dost, aby šlo dosáhnout zvoleného cíle.

Příklad:
Nějaký ministr (práce myslím, jestli takový je) si zahrál na nezaměstnaného, ale protože měl dobré vystupování (i to jsou znalosti) a věděl jak společnost v tomto ohledu funguje, tak brzy našel vhodnou práci a dostal se z nulové situace.

Z toho plyne, že znalosti jsou primárním a nejdůležitějším zdrojem. Že nějaký okruh znalostí nelze použít v každé situaci, no pak je potřeba dostudovat znalosti v dané oblasti. Tak to dělal Stalin, přečetl třeba knihu o metalurgii a přechytračil Němce, nedal jim tak kvalitní suroviny, ale protože je potřebovali, tak se zapřením to přijali.

Znalosti řeší vše, když se ví jak na to, výsledek je zaručen.

 

[Lars Turms]

Spíše někdy není těch znalostí dost, aby šlo dosáhnout zvoleného cíle.

Příklad:
Nějaký ministr (práce myslím, jestli takový je) si zahrál na nezměstnaného, ale protože měl dobré vystupování (i to jsou znalosti) a věděl jak společnost v tomto ohledu funguje, tak brzy našel vhodnou práci a dostal se z nulové situace.

Z toho plyne, že znalosti jsou primárním a nejdůležitějším zdrojem. Že nějaký okruh znalostí nelze použít v každé situaci, no pak je potřeba dostudovat znalosti v dané oblasti. Tak to dělal Stalin, přečetl třeba knihu o metalurgii a přechytračil Němce, nedal jim tak kvalitní suroviny, ale protože je potřebovali, tak se zapřením to přijali.

Znalosti řeší vše, když se ví jak na to, výsledek je zaručen.

Dekuju za vysvetleni Atome, takhle podane mi to dava smysl.

 

[Atom]

Dekuju za vysvetleni Atome, takhle podane mi to dava smysl.

Tvému pohledu, také rozumím. Protože nemáme neomezou kapacitu, pouze Bůh ví vše (proto je dobré navázat s ním spojení). A můžeme se dostat do situace, když už není možnost učit se a získávat potřebné znalosti a ocitneme se v pasti. Nicméně život je o objevování a když bytost neleze kam nemá (svědomí pomůže) a postupuje pomalu a opatrně může se vyhnout velkému množství nebezpečí a Bůh poskytuje nějakou ochranu (nevím o nikom, kdo by o vlásek neunikl velkému průšvihu a většinou si dá pak daný velký pozor - někdo je nepoučitelný).

Přál jsem si zdůraznit, že znalosti jsou důležitější než zdroje:

Z ruského filmu "brat" otázka na mafiána, když byl na kolenou:
Tak co je víc "pravda nebo peníze" ?
Ani moře prachů nezachránilo mafiána před vynálezavosti odhodlaného a zkušeného jedince ( věděl jak to chodí - zase ty znalosti, vyrostl na ulici ).

 

[jardob]

"Kedysi sa nové kolónie dobývali krvou a mečom pod heslom Krista a šírenia kresťanstva, misionári ruka v ruke s vojakmi.
Dnes sa novodobé kolónie dobývajú krvou a mečom pod heslom šírenia demokracie, hájenia ľudských práv, pravdy a lásky.
Kedysi to boli divosi a zaostalé národy, ktoré slúžili ako zámienka pre inváziu. Dnes sú to diktátori, štáty porušujúce ľudské práva, osy zla, ktoré treba humanitárne bombardovať... (a následne vyciciavať)"

 

[SLAV_jan_in]