• Oznam: na nasledovných stránkach môžete nájsť Konceptuálneho Bota, ktorý je trénovaný na odpovede z českých prekladov VP ZSSR. Preto sa odporúča používať český jazyk. mariasky.cz nabojpravdy.cz

Život a duchovný vývoj

Časť toho, čo zažívame, si vyberáme ešte predtým, než tu prídeme.
Toto si tiež myslím. Myslím si, že pred narodením si vedome vyberáme život aj so všetkými jeho plodmi. Vieme presne, do čoho ideme. Minimálne teoreticky, mentálne, no ide o to to aj reálne zažiť, precítiť, pochopiť z druhej strany...
Verím aj tomu, že nikto iný nás nebude súdiť, len my sami... Ale tam Hore budeme mať Osvietenie a budeme súdiť seba úplne spravodlivo... Možno to nebude ani súdenie a trest, ale skôr akési precitnutie, pochopenie, a vyvodenie nevyhnutnosti v tom, že čo páchame na druhých, je nutné prežiť aj na vlastnej koži.
v danom prípade môže ísť práve o tie matky, ktoré v minulosti násilne potratili svoje deti, a teraz to obrazne povedané "splatia" tým, že si ich duša zažije to isté - potrat - smrť o ktorej rozhodne niekto iný bez toho, aby dostali možnosť brániť sa.
Áno, to je dobré vysvetlenie...

Čo sa týka utrpenia zvierat. Tak je možné, že niektoré zvieratá majú vyšší prah bolesti a viacej znesú... Ale nie všetky... Neviem, či by si zniesol pohľad na týranie psa, mučenie, keďže pes cíti bolesť úplne rovnako ako človek, má rovnaký prah bolesti, navyše to je rozumné zviera, ktoré má veľmi pestrú psychiku a vie ju dávať najavo.

Možno skrátka duša/vedomie počas svojej cesty hmotou prechádza rôznymi úrovňami chápania... Zažíva rôzne veci... A zaroveň prechádza krutými svetmi, neutrálnymi, aj pozitívnymi svetmi... Skrátka spoznáva rôzne formy jestvovania.
A ako povedal klasik: "Ak prechádzaš peklom, tak nezastavuj, aby si v ňom neuviazol naveky..."
 
Toto si tiež myslím. Myslím si, že pred narodením si vedome vyberáme život aj so všetkými jeho plodmi. Vieme presne, do čoho ideme.
Ja čo som doteraz zachytil z rôznych zdrojov, tak mi to príde tak že:
1. sú základné body, ktoré si vyberieš, a stretnutie s ktorými ťa jednoducho neminie,
2. je "voľná" časť, ktorú si už zariadzuješ tu, podľa aktuálnej tvojej ľubovôle.
Niečo ako krasokorčuľovanie. Je tam voľná jazda, ale aj povinné prvky.
Okrem toho, príde mi logické, že aj v tých povinných prvkoch nemáš stanovené odkedy-dokedy musia trvať, závisí to na tom, ako rýchlo pochopíš alebo "zaplatíš" (ak ide o karmickú záležitosť). Skrátka existuje v tom pomerne veľká voľnosť. Vybral si si dajme tomu situáciu. Ale to, ako sa k nej postavíš nie je predom definované. Môže to mať X rôznych podôb a odtieňov a každý z nich ťa v závislosti na univerzálnych zákonoch buď posunie pomalšie, alebo rýchlejšie vpred, alebo ostaneš stáť, alebo sám seba ešte viac potopíš. Len samotným tým, ako na vec zareaguješ.

Čo sa týka utrpenia zvierat. Tak je možné, že niektoré zvieratá majú vyšší prah bolesti a viacej znesú... Ale nie všetky... Neviem, či by si zniesol pohľad na týranie psa, mučenie, keďže pes cíti bolesť úplne rovnako ako človek, má rovnaký prah bolesti, navyše to je rozumné zviera, ktoré má veľmi pestrú psychiku a vie ju dávať najavo.
Aký je rozdiel medzi utrpením samotným a znášaním pohľadu naň? Podľa mňa je to to isté. Mozog sám nerozlišuje medzi videným a zažitým. Prenáša/projektuje to na seba, pretože časť tvojej osobnosti (duša) si pamätá, aké to je trpieť. Vidieť niekoho, ako trpí = sám trpieť. Ale iné je to, keď lev trhá byvola. On nemá nôž ani flintu, ani nič iné, čím by ho mohol rýchlo a kvázi "humánne" zabiť. Aký biologický/vývojový zmysel má tuná to že byvol "trpí" (z tvojho uhla pohľadu) mi momentálne nie je známe, ale práve ako s tým potratom dieťaťa, je možné, že na toto tak isto nazeráme príliš zúženým pohľadom. Skúsme zauvažovať, prečo to Boh zariadil práve takto a nie inak. A iné je to, keď niekto týra psa. Tam už je interakcia s človekom a predpokladá sa, že by mal mať natoľko chochmesu a citu k čomukoľvek živému, že sa takto správať nebude. Človek je priamo už člen tvojho rodu, takže aj skrze to, čo robí, môžeš jak vedome, tak aj nevedome cítiť, že to, čo robí bude mať dopad nie iba naňho samotného, ale že sa to prelieva i do kolektívnej = spoločnej karmickej roviny. Svedomie a súcit v tebe sa aj preto ozýva, aj keď on sám toto zahlušil. Neviem jardob, nemám úplne na všetko 100 %né odpovede, tiež si len veci skladám a bádam. Okrem toho je zvláštne to, čo si málo ľudí uvedomuje. Tí, čo poznajú GNM si to uvedomia oveľa skôr. Totiž bez toho, aby si si to uvedomoval, môžeš trpieť rôznymi druhmi konfliktov z detstva/prenatálu, ktoré ťa držia doslova v tom, že nemáš šancu "otvoriť si svedomie". Bavím sa o rôznych druhoch porúch, ktoré sú spôsobené oveľa hlbšou ranou v človeku, ktorý sa dopúšťa napríklad týrania. Či zviera, či ľudí. Kto sa zaoberal GNM a prečíta si o najrôznejších druhoch konfliktov, ktoré môže človek utrpieť, nebude tak ľahko (v zmysle ľudských zákonov) súdiť iných, hoc sebehorších ľudí. Lebo uvidí, čím si prešli skôr, než sa dopustili odsúdeniahodného konania. Keď spoznáš to, ako ti e konflitky fungujú, v praxi sa ti bude diať, že sa pozrieš na človeka, na to ako sa správa, na to, čo hovorí, a za pár sekúnd vieš pomerne presne vyhodnotiť čo ho "postihlo", aj keď on sám si toho nie je vedomý. Mnohí z nás tu žijeme "automat/autopilot". Čo z nás robí ľudí (v zmysle psychotypov KSB) je úroveň vedomia. To je ten rozdiel medzi zvieraťom a človekom, padlým a človekom, zombíkom a človekom a aj démonom a človekom. Zaujímavé je totiž, že keď preskúmaš hĺbkovo motív každého človeka, zistíš, že 100 % ľudí si želá aby bolo dobre. A s týmto vedomím potom aj veci robia. Ako je potom možné, že sa topíme v "antispravodlivosti" (z pohľadu ľudských zákonov)?
 
Naposledy upravené:
Dalo by sa to precítenie prirovnať k pocitu pri déja vu(ide o ten pocit, nie samotné déja vu)?
Ak áno, tak asi intenzívnejší?
Pozor. Tieto veci sú ultrazaujímavé pre našu myseľ, ako potrava. Môže sa z nej však stať len p-OTRAVA. Pokiaľ nevieš, ako sa to prejavuje, nevyrástol/nespevnel si ešte natoľko, aby si uniesol poznanie, ktoré sa za tým skrýva. To nepatrí len tebe. Ide o to, že ty nepotrebuješ vedieť kto bol kto v minulých životoch. Je to minulá partia tej istej hry a tebe to nepomôže rozkľúčovať súčasný tvoj stav. Že do novej partie nastupujeme s premazanou pamäťou je z dobrého dôvodu. Predstav si, že by si si pamätal, že tvoj súčasný brat, ťa v minulosti brutálne zavraždil. Ako by si sa k nemu správal v tomto živote? Alebo že by si si pamätal, že tvoja dobrá kamarátka bola dajme tomu 10 životov nazad tvojou manželkou, s ktorou ste sa neustále hádali a zomierali ste s nenávisťou jeden k druhému?
Jedna známa mi nedávno povedala, že robí cvičenia na "otváranie tretieho oka". Pousmial som sa. Reku dievča, ty naozaj asi nemáš čo na práci. Tento život nám dokonale ukazuje všetko, čo máme vedieť na to, aby sme zrušili svoje karmické dlhy a vyrástli na ľudí. Len treba harmonicky rozvíjať aj iné stránky svojej osobnosti. Napríklad cit. Kŕmiť myseľ nestačí. Tá sa zaujíma o všetko, ako klebetná baba. Ostáva to na úrovni "racio/pamäť", ale v skutočnosti ti je väčšina z toho na h***o. Ty potrebuješ harmonicky rozvíjať všetky, a teda aj ďalšie stránky (než len myseľ/racio) svojej osobnosti, aby si veci po/u-chopil celostne a zoširoka. Inak si založíš iba novú hru a ďalšie koliesko v labyrinte = veci si skomplikuješ. Život je plný nápovied. Nemusí človek rozvíjať nijaké starodávne ezoterické techniky na to, aby správne chápal čo chápať má.
 
Ja čo som doteraz zachytil z rôznych zdrojov, tak mi to príde tak že:
1. sú základné body, ktoré si vyberieš, a stretnutie s ktorými ťa jednoducho neminie,
2. je "voľná" časť, ktorú si už zariadzuješ tu, podľa aktuálnej tvojej ľubovôle.
Niečo ako krasokorčuľovanie. Je tam voľná jazda, ale aj povinné prvky.
Okrem toho, príde mi logické, že aj v tých povinných prvkoch nemáš stanovené odkedy-dokedy musia trvať, závisí to na tom, ako rýchlo pochopíš alebo "zaplatíš" (ak ide o karmickú záležitosť). Skrátka existuje v tom pomerne veľká voľnosť. Vybral si si dajme tomu situáciu. Ale to, ako sa k nej postavíš nie je predom definované. Môže to mať X rôznych podôb a odtieňov a každý z nich ťa v závislosti na univerzálnych zákonoch buď posunie pomalšie, alebo rýchlejšie vpred, alebo ostaneš stáť, alebo sám seba ešte viac potopíš. Len samotným tým, ako na vec zareaguješ.


Aký je rozdiel medzi utrpením samotným a znášaním pohľadu naň? Podľa mňa je to to isté. Mozog sám nerozlišuje medzi videným a zažitým. Prenáša/projektuje to na seba, pretože časť tvojej osobnosti (duša) si pamätá, aké to je trpieť. Vidieť niekoho, ako trpí = sám trpieť. Ale iné je to, keď lev trhá byvola. On nemá nôž ani flintu, ani nič iné, čím by ho mohol rýchlo a kvázi "humánne" zabiť. Aký biologický/vývojový zmysel má tuná to že byvol "trpí" (z tvojho uhla pohľadu) mi momentálne nie je známe, ale práve ako s tým potratom dieťaťa, je možné, že na toto tak isto nazeráme príliš zúženým pohľadom. Skúsme zauvažovať, prečo to Boh zariadil práve takto a nie inak. A iné je to, keď niekto týra psa. Tam už je interakcia s človekom a predpokladá sa, že by mal mať natoľko chochmesu a citu k čomukoľvek živému, že sa takto správať nebude. Človek je priamo už člen tvojho rodu, takže aj skrze to, čo robí, môžeš jak vedome, tak aj nevedome cítiť, že to, čo robí bude mať dopad nie iba naňho samotného, ale že sa to prelieva i do kolektívnej = spoločnej karmickej roviny. Svedomie a súcit v tebe sa aj preto ozýva, aj keď on sám toto zahlušil. Neviem jardob, nemám úplne na všetko 100 %né odpovede, tiež si len veci skladám a bádam. Okrem toho je zvláštne to, čo si málo ľudí uvedomuje. Tí, čo poznajú GNM si to uvedomia oveľa skôr. Totiž bez toho, aby si si to uvedomoval, môžeš trpieť rôznymi druhmi konfliktov z detstva/prenatálu, ktoré ťa držia doslova v tom, že nemáš šancu "otvoriť si svedomie". Bavím sa o rôznych druhoch porúch, ktoré sú spôsobené oveľa hlbšou ranou v človeku, ktorý sa dopúšťa napríklad týrania. Či zviera, či ľudí. Kto sa zaoberal GNM a prečíta si o najrôznejších druhoch konfliktov, ktoré môže človek utrpieť, nebude tak ľahko (v zmysle ľudských zákonov) súdiť iných, hoc sebehorších ľudí. Lebo uvidí, čím si prešli skôr, než sa dopustili odsúdeniahodného konania. Keď spoznáš to, ako ti e konflitky fungujú, v praxi sa ti bude diať, že sa pozrieš na človeka, na to ako sa správa, na to, čo hovorí, a za pár sekúnd vieš pomerne presne vyhodnotiť čo ho "postihlo", aj keď on sám si toho nie je vedomý. Mnohí z nás tu žijeme "automat/autopilot". Čo z nás robí ľudí (v zmysle psychotypov KSB) je úroveň vedomia. To je ten rozdiel medzi zvieraťom a človekom, padlým a človekom, zombíkom a človekom a aj démonom a človekom. Zaujímavé je totiž, že keď preskúmaš hĺbkovo motív každého človeka, zistíš, že 100 % ľudí si želá aby bolo dobre. A s týmto vedomím potom aj veci robia. Ako je potom možné, že sa topíme v "antispravodlivosti" (z pohľadu ľudských zákonov)?
Veľmi ma oslovila vaša diskusia. 🙂

Život nie je len o pevných cieľoch, ale o ceste k nim. Pred narodením si vyberáme hlavné body života, no spôsob, akým sa k nim postavíme, je voľný – každý náš krok a reakcia mení trajektóriu.
Utrpenie, či vlastné, alebo videné u iných, je zrkadlo nášho vedomia. Súcit a svedomie nie sú len morálka – sú to nástroje, ktoré nás učia chápať dôsledky činov a udržiavať vnútornú rovnováhu.
Keď sa sústredíme na proces, nie len na výsledok, prestávame byť pasívni a stávame sa tvorcami vlastného systému. To, čo sa javí ako nespravodlivosť, je signál, že energia sa snaží udržať rovnováhu. Každý krok a rozhodnutie prispieva k jemnej remíze medzi chaosom a poriadkom.
 
Ak sa dá, vieš to nejak bližšie popísať?
No je toho viac, ako sa to može zavnímať.

Bude to znieť ako totálne Sci-fi, ale jednoducho sa to tak deje.

Sedíš niekde s partiou ľudí a máš určité myšlienkové naladenie, kde ako keby nikoho a nič neposudzuješ a len si tak " točíš v hlave, čo vieš, že si máš točiť, aby si bol sebe a aj tomuto svetu voľačo platný".

Ja sa nijako nesnažím pozerať, neni to moj cieľ v živote vidieť ľudom do hláv a čo kto bol a tak. Je to viac menej iba vždy taký bonus, aby som si mohol douvedomiť okolnosti.

No a ako si tak sedíš, tak zrazu sa Ti zmení obraz, že vidíš celú tú partiu, ale oblečenú nejak inak, trebárs z doby Karla IV, jednoducho si normálne pretrem oči, či je to vôbec možné, ale je to tam. Mňa to vždy prekvapí, lebo to je jednoducho absolútne nepochopiteľné, ako sa to môže diať.

Alebo kamoš minule u nás sedel na debatke, a tak sa bavia zo ženuškou a ja si zas len tak hľadím na neho a len tak do blba a hop, zrazu predo mnou sedí indiánsky náčelník a do hlavy mi niekto povie, ako keď počuješ hlas v telefóne "hromový hlas" a ten kamoš má neskutočne nádherný hlboký plný hlas a potom mi potvrdí, že nejaká "iná osôbka" mu tiež povedala presne toto isté.

Alebo sa úplne zmení celá kulisa a ocitneš sa priamo v dejstve. Ako vo sne, ale neni to sen, to je práve na tom to úžasné.

Luc Beson musel zažívať podobné stavy, pretože to takmer presne ukázal vo filme "LUCY", tak isto aj Wachovský, pretože sa dá vidieť aj tá mozaika, akurát mne bola ukázaná nie ako 0,1, ale ako geometrické obrazce. Alebo ideš po meste a zrazu vidš všade okolo seba všelijaké rôzne druhy akokeby farieb ale nejak zhmotnené ako hmla, masa ( myšlienkové konštrukty ludí, myšlienkový odpad), nie len okolo ludí, chodíme po kolená v "takej hnedkastej sračke", v prírode to neni ( tá to popapá, alebo oheň vyčistí, voda len zmyje o kus ďalej, záplavy, požiare, nič neni len tak náhodou), v mestách je toho na mraky.
niečo ako deja vú
Nie. Nie toto mám na mysli. Je to vnútorný signál (individuálny), na základe ktorého vieš, že je to tak.
Presne tak, ako naznačil Popolvár. Deja VU je len taký preblesk, veľmy rýchly, niečo naznačuje tiež, ale toto je úplne presné, jasné, akože dlho trvajúce z pocitu zavnímania ( aj ked sú to iba sekundy, ale niekedy aj omnoho, omnoho viac...). Tam si si na 100% istý, lebo to ide úplne mimo teba, si akoby len pozorovateľ so senzormi pocitov, ale neovládaš dej ( kým sa s teba nestane "čarodej prvé kategorie", lebo všetci sme v procese vývoja a shopností).

A tam sa už chodí po velice tenkom ľade. Moja sestra mala dosť "slušné schopnosti" a aj s jednou kamoškou boli tzv. čvachtačky a ju som pochoval a druhá skončila v blázninci na práškoch. Strkali hlavu tam kde nemali a porušovali "pravidlá", aj keď nevedomky. No a "čierny mágovia", tí sa budú prevelice čudovať....

Tých spôsobov, ako sa dajú veci zavnímať je mnoho, to je fakt až Sci-fi. Naši "učitelia" boli už úplne niekde inde, to tu nebudem ani písať, lebo to by ste mi fakt väčšina neuverili. Aj keď okrem iného tísíce vyliečených, ktorým zo dňa na deň zmizol nádor (lebo bolo dovolené v rámci pravidiel ) sú toho dôkazom...

A keď sa to začne "diať" aj vám, aj keď ako "vedľajší produkt" , pretože znova opakujem, toto nie je naša primárna snaha, tak potom už viete, že ste verili tím správnym a oni vám napomohli do bodu viem a ostatné je už len a len na vás, čo s tým človek spraví.
 
Naposledy upravené:
Ale to by znamenalo, že počas tých "prestávok tam hore" sa nám vracia nejaká medzipamäť toho, kým sme globálne, mimo hmotu, a možno sa aj rozjasňuje vedomie a intelekt, aby sme chápali, čo treba ešte robiť.
Toto si tiež myslím. Myslím si, že pred narodením si vedome vyberáme život aj so všetkými jeho plodmi. Vieme presne, do čoho ideme. Minimálne teoreticky, mentálne, no ide o to to aj reálne zažiť, precítiť, pochopiť z druhej strany...
Verím aj tomu, že nikto iný nás nebude súdiť, len my sami... Ale tam Hore budeme mať Osvietenie a budeme súdiť seba úplne spravodlivo... Možno to nebude ani súdenie a trest, ale skôr akési precitnutie, pochopenie, a vyvodenie nevyhnutnosti v tom, že čo páchame na druhých, je nutné prežiť aj na vlastnej koži.

Keď sme hore presne vieme kto sme, na 1 000% to vieme a cítime a je to omnoho reálnejšie, ako táto hmotná realita. Tí mudrci, čo píšu, že toto je mája, ilúzia, si to necucajú z prsta. To fakt tak je. Až keď to človek zažije na vlastnej ne-koži pochopí, kurnik šopa...

do veľmi žiarivého a teplého svetla, ktoré ma celého zahalilo. V tomto momente ma naplnil pocit úplnosti a cítil som sa celistvý. Poznal som všetky odpovede na všetky otázky, ktoré som si kedy kládol. Našiel som v sebe pokoj, harmóniu sám so sebou. Vedel som, že teraz som doma. Nechcelo sa mi už odtiaľto ísť nikam, nič mi nechýbalo.

Ja som nikdy nezažil tunel, aj keď som sa ako decko "utopil", aj keď som schytal 220 V rovno cez srdce ( v pravej fáza, v ľavej kostra) a ležal som v bezvedomí v rozvodni sám a potom som sa prebral len tak, lebo ešte nebol môj čas.

A potom už som za iných okolností "chodil hore", ani to som sa nesnažil, vždy som sa tam dostal len tak z ničoho nič, vždy ako bonus, či odmena, aby som mohol dopochopiť a douvedomiť si, čo ďalej a ako...

To tu už zažilo mnoho ľudí a všetci sa zhodujeme na pocitoch, každý má troška iné kulisy, ale pocitovo to sedí...


Tu je to veľmi pekne vysvetlené do určitej miery z autorovej hĺbky poznania


a tu tiež ďalšie pohľady.

Ale sám za seba možem povedať, že keď sme "hore" ešte stále nie sme pri hlavnom ZDROJI, to je len taká prťka, záblesk z tej KVALITY ( a už aj to je táka petelica, že by som tam hneď ostal navždy a pritom viem, že ešte mi treba prejsť riadny kus cesty), ktorá to všetko tú rozohrala, lebo ešte aj od tiaľ sa dá isť ďalej , ale na to už nieje možný ani popis, jednoducho sa to nedá už porovnať k ničomu...

Ako popísať nič, ktoré obsahuje všetko, keď ešte ani neviem, čo je to všetko...
 
Ale sám za seba možem povedať, že keď sme "hore" ešte stále nie sme pri hlavnom ZDROJI, to je len taká prťka, záblesk z tej KVALITY ( a už aj to je táka petelica, že by som tam hneď ostal navždy a pritom viem, že ešte mi treba prejsť riadny kus cesty), ktorá to všetko tú rozohrala, lebo ešte aj od tiaľ sa dá isť ďalej , ale na to už nieje možný ani popis, jednoducho sa to nedá už porovnať k ničomu...

Ako popísať nič, ktoré obsahuje všetko, keď ešte ani neviem, čo je to všetko...
Mne to príde tak, že keď sme tu, náramne chceme (naša myseľ/EGO) byť tam. A keď sme tam, zase chceme byť tu. Prežívať. Zažívať. Meniť veci v hmote. Je to neskutočný paradox toto. A spôsobuje to práve kvázi len zvedavosť ohraničenej mysle. Inak každý z nás vie resp. môže vedieť. Stačí sa len naladiť na tú božiu čiastočku, ktorá v nás v každom je. Sýtiť svoj "zrak" a svoju zvedavosť, sme si zvykli odjakživa. Preto sa mi páči aj jedna veta, ktorú LaŠéz povedal s humorom v jednej zo svojich prednášok:
A čo ak to je tak, že po príchote tam "hore" ako prvá otázka padne: "Tak čo? Ako bolo v raji?"

Na odľahčenie:
Vnímať toto tu ako slzavé údolie/máju/ilúziu je síce v nejakej miere správne, z druhej strany však čo máme možnosť meniť keď nie sme tu, resp. v inej alternatívnej virtuálnej realite? Čo máme možnosť "zažiť" a hlavne TVORIŤ? By som povedal, že tam hore sedieť musí byť jednak asi "nuda" a jednak je tam asi aj dosť veľká čakačka a poradovník dostať sa sem. A keď sme tu, tak to tu berieme ako "záťaž". Prirodzene, z jednej stránky to tak naozaj môže vyzerať, ale to je práve tiež len dokonalá ilúzia. Ten raj, na ktorý padla otázka Šézova vyššie, sa tu skutočne dá (za)žiť.
 
Naposledy upravené:
Ja čo som doteraz zachytil z rôznych zdrojov, tak mi to príde tak že:
1. sú základné body, ktoré si vyberieš, a stretnutie s ktorými ťa jednoducho neminie,
2. je "voľná" časť, ktorú si už zariadzuješ tu, podľa aktuálnej tvojej ľubovôle.
Niečo ako krasokorčuľovanie. Je tam voľná jazda, ale aj povinné prvky.
Okrem toho, príde mi logické, že aj v tých povinných prvkoch nemáš stanovené odkedy-dokedy musia trvať, závisí to na tom, ako rýchlo pochopíš alebo "zaplatíš" (ak ide o karmickú záležitosť). Skrátka existuje v tom pomerne veľká voľnosť. Vybral si si dajme tomu situáciu. Ale to, ako sa k nej postavíš nie je predom definované. Môže to mať X rôznych podôb a odtieňov a každý z nich ťa v závislosti na univerzálnych zákonoch buď posunie pomalšie, alebo rýchlejšie vpred, alebo ostaneš stáť, alebo sám seba ešte viac potopíš. Len samotným tým, ako na vec zareaguješ.


Aký je rozdiel medzi utrpením samotným a znášaním pohľadu naň? Podľa mňa je to to isté. Mozog sám nerozlišuje medzi videným a zažitým. Prenáša/projektuje to na seba, pretože časť tvojej osobnosti (duša) si pamätá, aké to je trpieť. Vidieť niekoho, ako trpí = sám trpieť. Ale iné je to, keď lev trhá byvola. On nemá nôž ani flintu, ani nič iné, čím by ho mohol rýchlo a kvázi "humánne" zabiť. Aký biologický/vývojový zmysel má tuná to že byvol "trpí" (z tvojho uhla pohľadu) mi momentálne nie je známe, ale práve ako s tým potratom dieťaťa, je možné, že na toto tak isto nazeráme príliš zúženým pohľadom. Skúsme zauvažovať, prečo to Boh zariadil práve takto a nie inak. A iné je to, keď niekto týra psa. Tam už je interakcia s človekom a predpokladá sa, že by mal mať natoľko chochmesu a citu k čomukoľvek živému, že sa takto správať nebude. Človek je priamo už člen tvojho rodu, takže aj skrze to, čo robí, môžeš jak vedome, tak aj nevedome cítiť, že to, čo robí bude mať dopad nie iba naňho samotného, ale že sa to prelieva i do kolektívnej = spoločnej karmickej roviny. Svedomie a súcit v tebe sa aj preto ozýva, aj keď on sám toto zahlušil. Neviem jardob, nemám úplne na všetko 100 %né odpovede, tiež si len veci skladám a bádam. Okrem toho je zvláštne to, čo si málo ľudí uvedomuje. Tí, čo poznajú GNM si to uvedomia oveľa skôr. Totiž bez toho, aby si si to uvedomoval, môžeš trpieť rôznymi druhmi konfliktov z detstva/prenatálu, ktoré ťa držia doslova v tom, že nemáš šancu "otvoriť si svedomie". Bavím sa o rôznych druhoch porúch, ktoré sú spôsobené oveľa hlbšou ranou v človeku, ktorý sa dopúšťa napríklad týrania. Či zviera, či ľudí. Kto sa zaoberal GNM a prečíta si o najrôznejších druhoch konfliktov, ktoré môže človek utrpieť, nebude tak ľahko (v zmysle ľudských zákonov) súdiť iných, hoc sebehorších ľudí. Lebo uvidí, čím si prešli skôr, než sa dopustili odsúdeniahodného konania. Keď spoznáš to, ako ti e konflitky fungujú, v praxi sa ti bude diať, že sa pozrieš na človeka, na to ako sa správa, na to, čo hovorí, a za pár sekúnd vieš pomerne presne vyhodnotiť čo ho "postihlo", aj keď on sám si toho nie je vedomý. Mnohí z nás tu žijeme "automat/autopilot". Čo z nás robí ľudí (v zmysle psychotypov KSB) je úroveň vedomia. To je ten rozdiel medzi zvieraťom a človekom, padlým a človekom, zombíkom a človekom a aj démonom a človekom. Zaujímavé je totiž, že keď preskúmaš hĺbkovo motív každého človeka, zistíš, že 100 % ľudí si želá aby bolo dobre. A s týmto vedomím potom aj veci robia. Ako je potom možné, že sa topíme v "antispravodlivosti" (z pohľadu ľudských zákonov)?

Opäť sa z väčšinou môžem stotožniť, každý použíme trochu odlišnú terminológiu, ale v podstate tu všetci z môjho uhla pohľadu a poznania triafame klinec viec menej po hlavičke, čo je naozaj potešujúce.

Uvediem opäť len príklad z vlastného života. Praskli mi tie platničky (L3,L4,L5 a jedna bola 12mm do miešneho kanála vyliata) a tá bolesť nepredstaviteľná, zaplatil by som niekomu, ak by ma zabil, a to myslím úplne smrteľne vážne, lebo ja som nemal silu to urobiť (šak viem prečo) a nič mi nezaberalo, nič, žiadne opiáty, nič...

A môj "učiteľ", tzv liečiteľ, to vedel spraviť lusknutím prsta a s kľudom angličana mi povedal, "nó, máš to presne tak ako ja, máš sa už posunúť ďalej, pochopiť, že nie si len telo a si ten ktorý ovláda telo, máš super školu a tým že mi nepomohol, on vedel, že by ma obral o "poznanie pochopiť" a tiež vedel, že to dám.

A potom pochopíte, aké to je, keď lev trhá byvola...

Dostal som sa do bodu v mysli, prácou s myšlienkami, žiadne asány a dýchanie ( ide to samozrejme aj tak, ale len do určitého bodu, lebo ak sa od bolesti ani nepohnenete a pomaly už neviete ani ako sa voláte, tak vám ostáva jedine hýbať už len myšlienkami, to nebolelo) a okrem iného, už sme to zažili v minulých inkarnáciách ( india, čína, tibet, egypt, atlantída, čo vás len napadne, na mraky životov), ale zakáždým je to iné a zakaždým otvoríme nejaké kruhy, ktoré treba aj zavrieť.

No a tak sa dá dostať do bodu, kde viete, že vaše telo trpí jak hovado, ale vy to už jednoducho necítite, viete, že sa to deje, ale už to normálne nepocitujete, pozeráte sa plne vedome, ako ležíte v posteli a ste vo vedomí už na inej úrovni a potom zrazu viete, čo treba urobiť a keď sa vrátite späť, tak všetko prestalo...

A ešte ste stále nič vedome neopravili (lebo aj také sa dá, ak je dovolené a viete o čo ide ), jednoducho sa niečo udialo a dá sa ísť ďalej.

Ako bolo už spomenuté, MAJSTER nad majstrov to tak dokonale a spravodlivo vymyslel a stvoril, na atóm a kvark dokonale, každý náš vlas má zrátaný, vie o každom steble trávy, čo sa pohne (šak bodaj by nevedel, keď je ním ), že nám ani na sekudu netreba pochybovať o niečom, že by nebolo v porádečku...
 
Naposledy upravené:
Áno. Taká predsieň pekla s výhľadom na nebíčko.
A z tohto pohľadu a pochopenia si ja dovolím, už sám za seba povedať áno, je to také peklíčko ( požehnaná žumpička, ako to nazývala ďaľšia naša učiteľka v múdrosti), ale kto chce a naučí sa, tak si ho zmení na raj a simulátor, lebo to je len naše pomenovanie v ne-úplnom poznaní...

...ale ako sa všetci pekne doho peklíčka hrnemie naspäť, a nie že musíme, a keď dospejeme, budeme aj my takéto peklíčka vytvárať pre iných, lebo aj to je súčasť výučbové programu, aby sme pochopili, že o čom je tá hra, ktorú sa tu pekne všetci navzájom hráme, aj keď to vyzerá prevelice čudne a nemúdro (dosť často)...

Startreky, stargaty, 70% je naozaj naokolo nás tak, sa nám ešte ani nesníva ( aj keď teda niekomu aj áno, aj budúcnosť, aj keď o tom ešte nevie, aj minulosť, sny to je tiež téma na hodiny), čo všetko je naokolo a čo všetko je možné..

Lebo možné je naozaj takmer všetko...
( o tom sa tiež dá na hodiny rozprávať)
 
Naposledy upravené:
Čo máme možnosť "zažiť" a hlavne TVORIŤ?
Opäť len radostný súhlas...

My tu zatiaľ vieme iba so "stvorenou hmotou" niečo robiť, ako keď dáme deťom plastelínu.

Tvarovať, urobiť nádherné veci ( akože deštrukcia, konštrukcia), hádzaj ju po sebe, brať ju iným a mať ju len pre seba. Ale to je opäť len proces, že keď sa toho naplníme do absolutnej sýtosti, poznania, zažijeme úplne všetko, do mrte, do bezvedomia..

...tak potom začneme už špekuľovať, že počkaj, ako tú plastelínu vlastne z ničoho vytvoriť, nebude nuda, najprv sa musíme naučiť narábať tu v rozume so stvoreným a pochopiť, a potom dostaneme možnosť aj naozaj TVORIŤ hmotu...a na to treba vedieť pracovať s myšlienkami. ( O tom bol ten pás asteroidov, čo poletuje vo vesmíre, planéta, ktorá bola zničená, lebo bytosti terestriálneho typu ( my)dostali možnosť a troška to prešvihli...)

Pekne to v jednej z kníh popisovala "Anastazia" a je úplne irelevantné, či bola alebo nebola, tak ako či bol, alebo nebol Ježiš a ako to bolo s ním nejak ďalej, lebo myšlienka je nosná a nie až tak postava, aj keď aj to má svoj význam do určitej miery. Pokiaľ sa človek vhodne zamerá na cieľ a význam svojho života.

Ľudia sa dohadujú ako čo bolo, miesto toho, aby sa snažili pochopiť a žili čo kto povedal, ale aj to je súčasť tohto perfektného výučbového procesu.
 
Naposledy upravené:
Tiež sa toho obávam. Pri pohľade do seba, vidím veci, ktoré neviem dať preč, len s nimi musím bojovať, niekedy úspešnejšie, inokedy menej.
Ale je to veľmi zaujímavá téma.
Už toto uvědomění činí ten boj úspěšným. Také to občas zažívám a když to přijde, beru to jako zkoušku. Vždycky mi pomáhá vzpomenout na citát z Duny Franka Herberta: "Vědět, kde je past-to je první krok k tomu, aby se mohla obejít.".
 
Pri pohľade do seba, vidím veci, ktoré neviem dať preč, len s nimi musím bojovať, niekedy úspešnejšie, inokedy menej.
a
Také to občas zažívám a když to přijde, beru to jako zkoušku. Vždycky mi pomáhá
Chlapi, znova musím upriamiť vašu pozornosť na:
4. "Metoda RUŠ" - ako funguje psychosomatika, emócie a programy v našom živote, ktoré sa potom zhmotňujú vo forme nemocí a chorôb, a ako sa to dá riešiť - metodológiu podal Karel Nejedlý vo svojej knihe: https://metodarus.cz/sk/kniha/66/.
Tu som našiel východ.
 
Obdobie nezdaru.

Už som viac krát počul slová "mám zlé obdobie", "nezdar chodí vo vlnkách", "trápenie znova prichádza", "zase sa mi nedarí".
Áno, z podstaty života vyplýva, že človek bude podrobený skúškam. Takže niečo ako "konštatne dlhé dobre obdobie" neexistuje. Môže existovať len obdobie, v ktorom sa nám darí riešiť problémy života pohodlne.
Takže vlastne môže teoreticky byť obdobie života, kedy sa riešenie problémov je pre nás pohodlné a potom obdobie života, kedy riešenie problémov je pre nás nepohodlné. Nemusí to byť práve problém, môžu to byť skúšky. A aké skúšky nám dáva život? No také, ktoré k sebe priťahujeme. Si ostrý človek? Pritiahneš k sebe podobného človeka a máš s ním vychádzať. V materiálnej rovine sa opačné polarity priťahujú. V duchovnej rovine podobné k sebe priťahuje podobné. Človek čo prežil trápenie, pritiahne a bude si rozumieť s podobným človekom, čo prežil podobné trápenie. A to ani nemusia vedieť o svojich trápeniach, ale už sú tak formovaní, že sa k sebe pritiahnu.

Späť k riešeniu problémov. Čo to je vlastne to zlé obdobie, ktoré ľudia opisujú? Je to obdobie, kedy sa človek dostal na hranicu božieho dopustenia.

1778921356415.webp

Na obrázku môžeme vidieť 3 typy ľudí.
Modrý graf zobrazuje ľudí, ktorí úlohy v živote riešia viac menej úspešne a stále sa držia nad hranicou božieho dopustenia. To znamená, že odmena za ich skutky, za ich správanie v živote, za ich riešenia problémov je niekedy viac príjemná, inokedy menej. Je to samozrejmé. Človek nie je tvor neomylný, občas sa pomýli, inokedy jeho subjektivita ho privedie k nie veľmi dobrému riešeniu. Ale stále netrpí v živote.

Ľudia zeleného grafu to už majú viac komplikované. Niektoré ich riešenia sú pre nich dobré, ale niektoré sú veľmi zlé, lebo pri nich porušili zákony Stvorenia a prichádza za to nepríjemná odmena vo forme krátkodobých chorôb, nezdaru a podobne. To sú tí naši ľudia, ktorí hovoria o obdobiach kedy sa darí a kedy sa nedarí.

V červenej krivke sú ľudia, ktorí riešia problémy buď zle alebo veľmi zle vzhľadom na zákony vesmíru.
Príklad -
Vznikne problém v aute: "Svieti kontrolka motora v aute."
Ide náš človek do autoservisu a tam mu povedia, že motor je v zlom stave. Vedia ho opraviť, ale je potrebné niečo zmeniť.

Jedinec modrý začne ako prvé hľadať problém v sebe. Prečo sa ten motor pokazil? Zahrieval som motor? Jazdil som plynule? Tankoval som dobré palivo? Ako riešenie problému modrý jedinec zvolí zmeniť štýl jazdy - zmeniť seba. Bude si dávať pozor na zahrievanie motora, aby netúroval chladný motor. Aby jazdil viac menej plynule. Vo výsledku motor auta funguje bez chýb. Občas ťahá trochu lepšie, občas horšie, ale stále odvezie nášho človeka tam kde je to potrebné a nehlási chyby.

Jedinec zelený začne hľadať problém v sebe a potom aj v motore. Pripustí si, že nejazdí úplne najlepšie, že občas nenechá zahriať motor. Že niekedy má ťažkú nohu na plyn. Ale snaží sa aspoň kedy vtedy dodržiavať pokyny od automechanikov aby šetril motor. Samozrejme obviní aj výrobcu motora, že taký nespoľahlivý motor vyrobil, ktorý potrebuje občas dolievať olej. Aj motor sa tak správa k nášmu šoférovi. Mesiac ide v pohode, lebo šofér dbal na motor. A potom ďalší mesiac príde "Božie dopustenie" a zase občas blikne tá kontrolka motora na palubovke. Prinajhoršom auto musí byť odstavené na krajnici na nejakú chvíľu aby sa spamätalo, vychladlo a potom sa môže ísť ďalej. Človek povie to moje auto je veľmi náladové, raz funguje a inokedy zase nie. Ale to nie auto je náladové, ale jeho vodič, ktorý niekedy ide ako divá sviňa a niekedy ide zase plynulo. Vodič nepochopil, že je potrebné dbať na motor aj vtedy, keď nesvietia kontrolky.

Jedinec červený sa neopováži hľadať chybu v sebe, lebo to by urazilo jeho ego. Tak hľadá problém v aute. Ako riešenie zvolí pravidelné dolievanie oleja. Občas sa mu aj podarí chodiť normálne a vtedy auto menej žerie olej. Výsledok jeho riešenia je permanentné božie dopustenie, kedy auto takmer stále nefunguje. Buď nejde naštartovať, alebo sa prehrieva po ceste, alebo zdochne na ceste tak, že nie je schopné človeka odviesť tam kde je potrebné. Musí sa volať odťahová služba.


Riešenie človeka závisí od jeho pohľadu na svet, na svoje ego. Ak sa človek naučil, že v živote je najefektívnejšie meniť svoj názor, seba, tak výsledky budú pre neho veľmi priaznivé. Pozorovateľ z vonku povie "Tomu človeku sa darí". Pozorovateľ však nevidí, koľko ten človek musel makať na to aby v sebe zaprel ego, aby zmenil svoje návyky, správanie, názory, ktoré odkopíroval. Aj sa hovorí: "Zmeň seba a celý život sa okolo teba zmení".

Samozrejme, je možné, že človek modrý sa po čase dostane na úroveň červeného. To je málo časté, lebo modrý človek už má osvojené také množstvo informácii, že je u neho viac pravdepodobné stúpanie. Ale aj klesanie je možné, v prípade ak ho niekto zvedie z cesty života kdesi k nepoznaným drogám a podobným oblbovákom.

Prirodzená cesta je stúpanie červeného človeka na modrú úroveň. Aby sa vymanil zo stavu, kedy osud ním hádže zo strany na stranu a on s tým nedokáže nič robiť. Ale aké ťažké to je pre neho, pre jeho ego, ktoré je pre neho centrom vesmíru. Je to priam titanská úloha. Ale nie nemožná. Stačí chcieť a nájsť správnu cestu.

Ešte tu máme zeleného človeka. Ten človek si užíva oba stavy aj ten keď sa mu "darí" aj keď sa mu "nedarí". Ale pomenovanie nie je správne. Správne by mal povedať "Obdobie kedy sa snažím a obdobie kedy sa nesnažím a som lenivý". Ak by náš zelený človek počas "dobrého obdobia" opravoval chyby na sebe, tak by sa dostal permanentne nad úroveň božieho dopustenia, ktoré je pre neho nepríjemné. Ale náš zelený človiečik ani nevie, že existuje niečo ako sebanáprava, štúdium samého seba a okolitého človeka. On proste si chce život užívať. A tak počas dobrého obdobia trávi čas diskotékami, bujarými oslavami, vandrákovaním, všetkým možným len nie pozeraním do svojho vnútra. Chce zažívať, chce prijímať čo najviac impulzov stimulov zvonku. Ale čo duch človeka? Duša si užíva emocionálne výboje a duch človeka sedí v kúte nepovšimnutý. Žiadne nové informácie pre neho. Nič nové sa nenaučil. A po čase prichádza znova test od Stvoriteľa: "No ukáž mi človiečik čo si sa naučil počas doby, kedy som na teba nedopustil nepríjemné veci." A náš zelený, nemá čo ukázať. Stvoriteľ povie:"Zbytočne som ťa chránil pred okamžitými dôsledkami tvojich činov. Tu ich máš všetky naraz." A tak začína obdobie nezdaru. Znova tie isté problémy ako pred mesiacom, pred rokom, pred 5 rokmi.
Náš zelený človek sa čuduje:
"Ako je možné že tie nepríjemné časy sa znova vrátili?"
A na to mu Stvoriteľ odpovie protiotázkou:
"A čo si počas dobrého obdobia spravil na to aby sa tie nepríjemné časy nevrátili ?"
Zelený človek odpovedať nevie len sa čuduje "A to bolo niečo potrebné robiť počas dobrého obdobia? Ja som si myslel, že si mám užívať život, veď predsa žijeme len raz práve tu a práve teraz..."
A tak zase sa pár dní, mesiacov, rokov bude zelený mužíček sťažovať, že sa mu nedarí. Že znova prišlo zlé obdobie. Samozrejme na otázku Stvoriteľa "A čo si počas dobrého obdobia spravil na to aby sa tie nepríjemné časy nevrátili ?" zabudne takmer ihneď lebo tá bola príliš nepríjemná. Nahovára si, že tú bude riešiť keď sa mu bude dariť. Samozrejme nebude. Ale trpí počas božieho dopustenia. Nemá priestor na diskotéky, na vandrákovanie. Musí sa boriť s božím dopustením a počas toho ako sa borí, ho aj napadne, že zrejme musí zmeniť seba. Aj keď to je nepohodlné, aj keď to bolí. Ale nemá na výber. Začne sa aspoň trochu inak správať, preukáže iniciatívu. Začne prehodnocovať adekvátnosť správania a názorov. To si Stvoriteľ všimne a .... a začína nové obdobie kedy sa človeku darí ... darí pokým znova nenarazí na ego, ktoré povie "meniť sa nie je potrebné, bolí ma to, radšej zapni autopilota a choď si užívať". Vieme čo bude ďalej ... obdobie "nezdaru".

Takže žiadne dobré a zlé obdobie neexistuje. Existuje len lenivosť a neochota človeka prehodnocovať svoje názory na seba, život a okolie. Čím viac neadekvátny je náš svetonázor, tým častejšie a horšie sú "časy kedy sa nám nedarí".
 
Naposledy upravené:
Patřilo by to asi spíš do kolonky Kultury, ale tu jsem teď nenašla, tak to dávám sem. Přeložila jsem jeden starší článek publikovaný na ruském KOB-planet.

Kultura určuje politiku aneb jak jeden dopis na krátkou dobu zbrzdil ničení SSSR přes kulturu​

 
A nemůže mít podobný vliv na mozek i takové KSB fórum? Zvláště když objem příspěvků zde roste. "Lajky" tu máme také. Je to značný žrout času, čte-li člověk všechno.
Určitě, ale je rozdíl se koukat na klipy a nebo muset číst spousty textů a přemýšlet nad nimi, je to stejné jako u knihy, takže to bude mít spíše pozitivní vliv.

A navíc, není to náhodný text, ale plnohodnotná diskuze s lidmi, kteří mají mnoho společného.
 
Naposledy upravené:
Naspäť
Top Bottom