• Oznam: na nasledovných stránkach môžete nájsť Konceptuálneho Bota, ktorý je trénovaný na odpovede z českých prekladov VP ZSSR. Preto sa odporúča používať český jazyk. mariasky.cz nabojpravdy.cz

Liečenie tela

Etiópska, tzv. Kopská cirkev ide ešte podľa pôvodných informácií, ale však nie len tá. Kto hľadá, ten nájde. (všade treba vedieť dekódovať, nie je všetko písané jednoznačne a "po lopate")

By sa ľudia čudovali, akými "schopnosťami" disponujú poradcovia okolo človeka V.V.Putina a aj on sám.

Je rozdiel hrať "hru" vedome, kde viete, že nie všetko sa dá poriešiť a hrať ju z vychcanosti a v tom je obrovský rozdiel a aj to sa dá krásne vidieť aj podľa skutkov a aj inak...

Nič nebude zabudnuté a pred nebom nemožno nič skryť a ani sám pred sebou a svojimi skutkami človek neutečie, nikam. Hra je nastavená na atóm a kvark presne. A toto keď ľudia pochopia, tak "svet" akože tento matrix by mohol inak vyzerať.

Raz pochopí každý...
 

Prílohy

  • IMG_20260825_093811.webp
    IMG_20260825_093811.webp
    1.3 MB · Zobrazenia: 38
  • IMG_20260825_093824.webp
    IMG_20260825_093824.webp
    1,001.5 KB · Zobrazenia: 31
  • IMG_20260825_093905.webp
    IMG_20260825_093905.webp
    986.8 KB · Zobrazenia: 32
  • IMG_20260825_095649.webp
    IMG_20260825_095649.webp
    790.6 KB · Zobrazenia: 36
Naposledy upravené:
Takže když V.V.Putin klade věnce s 88, tak třeba myslí na tuto bibli.
Nepravdepodobné? Otázka je aj, ako sa to všetko, čo Ľuptákovci vo videu povedali, celostne spája s inými filozofickými/svetonázorovými systémami. Som na 16tej minúte a zatiaľ som dosť skeptický.

Tu sú moje niektoré priebežné myšlienkové pochody:
Koľko takýchto liečiteľov by bolo treba, aby ľudia nepotrebovali doktorov? A ak teda takéto zázračné liečenia existujú, aký zmysel z hľadiska "božieho plánu" majú potom nemoci?Potrebuješ liečiteľa = si závislý. Vieš sa vyliečiť sám = si sebestačný. Otázka je "vedieť ako". Som na 25tej minúte, a mám pocit, že JK znovu chodí pomedzi ľudí? Nemá náhodou niekto jeho adresu? Podľa toho ako pán o tom hovorí. A som zvedavý, či bude len rozprávať príbehy a vysvetľovať to "zázrakmi od Boha", alebo spomenie aspoň náznaky toho, o čo v podstate vlastne ide. Lebo keby fungovalo "v mene Pána Ježiša Krista" univerzálne, tak tu chorých dnes nemáme. Ak je choroba JŽO pre človeka od Boha, že robí niečo zle a treba aby niečo v živote zmenil, tak potom to vo videu je buď "placebo/viera v kombinácii s egregorom skrz vykonávača", alebo skrátka keďže nič nie je nemožné, tak ide o tzv. "Boží vtip". Boh je veľmi dobrý vtipkár. O. i. A keď sa spýtame: "Cui bono?", akú dostaneme odpoveď? Čo sa posilní v prípade takýchto "zázračných uzdravení"? Viera v Ježiša Krista - človeka, ktorý tu kedysi žil. A spolu s tým aj "jeho funkcionárov". Stálo by zato preskúmať to, čo hovoria detailnejšie. Emil sa pýtal univerza, či "smie/nesmie" liečiť keď prijímal pacienta práve hovorí v 35 minúte. To naznačuje, že dochádza k selekcii a zázračne vyliečených môže byť len obmedzené množstvo, a to tí, ktorí "môžu byť" = a čo to vlastne znamená? Čo je dovolené Jovovi, nie je dovolené volovi? Pokiaľ tu narážame na nejaký "plán duše", tak títo liečitelia majú za úlohu liečiť iba tých, ktorí sú schopní uveriť = cieľom vyliečených je naučiť sa, že viera na úrovni "viem" znamená okamžitý efekt v hmote, alebo čo vlastne? A Jozef hneď dodáva že: "Našli v knihe nejakého druhého liečiteľa, ktorý by mu mohol pomôcť." = liečenie by ohrozovalo život/schopnosti Emila? Je to celé tak trochu paradox. Jeden nemôže a druhý hej? Dôvod? 38. minúta Jozef hovorí o tom, ako bylinky liečia rakovinu. Zaujímavé je konfrontovať to s princípom vzniku rakoviny podľa GNM. Jednoznačne tam chýba pojítko. Ak je stav človeka spôsobený jeho duševnými konfliktami, a bylinky dodávajú do tela len v obmedzenom množstve nejaký "matroš", potom nemôže dôjsť k trvalému vyliečeniu iba na základe týchto bylín. Veď preto asi aj hovorí že "lieči" (lieči ale nevylieči) = vo význame tlmí (asi?). Pliesne (huby a baktérie), o ktorých hovorí sú z hľadiska GNM súčasťou "autoliečenia" organizmu. Ak ich nechtík potláča = predlžuje liečenie v čase a uvádza telo do istého druhu dočasnej stability. Nie však do stavu plného zdravia. Rovnako hovorí o repíku. Že lieči rakovinu. Myslím si, že len lieči. Ale rovnako tak nevylieči. Si na ňom závislý, pokiaľ teda jeho účinky sú natoľko silné, že dokáže potlačiť rakovinu DO URČITEJ MIERY. Tak isto môžeš byť závislý na iných prostriedkoch "liečby". Jód a bór = chémia. Nemám bližšie vedomosti o tom, čo presne tieto chemikálie spôsobujú pri liečbe, ale znova hovorí iba to že "lieči" = pomáha počas liečenia. Liečiť a vyliečiť je veľký rozdiel.
Mimochodom, zaujímavé je, že keď teda vedia liečiť skrze silu JK, a stačí liečeným "uveriť a prijať", potom načo všetky tieto chemikálie? Ak entity "prchajú" po použití chemikálií spomínaných, tak na čom vlastne žijú v ľudskom tele, keď ich existencia nie je materialistickou vedou preukázaná?
Za pozitívne beriem, že "veria v reinkarnáciu" čo sa týka kresťanstva. Z neho toto práve bolo v minulosti vykastrované.
Kúpeľ v eukalyptovom oleji stačí na to, aby človek na 3tie okúpanie "sa zobudil"? Zaujímavé.
Možno k tomu treba rozkaz liečiteľa? Lebo šak to si môžem povedať, že sa okúpem vo v Budišskej a účinok bude rovnaký?
Jozef spomína entity u alkoholikov. Entitami nazýva negatívne programy psychiky = tieňovú stránku osobnosti (Jung)? Alkohol totiž sám osebe človeka nenúti k ničomu. A "entity" = negatívne programy, ktoré ho nútia piť = závislosť, ktorú si vytvoril, a do tej ho predsa posunulo nejaké trápenie, z niečím si nevedel rady, a keďže najjednoduchšie je "zahnať zlo veselosťou" = dočasne spôsobeným psychickým stavom poprepínaného vnímania reality, no tak sa mu to zapáčilo a návyk si vytvoril sám. Kľúč = rozlíšiť, čo ma núti zaháňať niečo alkoholom = zapíjať. To isté je v prípade iných závislostí. Drogy, sex, nákupy a pod ...

Za mňa hovoria tak trošku v bájkach, ale veľa z toho bude "usaditeľné" v celostnom ponímaní zdravia skrz GNM a Jungovu psychológiu. Znova ma to tu však navracia k Hippokratovmu: "Skôr, než niekoho začneš liečiť, opýtaj sa ho, či je pripravený vzdať sa vecí, kvôli ktorým je chorý." = je to otázka jednak "univerzu", či pacient chce zmenu a chce prijať za ňu vlastnú zodpovednosť, a zároveň sa tým preveruje budúca stabilita liečby a následného vyliečenia. Liečitelia dosť často, podľa mňa, berú ľuďom ich vlastné lekcie, a tým dochádza k "páchaniu dobra". Vývoj - individuácia jedinca sa preruší/zastaví lebo "zázrak!". Preto zrejme sa Emil pýtal "univerza" či môže? Sú zrejme prípady, kedy napríklad v rámci nejakej karmickej podĺžnosti/predurčenia liečiteľa alebo naopak karmy liečeného, je možné preskočiť Hippokratove pravidlo z hľadiska "univerzálnych zákonov"?
Pozitívne vnímam aj Emilove konečné: dôležité je nebáť sa ... a tak isto aj schopnosť byť vďačný.
Ako problematické ale vnímam jeho vyhlásenie: "Hlavné je, aby sa človek prezentoval, či sa zaradí k zlu, alebo k dobru." Kvôli nízkej vedomosti o tom, čo tieto dva pojmy vlastne znamenajú, aj keď ich každý neustále všade používa.
Obaja sú "pomáhači", čo môže byť tak trošku spojené aj s archetypmi: "spasiteľov/záchrancov" = keď niekoho nesieš, stráca schopnosť chodiť.

Hľadáme najmenšie spoločného menovateľa.
 
Nepravdepodobné? Otázka je aj, ako sa to všetko, čo Ľuptákovci vo videu povedali, celostne spája s inými filozofickými/svetonázorovými systémami. Som na 16tej minúte a zatiaľ som dosť skeptický.

Tu sú moje niektoré priebežné myšlienkové pochody:
Koľko takýchto liečiteľov by bolo treba, aby ľudia nepotrebovali doktorov? A ak teda takéto zázračné liečenia existujú, aký zmysel z hľadiska "božieho plánu" majú potom nemoci?Potrebuješ liečiteľa = si závislý. Vieš sa vyliečiť sám = si sebestačný. Otázka je "vedieť ako". Som na 25tej minúte, a mám pocit, že JK znovu chodí pomedzi ľudí? Nemá náhodou niekto jeho adresu? Podľa toho ako pán o tom hovorí. A som zvedavý, či bude len rozprávať príbehy a vysvetľovať to "zázrakmi od Boha", alebo spomenie aspoň náznaky toho, o čo v podstate vlastne ide. Lebo keby fungovalo "v mene Pána Ježiša Krista" univerzálne, tak tu chorých dnes nemáme. Ak je choroba JŽO pre človeka od Boha, že robí niečo zle a treba aby niečo v živote zmenil, tak potom to vo videu je buď "placebo/viera v kombinácii s egregorom skrz vykonávača", alebo skrátka keďže nič nie je nemožné, tak ide o tzv. "Boží vtip". Boh je veľmi dobrý vtipkár. O. i. A keď sa spýtame: "Cui bono?", akú dostaneme odpoveď? Čo sa posilní v prípade takýchto "zázračných uzdravení"? Viera v Ježiša Krista - človeka, ktorý tu kedysi žil. A spolu s tým aj "jeho funkcionárov". Stálo by zato preskúmať to, čo hovoria detailnejšie. Emil sa pýtal univerza, či "smie/nesmie" liečiť keď prijímal pacienta práve hovorí v 35 minúte. To naznačuje, že dochádza k selekcii a zázračne vyliečených môže byť len obmedzené množstvo, a to tí, ktorí "môžu byť" = a čo to vlastne znamená? Čo je dovolené Jovovi, nie je dovolené volovi? Pokiaľ tu narážame na nejaký "plán duše", tak títo liečitelia majú za úlohu liečiť iba tých, ktorí sú schopní uveriť = cieľom vyliečených je naučiť sa, že viera na úrovni "viem" znamená okamžitý efekt v hmote, alebo čo vlastne? A Jozef hneď dodáva že: "Našli v knihe nejakého druhého liečiteľa, ktorý by mu mohol pomôcť." = liečenie by ohrozovalo život/schopnosti Emila? Je to celé tak trochu paradox. Jeden nemôže a druhý hej? Dôvod? 38. minúta Jozef hovorí o tom, ako bylinky liečia rakovinu. Zaujímavé je konfrontovať to s princípom vzniku rakoviny podľa GNM. Jednoznačne tam chýba pojítko. Ak je stav človeka spôsobený jeho duševnými konfliktami, a bylinky dodávajú do tela len v obmedzenom množstve nejaký "matroš", potom nemôže dôjsť k trvalému vyliečeniu iba na základe týchto bylín. Veď preto asi aj hovorí že "lieči" (lieči ale nevylieči) = vo význame tlmí (asi?). Pliesne (huby a baktérie), o ktorých hovorí sú z hľadiska GNM súčasťou "autoliečenia" organizmu. Ak ich nechtík potláča = predlžuje liečenie v čase a uvádza telo do istého druhu dočasnej stability. Nie však do stavu plného zdravia. Rovnako hovorí o repíku. Že lieči rakovinu. Myslím si, že len lieči. Ale rovnako tak nevylieči. Si na ňom závislý, pokiaľ teda jeho účinky sú natoľko silné, že dokáže potlačiť rakovinu DO URČITEJ MIERY. Tak isto môžeš byť závislý na iných prostriedkoch "liečby". Jód a bór = chémia. Nemám bližšie vedomosti o tom, čo presne tieto chemikálie spôsobujú pri liečbe, ale znova hovorí iba to že "lieči" = pomáha počas liečenia. Liečiť a vyliečiť je veľký rozdiel.
Mimochodom, zaujímavé je, že keď teda vedia liečiť skrze silu JK, a stačí liečeným "uveriť a prijať", potom načo všetky tieto chemikálie? Ak entity "prchajú" po použití chemikálií spomínaných, tak na čom vlastne žijú v ľudskom tele, keď ich existencia nie je materialistickou vedou preukázaná?
Za pozitívne beriem, že "veria v reinkarnáciu" čo sa týka kresťanstva. Z neho toto práve bolo v minulosti vykastrované.
Kúpeľ v eukalyptovom oleji stačí na to, aby človek na 3tie okúpanie "sa zobudil"? Zaujímavé.
Možno k tomu treba rozkaz liečiteľa? Lebo šak to si môžem povedať, že sa okúpem vo v Budišskej a účinok bude rovnaký?
Jozef spomína entity u alkoholikov. Entitami nazýva negatívne programy psychiky = tieňovú stránku osobnosti (Jung)? Alkohol totiž sám osebe človeka nenúti k ničomu. A "entity" = negatívne programy, ktoré ho nútia piť = závislosť, ktorú si vytvoril, a do tej ho predsa posunulo nejaké trápenie, z niečím si nevedel rady, a keďže najjednoduchšie je "zahnať zlo veselosťou" = dočasne spôsobeným psychickým stavom poprepínaného vnímania reality, no tak sa mu to zapáčilo a návyk si vytvoril sám. Kľúč = rozlíšiť, čo ma núti zaháňať niečo alkoholom = zapíjať. To isté je v prípade iných závislostí. Drogy, sex, nákupy a pod ...

Za mňa hovoria tak trošku v bájkach, ale veľa z toho bude "usaditeľné" v celostnom ponímaní zdravia skrz GNM a Jungovu psychológiu. Znova ma to tu však navracia k Hippokratovmu: "Skôr, než niekoho začneš liečiť, opýtaj sa ho, či je pripravený vzdať sa vecí, kvôli ktorým je chorý." = je to otázka jednak "univerzu", či pacient chce zmenu a chce prijať za ňu vlastnú zodpovednosť, a zároveň sa tým preveruje budúca stabilita liečby a následného vyliečenia. Liečitelia dosť často, podľa mňa, berú ľuďom ich vlastné lekcie, a tým dochádza k "páchaniu dobra". Vývoj - individuácia jedinca sa preruší/zastaví lebo "zázrak!". Preto zrejme sa Emil pýtal "univerza" či môže? Sú zrejme prípady, kedy napríklad v rámci nejakej karmickej podĺžnosti/predurčenia liečiteľa alebo naopak karmy liečeného, je možné preskočiť Hippokratove pravidlo z hľadiska "univerzálnych zákonov"?
Pozitívne vnímam aj Emilove konečné: dôležité je nebáť sa ... a tak isto aj schopnosť byť vďačný.
Ako problematické ale vnímam jeho vyhlásenie: "Hlavné je, aby sa človek prezentoval, či sa zaradí k zlu, alebo k dobru." Kvôli nízkej vedomosti o tom, čo tieto dva pojmy vlastne znamenajú, aj keď ich každý neustále všade používa.
Obaja sú "pomáhači", čo môže byť tak trošku spojené aj s archetypmi: "spasiteľov/záchrancov" = keď niekoho nesieš, stráca schopnosť chodiť.

Hľadáme najmenšie spoločného menovateľa.
Borax/Bór je přírodní solí, která se běžně nachází při dolování ze suchých jezerních pánví a je zdrojem dalších průmyslových sloučenin. Hlavní zdroje boraxu se nachází v Kalifornii a v Turecku. Technicky jde o hydrát borátu sodnatého. Veškerý borax je přírodního původu a jedinný rozdíl je v obsahu vázané vody. Běžně se prodává jako technický, nebo zemědělský prostředek s čistotou 99 – 99.5%. Běžné nečistoty jsou chloridy, sírany, fosforečnany a uhličitany draslíku, sodíku a vápníku, ale neobsahuje žádné jedovaté těžké kovy. Tato čistota je společná i běžným domácím čistícím prostředkům. Lékárenská čistota není o moc lepší.


Borax je solí slabé kyseliny borité. Jelikož jde o silně alkalickou sloučeninu, její roztok je opět silně alkalický, mezi 9-10pH. V žaludku se mění na chlorid sodný a kyselinu boritou. V boraxu je 11.3% bóru a kyselina boritá obsahuje skoro dvakrát tolik, 17.5% bóru. Požité bórové sloučeniny jsou rychle a téměř kompletně vylučovány. Dříve byla kyselina boritá štědře používána jako konzervační činidlo v potravinách a je dnes již pro tento účel zakázana ve většině zemí a také je zakázána k prodeji veřejnosti v Austrálii.
 

Prílohy

  • Screenshot_2026-08-25-18-42-22-368_org.mozilla.firefox.webp
    Screenshot_2026-08-25-18-42-22-368_org.mozilla.firefox.webp
    202.9 KB · Zobrazenia: 19
Tu sú moje niektoré priebežné myšlienkové pochody:
Koľko takýchto liečiteľov by bolo treba, aby ľudia nepotrebovali doktorov? A ak teda takéto zázračné liečenia existujú, aký zmysel z hľadiska "božieho plánu" majú potom nemoci?Potrebuješ liečiteľa = si závislý. Vieš sa vyliečiť sám = si sebestačný. Otázka je "vedieť ako". Som na 25tej minúte, a mám pocit, že JK znovu chodí pomedzi ľudí? Nemá náhodou niekto jeho adresu? Podľa toho ako pán o tom hovorí. A som zvedavý, či bude len rozprávať príbehy a vysvetľovať to "zázrakmi od Boha", alebo spomenie aspoň náznaky toho, o čo v podstate vlastne ide. Lebo keby fungovalo "v mene Pána Ježiša Krista" univerzálne, tak tu chorých dnes nemáme. Ak je choroba JŽO pre človeka od Boha, že robí niečo zle a treba aby niečo v živote zmenil, tak potom to vo videu je buď "placebo/viera v kombinácii s egregorom skrz vykonávača", alebo skrátka keďže nič nie je nemožné, tak ide o tzv. "Boží vtip". Boh je veľmi dobrý vtipkár. O. i. A keď sa spýtame: "Cui bono?", akú dostaneme odpoveď? Čo sa posilní v prípade takýchto "zázračných uzdravení"? Viera v Ježiša Krista - človeka, ktorý tu kedysi žil. A spolu s tým aj "jeho funkcionárov". Stálo by zato preskúmať to, čo hovoria detailnejšie. Emil sa pýtal univerza, či "smie/nesmie" liečiť keď prijímal pacienta práve hovorí v 35 minúte. To naznačuje, že dochádza k selekcii a zázračne vyliečených môže byť len obmedzené množstvo, a to tí, ktorí "môžu byť" = a čo to vlastne znamená? Čo je dovolené Jovovi, nie je dovolené volovi? Pokiaľ tu narážame na nejaký "plán duše", tak títo liečitelia majú za úlohu liečiť iba tých, ktorí sú schopní uveriť = cieľom vyliečených je naučiť sa, že viera na úrovni "viem" znamená okamžitý efekt v hmote, alebo čo vlastne? A Jozef hneď dodáva že: "Našli v knihe nejakého druhého liečiteľa, ktorý by mu mohol pomôcť." = liečenie by ohrozovalo život/schopnosti Emila? Je to celé tak trochu paradox. Jeden nemôže a druhý hej? Dôvod? 38. minúta Jozef hovorí o tom, ako bylinky liečia rakovinu. Zaujímavé je konfrontovať to s princípom vzniku rakoviny podľa GNM. Jednoznačne tam chýba pojítko. Ak je stav človeka spôsobený jeho duševnými konfliktami, a bylinky dodávajú do tela len v obmedzenom množstve nejaký "matroš", potom nemôže dôjsť k trvalému vyliečeniu iba na základe týchto bylín. Veď preto asi aj hovorí že "lieči" (lieči ale nevylieči) = vo význame tlmí (asi?). Pliesne (huby a baktérie), o ktorých hovorí sú z hľadiska GNM súčasťou "autoliečenia" organizmu. Ak ich nechtík potláča = predlžuje liečenie v čase a uvádza telo do istého druhu dočasnej stability. Nie však do stavu plného zdravia. Rovnako hovorí o repíku. Že lieči rakovinu. Myslím si, že len lieči. Ale rovnako tak nevylieči. Si na ňom závislý, pokiaľ teda jeho účinky sú natoľko silné, že dokáže potlačiť rakovinu DO URČITEJ MIERY. Tak isto môžeš byť závislý na iných prostriedkoch "liečby". Jód a bór = chémia. Nemám bližšie vedomosti o tom, čo presne tieto chemikálie spôsobujú pri liečbe, ale znova hovorí iba to že "lieči" = pomáha počas liečenia. Liečiť a vyliečiť je veľký rozdiel.
Mimochodom, zaujímavé je, že keď teda vedia liečiť skrze silu JK, a stačí liečeným "uveriť a prijať", potom načo všetky tieto chemikálie? Ak entity "prchajú" po použití chemikálií spomínaných, tak na čom vlastne žijú v ľudskom tele, keď ich existencia nie je materialistickou vedou preukázaná?
Za pozitívne beriem, že "veria v reinkarnáciu" čo sa týka kresťanstva. Z neho toto práve bolo v minulosti vykastrované.
Kúpeľ v eukalyptovom oleji stačí na to, aby človek na 3tie okúpanie "sa zobudil"? Zaujímavé.
Možno k tomu treba rozkaz liečiteľa? Lebo šak to si môžem povedať, že sa okúpem vo v Budišskej a účinok bude rovnaký?
Jozef spomína entity u alkoholikov. Entitami nazýva negatívne programy psychiky = tieňovú stránku osobnosti (Jung)? Alkohol totiž sám osebe človeka nenúti k ničomu. A "entity" = negatívne programy, ktoré ho nútia piť = závislosť, ktorú si vytvoril, a do tej ho predsa posunulo nejaké trápenie, z niečím si nevedel rady, a keďže najjednoduchšie je "zahnať zlo veselosťou" = dočasne spôsobeným psychickým stavom poprepínaného vnímania reality, no tak sa mu to zapáčilo a návyk si vytvoril sám. Kľúč = rozlíšiť, čo ma núti zaháňať niečo alkoholom = zapíjať. To isté je v prípade iných závislostí. Drogy, sex, nákupy a pod ...

Za mňa hovoria tak trošku v bájkach, ale veľa z toho bude "usaditeľné" v celostnom ponímaní zdravia skrz GNM a Jungovu psychológiu. Znova ma to tu však navracia k Hippokratovmu: "Skôr, než niekoho začneš liečiť, opýtaj sa ho, či je pripravený vzdať sa vecí, kvôli ktorým je chorý." = je to otázka jednak "univerzu", či pacient chce zmenu a chce prijať za ňu vlastnú zodpovednosť, a zároveň sa tým preveruje budúca stabilita liečby a následného vyliečenia. Liečitelia dosť často, podľa mňa, berú ľuďom ich vlastné lekcie, a tým dochádza k "páchaniu dobra". Vývoj - individuácia jedinca sa preruší/zastaví lebo "zázrak!". Preto zrejme sa Emil pýtal "univerza" či môže? Sú zrejme prípady, kedy napríklad v rámci nejakej karmickej podĺžnosti/predurčenia liečiteľa alebo naopak karmy liečeného, je možné preskočiť Hippokratove pravidlo z hľadiska "univerzálnych zákonov"?
Pozitívne vnímam aj Emilove konečné: dôležité je nebáť sa ... a tak isto aj schopnosť byť vďačný.
Ako problematické ale vnímam jeho vyhlásenie: "Hlavné je, aby sa človek prezentoval, či sa zaradí k zlu, alebo k dobru." Kvôli nízkej vedomosti o tom, čo tieto dva pojmy vlastne znamenajú, aj keď ich každý neustále všade používa.
Obaja sú "pomáhači", čo môže byť tak trošku spojené aj s archetypmi: "spasiteľov/záchrancov" = keď niekoho nesieš, stráca schopnosť chodiť.

Hľadáme najmenšie spoločného menovateľa.
Dôveruj, preveruj.

Takto treba pristupovať k informáciam. Bolo veľmi presne poukázané na momenty, ktoré sa javia akosi nepresne, respektíve nie jasne. Aj liečiteľov je kopec a každý má svoju úroveň poznania. A tým pádom aj interpretácie toho, čo sa s ich pohľadu deje, alebo, ako to vysvetľujú.

A nieko mu stačí, to čo sa udialo, niekoho to zastaví, lebo šak hotovo, a niekoho to zas nakopne.

Skoro na všetko sú odpovede.
 
Lenivosť, uvoľnenie tela.

Existuje zaujímavá myšlienka hovoriaca - telo treba trochu potrápiť inak zleniveje.

Telo má stále tendenciu šetriť energiou. Ak sa svaly nepoužívajú tak atrofujú. Ak sa kosti nezaťažujú tak začínajú krehnúť. Ak sa nepestuje kondícia, rezerva tela sa znižuje na minimum, až na také minimum, že človek sa zadýcha pri chodení po schodoch.

Neznalý človek by povedal "veď šetrím telo". Ale je veľký rozdiel medzi šetrením tela a jeho zanedbávaním. Šetríš telo, keď nechodíš každý deň 30 km ale 3 km. Ale keď nechodíš ani tých 3 km tak začína telo degradovať. Človek je letargický - nič sa mu nechce.

Niekto hovorí - uvoľni sa. Áno aj telo je potrebné uvoľniť, lebo ak je telo permanentne v strehu, tak sa začne kaziť. Ale po chvíľke uvoľnenia, je potrebné ho znova naštartovať, aby neostalo v stave uvoľnenia donekonečna. Ak telo ostane v stave uvoľnenia, tak vznikne akýsi začarovaný kruh. Hlava chce niečo spraviť ale telo je v stave uvoľnenia, nechce sa mu. Hlava nedokáže pohnúť telom. Stav lenivosti. Nič sa človeku nechce. Potom už aj hlava to vzdá a prijme stav lenivosti, prestane produkovať myšlienkové impulzy.

Čo je potrebné k zmene stavu lenivosti? Je potrebné zapojiť vôľu. Silou vôle prekonať pohodlnosť tela. Väčšinou je to dosť jednoduché. Stačí aby si človek povedal: "O 10 minút spravím 20 klikov". Tá myšlienka sa uloží niekde do pozadia. Človek akoby na ňu zabudne. Ale ona tam stále je. Ako sa tak blíži 5 - 8 minúta, čosi v človeku začne tikať. Akoby sa telo samo chcelo hýbať. Človek nevie prečo, ale program začína pracovať. Odrazu je telo pripravené, akoby sa zaplo a už neodpovedá slovami "nechce sa mi", ale začne sa hýbať. Človek spraví tých 20 klikov a čo vidí? Celé telo akoby ožilo. Ak spraví ďalších 50 klikov tak v celkom tele sa rozprúdi krv až začne byť človeku horúco. Rozprúdenie krvi má za následok prebudenie mozgu. Mozog začne byť aktívnejší. Zvýšená teplota v tele prebúdza imunitu. Stálo nás také prebudenie tela veľa energie? Stálo nás to minimum energie. Uberie to z rezervy tela? Asi ťažko.

Výsledok takého prebudenia tela je veľmi pozitívny. Zvyšuje sa sila vôle človeka. Zvyšuje sa kondícia. Zvyšuje sa sila a pripravenosť tela.

Je to taký paradox. Na to aby telo malo viac energie, tak potrebuje minúť energiu na cvičenie a potom neskôr odniekiaľ tá energia príde v oveľa väčšom množstve než bola v tele pred cvičením. Možno telo samo produkuje viac energie aby bolo pripravené na ďalšiu záťaž.

Stretávam sa často s ľuďmi bez energie. Ale keď sa ich pýtam, prečo nemajú energiu, tak nevedia odpovedať. Žiadnu namáhavú činnosť nevykonávajú. Keď im poviem, začni cvičiť hýbať sa, tak odpovedia "Nemám na to energiu". Začarovaný kruh - nemám energiu na cvičenie, nemám energiu v tele, nemám energiu v myslení.
Ale keď sa človek premôže a začne sa hýbať, tak odrazu zistí, že tej energie mu niekto dal tony. Odrazu už má energiu na všetko, aj na cvičenie, aj na myslenie.
Je mylné si myslieť, že telo nemá energiu. Telo má stále určité množstvo energie. Má toľko energie aby bolo schopné vykonávať činnosť, ktorú na neho kladieme. Ak na neho kladieme málo, tak ono sa prispôsobí a zníži energetickú kapacitu. Ak od tela vyžadujeme viac, tak ono sa prispôsobí a začne vytvárať rezervu energie. A práve keď existuje rezerva energie, tak človek má oveľa širšie možnosti. A hlavné na tom je, že telo s dostatočným množstvom energetickej rezervy podporuje proces myslenia.

Nemáš energiu aj keď si nič ťažké nerobil? Je potrebné naštartovať telo a energia príde. Oddýchni si na 20 min. Vysvetli telu, že po 20 min príde záťaž. Aby sa potom príliš nepriečilo. A po 20 min začni cvičiť tak aby sa celé telo rozpálilo. Aj potiť sa môžeš začať. Po takej aktivite energia príde do tela aj do mysle.
 
Naposledy upravené:
Lenivosť, uvoľnenie tela.

Existuje zaujímavá myšlienka hovoriaca - telo treba trochu potrápiť inak zleniveje.

Telo má stále tendenciu šetriť energiou. Ak sa svaly nepoužívajú tak atrofujú. Ak sa kosti nezaťažujú tak začínajú krehnúť. Ak sa nepestuje kondícia, rezerva tela sa znižuje na minimum, až na také minimum, že človek sa zadýcha pri chodení po schodoch.

Neznalý človek by povedal "veď šetrím telo". Ale je veľký rozdiel medzi šetrením tela a jeho zanedbávaním. Šetríš telo, keď nechodíš každý deň 30 km ale 3 km. Ale keď nechodíš ani tých 3 km tak začína telo degradovať. Človek je letargický - nič sa mu nechce.

Niekto hovorí - uvoľni sa. Áno aj telo je potrebné uvoľniť, lebo ak je telo permanentne v strehu, tak sa začne kaziť. Ale po chvíľke uvoľnenia, je potrebné ho znova naštartovať, aby neostalo v stave uvoľnenia donekonečna. Ak telo ostane v stave uvoľnenia, tak vznikne akýsi začarovaný kruh. Hlava chce niečo spraviť ale telo je v stave uvoľnenia, nechce sa mu. Hlava nedokáže pohnúť telom. Stav lenivosti. Nič sa človeku nechce. Potom už aj hlava to vzdá a prijme stav lenivosti, prestane produkovať myšlienkové impulzy.

Čo je potrebné k zmene stavu lenivosti? Je potrebné zapojiť vôľu. Silou vôle prekonať pohodlnosť tela. Väčšinou je to dosť jednoduché. Stačí aby si človek povedal: "O 10 minút spravím 20 klikov". Tá myšlienka sa uloží niekde do pozadia. Človek akoby na ňu zabudne. Ale ona tam stále je. Ako sa tak blíži 5 - 8 minúta, čosi v človeku začne tikať. Akoby sa telo samo chcelo hýbať. Človek nevie prečo, ale program začína pracovať. Odrazu je telo pripravené, akoby sa zaplo a už neodpovedá slovami "nechce sa mi", ale začne sa hýbať. Človek spraví tých 20 klikov a čo vidí? Celé telo akoby ožilo. Ak spraví ďalších 50 klikov tak v celkom tele sa rozprúdi krv až začne byť človeku horúco. Rozprúdenie krvi má za následok prebudenie mozgu. Mozog začne byť aktívnejší. Zvýšená teplota v tele prebúdza imunitu. Stálo nás také prebudenie tela veľa energie? Stálo nás to minimum energie. Uberie to z rezervy tela? Asi ťažko.

Výsledok takého prebudenia tela je veľmi pozitívny. Zvyšuje sa sila vôle človeka. Zvyšuje sa kondícia. Zvyšuje sa sila a pripravenosť tela.

Je to taký paradox. Na to aby telo malo viac energie, tak potrebuje minúť energiu na cvičenie a potom neskôr odniekiaľ tá energia príde v oveľa väčšom množstve než bola v tele pred cvičením. Možno telo samo produkuje viac energie aby bolo pripravené na ďalšiu záťaž.

Stretávam sa často s ľuďmi bez energie. Ale keď sa ich pýtam, prečo nemajú energiu, tak nevedia odpovedať. Žiadnu namáhavú činnosť nevykonávajú. Keď im poviem, začni cvičiť hýbať sa, tak odpovedia "Nemám na to energiu". Začarovaný kruh - nemám energiu na cvičenie, nemám energiu v tele, nemám energiu v myslení.
Ale keď sa človek premôže a začne sa hýbať, tak odrazu zistí, že tej energie mu niekto dal tony. Odrazu už má energiu na všetko, aj na cvičenie, aj na myslenie.
Je mylné si myslieť, že telo nemá energiu. Telo má stále určité množstvo energie. Má toľko energie aby bolo schopné vykonávať činnosť, ktorú na neho kladieme. Ak na neho kladieme málo, tak ono sa prispôsobí a zníži energetickú kapacitu. Ak od tela vyžadujeme viac, tak ono sa prispôsobí a začne vytvárať rezervu energie. A práve keď existuje rezerva energie, tak človek má oveľa širšie možnosti. A hlavné na tom je, že telo s dostatočným množstvom energetickej rezervy podporuje proces myslenia.

Nemáš energiu aj keď si nič ťažké nerobil? Je potrebné naštartovať telo a energia príde. Oddýchni si na 20 min. Vysvetli telu, že po 20 min príde záťaž. Aby sa potom príliš nepriečilo. A po 20 min začni cvičiť tak aby sa celé telo rozpálilo. Aj potiť sa môžeš začať. Po takej aktivite energia príde do tela aj do mysle.
A obdobne je to aj s mysľou. A tá je pri tom motorom existencie. Všetko je to o pochopení a sebadisciplíne mysle. Ale "škola života" je perfektne vymyslená. Všetko raz pochopíme a naučíme sa...

Niekto skôr, niekto neskôr.
 
Lenivosť, uvoľnenie tela.

Existuje zaujímavá myšlienka hovoriaca - telo treba trochu potrápiť inak zleniveje.

Telo má stále tendenciu šetriť energiou. Ak sa svaly nepoužívajú tak atrofujú. Ak sa kosti nezaťažujú tak začínajú krehnúť. Ak sa nepestuje kondícia, rezerva tela sa znižuje na minimum, až na také minimum, že človek sa zadýcha pri chodení po schodoch.

Neznalý človek by povedal "veď šetrím telo". Ale je veľký rozdiel medzi šetrením tela a jeho zanedbávaním. Šetríš telo, keď nechodíš každý deň 30 km ale 3 km. Ale keď nechodíš ani tých 3 km tak začína telo degradovať. Človek je letargický - nič sa mu nechce.

Niekto hovorí - uvoľni sa. Áno aj telo je potrebné uvoľniť, lebo ak je telo permanentne v strehu, tak sa začne kaziť. Ale po chvíľke uvoľnenia, je potrebné ho znova naštartovať, aby neostalo v stave uvoľnenia donekonečna. Ak telo ostane v stave uvoľnenia, tak vznikne akýsi začarovaný kruh. Hlava chce niečo spraviť ale telo je v stave uvoľnenia, nechce sa mu. Hlava nedokáže pohnúť telom. Stav lenivosti. Nič sa človeku nechce. Potom už aj hlava to vzdá a prijme stav lenivosti, prestane produkovať myšlienkové impulzy.

Čo je potrebné k zmene stavu lenivosti? Je potrebné zapojiť vôľu. Silou vôle prekonať pohodlnosť tela. Väčšinou je to dosť jednoduché. Stačí aby si človek povedal: "O 10 minút spravím 20 klikov". Tá myšlienka sa uloží niekde do pozadia. Človek akoby na ňu zabudne. Ale ona tam stále je. Ako sa tak blíži 5 - 8 minúta, čosi v človeku začne tikať. Akoby sa telo samo chcelo hýbať. Človek nevie prečo, ale program začína pracovať. Odrazu je telo pripravené, akoby sa zaplo a už neodpovedá slovami "nechce sa mi", ale začne sa hýbať. Človek spraví tých 20 klikov a čo vidí? Celé telo akoby ožilo. Ak spraví ďalších 50 klikov tak v celkom tele sa rozprúdi krv až začne byť človeku horúco. Rozprúdenie krvi má za následok prebudenie mozgu. Mozog začne byť aktívnejší. Zvýšená teplota v tele prebúdza imunitu. Stálo nás také prebudenie tela veľa energie? Stálo nás to minimum energie. Uberie to z rezervy tela? Asi ťažko.

Výsledok takého prebudenia tela je veľmi pozitívny. Zvyšuje sa sila vôle človeka. Zvyšuje sa kondícia. Zvyšuje sa sila a pripravenosť tela.

Je to taký paradox. Na to aby telo malo viac energie, tak potrebuje minúť energiu na cvičenie a potom neskôr odniekiaľ tá energia príde v oveľa väčšom množstve než bola v tele pred cvičením. Možno telo samo produkuje viac energie aby bolo pripravené na ďalšiu záťaž.

Stretávam sa často s ľuďmi bez energie. Ale keď sa ich pýtam, prečo nemajú energiu, tak nevedia odpovedať. Žiadnu namáhavú činnosť nevykonávajú. Keď im poviem, začni cvičiť hýbať sa, tak odpovedia "Nemám na to energiu". Začarovaný kruh - nemám energiu na cvičenie, nemám energiu v tele, nemám energiu v myslení.
Ale keď sa človek premôže a začne sa hýbať, tak odrazu zistí, že tej energie mu niekto dal tony. Odrazu už má energiu na všetko, aj na cvičenie, aj na myslenie.
Je mylné si myslieť, že telo nemá energiu. Telo má stále určité množstvo energie. Má toľko energie aby bolo schopné vykonávať činnosť, ktorú na neho kladieme. Ak na neho kladieme málo, tak ono sa prispôsobí a zníži energetickú kapacitu. Ak od tela vyžadujeme viac, tak ono sa prispôsobí a začne vytvárať rezervu energie. A práve keď existuje rezerva energie, tak človek má oveľa širšie možnosti. A hlavné na tom je, že telo s dostatočným množstvom energetickej rezervy podporuje proces myslenia.

Nemáš energiu aj keď si nič ťažké nerobil? Je potrebné naštartovať telo a energia príde. Oddýchni si na 20 min. Vysvetli telu, že po 20 min príde záťaž. Aby sa potom príliš nepriečilo. A po 20 min začni cvičiť tak aby sa celé telo rozpálilo. Aj potiť sa môžeš začať. Po takej aktivite energia príde do tela aj do mysle.
Souhlasím a samozřejmě nevím, s jakými lidmi se běžně střetáváš, je však třeba si uvědomit, že ty objemy kliků, co jsi uvedl, mohou na leckterého člověka působit odstrašujícím dojmem, obzvlášť když poslední kliky dělal třeba jako dítě (pokud vůbec). Já už mám něco odcvičeno, byl jsem studentem školy ruského silového tréninku spadající pod organizaci StrongFirst, přičemž jsem došel poznání, že značná část lidí a to i těch, kteří se dlouhodobě věnovali fitness (jeho západnímu pojetí), nebo tzv. crossfiteři, neumí často správnou techniku kliku, dřepu a o shybu ani nemluvě. Já osobně dělávám kliky jen třeba ve třech či čtyřech sériích po šesti, případně osmi opakováních (tedy max. 32 za trénink) a držím se těchto počtů i u shybů, dipů na bradlech, cviků s girjou atd., poněvadž mým cílem není se zničit, ale cítit v sobě proudit sílu a tu pak využít v reálném životě. Místo počtu opakování volím za účelem intenzifikace spíše pomalé provádění silových cviků a delší pobyt v extenzi. Konkrétně pomalé kliky jsou vynikající, protože při dostatečně pomalém provedení v sobě snoubí výhody vzporu ležmo (izometrický cvik) a kliku (izotonický cvik). Neméně důležitý je při nich dech - šňupnutí v horní pozici a dlouhý výdech přes zuby při zvedání se z dolní pozice. Pak jsou skvělé různé složitější variace kliků (taktéž v pomalé formě), osobně mám nejraději Hindu kliky (známé pod názvem Dand) a Tysonovy kliky (podle toho boxera). Pokud bych chtěl někoho přimět k cvičení a neodradit ho a nevystrašit, asi bych mu nejdříve doporučil různá provedení vzporu ležmo (prkno), pak nějaké to skákání (plyometrická cvičení), balistické cviky bez zátěže (máchání rukama, vřeteno atd.) a kliky až nakonec, když člověk ovládne prkno tak, že při něm dokáže vědomě zpevnit svalstvo a šlachy od zátylku až po paty. Stejně tak bych kladl důraz na správné provedení hlubokého dřepu - kdo nezvládne hluboký dřep s patami na zemi a pobyt v něm, ten umírá - v Rusku, Indii a Číně jsou si toho vědomi, u nás se na to zapomíná. Na špičkách dřepí jen západní špión. 😎

Velice jednoduchá funkční a minimalistická cvičení, která v člověku rozproudí vitální energii jsou:

Neumyvakinovy dřepy s oporou:
Zdroj: https://www.youtube.com/watch?v=-mycOBK8bck


a

Vibrační gymnastika Alexandra A. Mikulina: https://www.biosferaklub.info/alexa...-rokov-a-vyvinul-metodu-aktivnej-dlhovekosti/
 
Naposledy upravené:
Souhlasím a samozřejmě nevím, s jakými lidmi se běžně střetáváš, je však třeba si uvědomit, že ty objemy kliků, co jsi uvedl, mohou na leckterého člověka působit odstrašujícím dojmem, obzvlášť když poslední kliky dělal třeba jako dítě (pokud vůbec). Já už mám něco odcvičeno, byl jsem studentem školy ruského silového tréninku spadající pod organizaci StrongFirst, přičemž jsem došel poznání, že značná část lidí a to i těch, kteří se dlouhodobě věnovali fitness (jeho západnímu pojetí), nebo tzv. crossfiteři, neumí často správnou techniku kliku, dřepu a o shybu ani nemluvě. Já osobně dělávám kliky jen třeba ve třech či čtyřech sériích po šesti, případně osmi opakováních (tedy max. 32 za trénink) a držím se těchto počtů i u shybů, dipů na bradlech, cviků s girjou atd., poněvadž mým cílem není se zničit, ale cítit v sobě proudit sílu a tu pak využít v reálném životě. Místo počtu opakování volím za účelem intenzifikace spíše pomalé provádění silových cviků a delší pobyt v extenzi. Konkrétně pomalé kliky jsou vynikající, protože při dostatečně pomalém provedení v sobě snoubí výhody vzporu ležmo (izometrický cvik) a kliku (izotonický cvik). Neméně důležitý je při nich dech - šňupnutí v horní pozici a dlouhý výdech přes zuby při zvedání se z dolní pozice. Pak jsou skvělé různé složitější variace kliků (taktéž v pomalé formě), osobně mám nejraději Hindu kliky (známé pod názvem Dand) a Tysonovy kliky (podle toho boxera). Pokud bych chtěl někoho přimět k cvičení a neodradit ho a nevystrašit, asi bych mu nejdříve doporučil různá provedení vzporu ležmo (prkno), pak nějaké to skákání (plyometrická cvičení), balistické cviky bez zátěže (máchání rukama, vřeteno atd.) a kliky až nakonec, když člověk ovládne prkno tak, že při něm dokáže vědomě zpevnit svalstvo a šlachy od zátylku až po paty. Stejně tak bych kladl důraz na správné provedení hlubokého dřepu - kdo nezvládne hluboký dřep s patami na zemi a pobyt v něm, ten umírá - v Rusku, Indii a Číně jsou si toho vědomi, u nás se na to zapomíná. Na špičkách dřepí jen západní špión. 😎

Velice jednoduchá funkční a minimalistická cvičení, která v člověku rozproudí vitální energii jsou:

Neumyvakinovy dřepy s oporou:
Zdroj: https://www.youtube.com/watch?v=-mycOBK8bck


a

Vibrační gymnastika Alexandra A. Mikulina: https://www.biosferaklub.info/alexa...-rokov-a-vyvinul-metodu-aktivnej-dlhovekosti/

Mam podobnou zkusenost z ruske systemy. Vubec to neni o tom udelat 100,200 a vice kliku a 100 drepu za den apod. My jsme na zacatku treninku vzdy delali 30 kliku i drepu, ale kazdy drep nebo klik jsme prodychali (napr. 4 nadychy dolu 4 nadychy nahoru, ruzne kombinace, i pri chůzi). Dodnes se tak denne az obden udrzuju ve forme - rano prochazka se psem 3-5 km podle pocasi, 30 kliku, 30 drepu , 2x 10 pritahnuti se ze zaveseni na kruzich nebo tyci.
Fero ma ale pravdu, bez vůle a sebediscipliny to nejde.
 
Naposledy upravené:
Ja len dodám, že telo dostane chuť hýbať sa hlavne vtedy, keď jeho hlava chápe a srdce cíti, že jeho potreba sebarealizácie sa skrze daný pohyb napĺňa. Inými slovami:
Pokiaľ máš v hlave víziu - obraz toho čo idem/chcem robiť, a prečo to idem robiť = aby to malo zmysel, a táto vízia ti dáva ten pocit sebarealizácie, život ti dáva zmysel a hlboký zmysel, tak potom sa budeš pohybovať rád a dostaneš sa do špirály, kedy pohyb ti spätne bude vracať dobrý pocit a naplnenie z neho, pretože sa ním hýbeš s k cieľom, ktoré si si vytýčil a napĺňaš tak svoju víziu. Únava, letargia a lenivosť vzniká hlavne tedy, keď človek má pocit, že nevie, prečo sa má hýbať, kam sa má pohybovať, ktorým smerom, kam to vedie a v pohybe samotnom už nevidí hlbší zmysel, pretože jeho vízia buď neexistuje, alebo je zamorená pocitom, že je príliš ťažká a nedosažiteľná. Všetko plynie zvnútra. Ak máš víziu/smer/cieľ, užívaš si aj cestu a vtedy nie je zapotreby ani nejak extrémne "sa siliť" vôľou. Ide to takmer "samo". Pozrime sa ale kolo seba, koľko ľudí má v živote vysoký cieľ hodný toho, aby človek každý deň rástol a hýbal sa s radosťou a vedomím, že za týmto cieľom kráča ... a dostaneme celkom presnú odpoveď na to, prečo sa ich cieľom stáva "udržiavať sa vo forme". Ak je cieľ hodný nasledovania, efekt "držania sa vo forme" príde ako postranný, bočný efekt toho, že tento cieľ nasledujem. Pokiaľ sa zameriam iba na tento bočný cieľ, a stratím z dohľadu svoj hlavný cieľ, odbočím, nasleduje znechutenie, letargia, lenivosť ...
 
Pokiaľ sa zameriam iba na tento bočný cieľ, a stratím z dohľadu svoj hlavný cieľ, odbočím, nasleduje znechutenie, letargia, lenivosť ...
Alebo druhy extrem, ked je clovek ovplyvneny trendami ako musi byt vyrysovany - skor zeny alebo obrovsky - skor muzi, nuti sa kazdy den robit tvrde sety, nepocuva svoje telo ani svoje myslienky a zakonite prichadza zranenie, zranenie je vzdy JZO aby clovek spomalil a zamyslel sa nad svojim zivotom, ale malo ktory sportovec amatersky alebo profi to pocuva, osobne sa venujem roznym pohybovym aktivitam takze nikdy nepretazim jednu cast tela a zraneny som bol asi 2x iba ked som precenil vlastne sily, raz na skale a raz v telocvicni, bodybuilding je likvidacia svojho genetickeho potencialu lebo kazda chvila a kazdy zdroj je venovany len telu, staroveki myslitelia boli aj ucenci aj sportovci, Pythagoras alebo Platon, nasi narodovci chodili po horach co je aj s plavanim z mojho pohladu najlepsia pohybova aktivita, navyse ma clovek spojenie s prirodnymi polami, v lese dycha chemicke latky ktore vylucuju stromy a huby a upevnuju imunitu, voda ocistuje fyzicky aj energeticky, v zmiesanej telocvicni sa cloveku moze akurat tak zatocit hlava s feromonov a testosteronu a neviem si moc predstavit byt v spolocnosti egomaniakov ktori sa ukajaju pohladom na seba v zrkadle. Takze pre tieto ovecky by bolo dobre vytvorit trend starovekeho grecka, kedy by sa okrem bodybuildingu venovali aj brainbuildingu, samozrejme ze pohybove aj myslienkove vzorce mozu byt defektne ale niekde zacat treba. Vsetko treba robit s radostou, nie kvoli samoucelnosti, aj tak som najsilnejsich chlapov videl na dedine, ked sme upravovali koryto potoka po zaplave tak sme s jednym kamenom nevedeli ani pohnut, dosiel ozembuch co cely zivot zije na dedine a chova kone a byky, chytil ten vyse sto kilovy suter(dvihnut nepravidelny a nevyvazeny kamen je rozdiel ako dvihnut sto kilo na mrtvy tah) a ulozil ho jemne na miesto, ked som si s nim potriasol rukou, teda on mal skor lopar ako ruku tak mal taky stisk ze by ma polozil na kolena keby trochu zatlacil a polamal mi kosti, konkretne tento sa nechal aj zlakat mafiou v 90.rokoch kde takychto silakov vyuzivali na spinavu robotu, moze clovek trenovat boj kolko chce ak sa geneticky a silovo aspon neblizi k nemu tak ho rozrtha v rukach, jedine gulka z par metrov takeho rozzureneho byka zastavi.
 
Naposledy upravené:
Mám dotaz. Jeden můj známý má vzácné onemocnění, lékaři ho nedokážou vyléčit. Jedná se o lokalizovana sklerodermia.
Napište mi prosím jestli se s tím dá něco dělat. Děkuji
 
"Telo má ísť do hrobu zhumpľované."

- Toto je dosť zaujímavá veta. Neviem prečo som ju počul stále od ľudí, ktorí odmietali dačo so sebou robiť. Jeden jedinec túto vetu spomenul, keď som poukázal na jeho nadmerné chľastanie. Druhý jedinec sa tým vyhovoril, keď som poukázal na jeho zlú životosprávu, ktorá viedla k dosť vysokej nadváhe. Ďalší jedinec sa na to vyhovoril ospravedlňujúc svoju lenivosť, ktorá mu spôsobuje chradnutie tela.

Neviem kto tú vetu vyslovil ako prvý, ale isto to bol lenivec, prípadne nejaký zadubenec, ktorý nepochopil, že telo je nástroj na dosiahnutie cieľov. Telo nemáme len na to aby nám prinášalo rozkoš z pôžitkov. O telo je potrebné sa starať.

Takto jednému kamarátovi sa počet rokov prehupol za 30 a mi oznámil, že opice po chľastačke už nie sú to čo bývalo. Že organizmus znáša otravu alkoholom stále horšie a horšie. On to nazval "telo chradne, už to nie je to čo bývalo". Ja mám na to iný názor - telo sa stalo oveľa citlivejšie na akékoľvek otravy. Nie len alkoholom. Telo nechradne, telo len prestáva tolerovať hlúpu hlavu. Kým je človek mladý telo mu toleruje dosť veľa hlúpostí. Ale čím je človek starší, tolerancia tela sa znižuje. Hlava už by mala byť dostatočne múdra aby nechľastala. V opačnom prípade, telo dá hlúpej hlave peknú príučku v podobe 3 dňovej opice. A to veru že nie je príjemné.

Potom ešte jeden skvost vypadol z úst toho jedinca "Ja si hodlám užívať pôžitky tela do 60 rokov a potom môžem zomrieť, lebo telo už bude zhumpľované. Dôchodok aj tak nedostaneme, nepotrebujem žiť dôchodcovský čas."

Keď som počul takúto tuhú úvahu, mi až myslenie zastavilo. Aký to primitívny svetonázor.
1. Čas dôchodku, staroby, nie je časom kedy má človek trpieť starobu. Je to čas kedy pomocou svojich vedomostí má možnosť vplývať na nové pokolenia. Vtedy má najviac času na predávanie informácii a skúseností. Áno, síl je trochu menej, ale Stvoriteľ dá dostatočné množstvo síl každému, kto sa odváži šíriť jeho vôľu a plniť jeho plán. Deti sa stále najviac naučia od starých rodičov, ak sú k dispozícii. Lebo práve starý rodič, dedko, babka, ujo majú čas vysvetľovať deťom všetko čo sa deti opýtajú a dokonca práve starý človek vie ako informáciu podať mladému človeku. Rodičia veľa krát nemajú čas ani trpezlivosť v tomto uponáhľanom svete.
2. Predstava, že človek sa nebude starať o telo od 30 do 60 rokov, že bude chľastať, fajčiť, nehýbať sa a potom proste príde 60 rokov a koniec života - je úplne naivná a mylná. Takto život nefunguje. Človek dostáva odmenu za každé svoje konanie. Niekedy o pár minút. Niekedy o pár dní. Niekedy o pár rokov. Ale určite nie po 30 rokoch a všetko naraz. S takým svetonázorom, že "teraz telo humpľujem, lebo môžem a potom mi je jedno čo bude", jedinec najskôr narazí na poriadnu prekážku po pár mesiacoch / rokoch. Jednoducho nazberaná karma sa prejaví oveľa skôr než by jedinec očakával. Pretože to je princíp vesmíru. Kto sa snaží k dobru, tomu stvoriteľ pomôže. Kto je lenivý, na toho príde dopustenie Stvoriteľa.

Ťažko je niečo také vysvetliť jednoduchším jedincom. Koncepcia videnia sveta v ich hlavách je tak silno prikovaná. Občas sa im snažím vysvetliť, že veta "Telo má ísť do hrobu zhumpľované" je klamstvo. Aj keď vysvetliť im to je problém, tak v mojej mysli idú obrazy. Stojím pri (ne)človeku, počúvam čo za pokrivené mantry hlása. Stvoriteľ mi ukazuje, ako mylné sú jeho slová. Takto sa stretneme po dlhšom čase. A odrazu počujem "Musím brať lieky na vysoký tlak. Mám problémy s pečeňou. Žlčník mi vyoperovali. Kolená mi budú operované. Plece mám niekoľko krát vykĺbené...." A to sú jedinci ešte veľmi ďaleko od 60 rokov. Niektorí majú len 31 rokov.
Takže "telo má isť do hrobu zhumpľované"? A kedy bude ten hrob? V 40 či v 50 rokoch? Plán byť fit do 60 a potom za deň dostať odmenu za 30 rokov hlúposti, akosi nevyšiel. Očividne takto svet nefunguje.
Svet funguje tak, že po 30 rokoch je potrebné sa starať o svoje telo. Trénovať ho. Cvičiť motoriku. Je skoro pravidlom, že človek po 30 rokoch, už má aké také miesto v spoločnosti, zakysne, a zmenší sa počet okolností, ktoré by ho nútili k pohybu. Robota, dom, spať, robota dom spať. Je potrebné silou vôle začať trápiť kus to telo, aby nezlenivelo. Trénovať ho.

A čo sa stane ak človek ďalej žije mantru "telo má ísť do hrobu zhumpľované a dôchodku sa dožiť nechcem" ? No začnú problémy skôr ako by to človek očakával. Napríklad človek si poškodí trávenie, lebo si užíval dobroty. A to sa mu stane v 34 rokoch. Pekne bude musieť prejsť na inú stravu aby mohol vôbec nejako fungovať. Alebo kadejaké autoimunitné ochorenia. Alebo poruchy pohybového aparátu. A to všetko v skorom veku. Odrazu akosi nevyšiel plán "užívať si do 60 a potom zo dňa na deň koniec". Skôr to vyzerá na 30 rokov utrpenia, kvôli poruchám, ktoré si jedinec zbiera ako daň za neadekvátny svetonázor. Opáááá. Kto by to povedal že? Jedinec si doslova naprogramoval svoj život jednou mantrou. Keby uznával mantru - "staraj sa o svoje telo aby si aj v 90 rokoch mohol byť zdravý" tak veru by to inak vyzeralo. Ale keďže si jedinec naprogramoval krátky život, tak Stvoriteľ mu v tom pekne pomôže a prihodí mu pár problémov, ktoré mu pomôžu skrátiť ten život. Lenže život s tými problémami už nie je "užívanie si", to už sa mení na trápenie. A aj mantra
"Užívaj si do 60 a potom smrť, telo má ísť do hrobu zhumpľované"
sa zmení na
"Budeš trpieť 30 rokov a potom v 60 smrť, telo pôjde do hrobu s kopou dlhodobých problémov"
Akosi aktualizovaná verzia mantry už neznie tak dobre ako pôvodná mantra .... lebo kto by chcel trpieť 30 rokov .... Preto je potrebné sa starať o telo. Aby dokázalo plniť ciele, ktoré nám boli vytýčené v tomto živote. Ak sa budeme o telo starať, tak aj množina cieľov sa bude časom zväčšovať. Budeme mať radosť zo života, lebo budeme vidieť ako nám Stvoriteľ pomáha.
 
Naposledy upravené:
Ja som to čítal vo "Švejkovi" od Haška.
To se mi moc nezdá, možná je to takový "Mandela efekt". Občas se mi to taky stane, až si říkám, zda je to opravdu pouhé kognitivní selhání způsobené tlakem informačního prostoru, nebo skutečná ozvěna jedné z možných alternativních realit.

Já si zmíněný výrok pamatuji pouze z úst Rudolfa Hrušínského ve filmu Vesničko má středisková, poněvadž vždy, když to slyším, tak si pomyslím, že je to ale pěkná p**ovina, a tudíž dávám za pravdu uživateli @Celovek.
 
Zdenek Sverak, neviem ci on sam je bohem(hrat na boha sa neoplati) alebo len programoval dav na uzivanie si slasti.
Nemusí sa to vôbec vylučovať. Správne môže byť oboje. S istotou však viem, že túto vetu používa naozaj mnoho ľudí, rozšírilo sa to doslova jak blchy v psom kožuchu. Ty potom môžeš niekomu klásť otázky napríklad o súvislostiach medzi alkholom a zdravím, ale on ti dá pod nos so širokoým úsmevom a rehotom práve túto vetu ako keby to bolo 11te prikázanie.
 
Znova raz výborný príspevok.
Tu by som pridal:
Je potrebné silou vôle začať trápiť kus to telo, aby nezlenivelo. Trénovať ho.
... že pokiaľ človek nezanedbá hľadanie zmyslu života, stvorí víziu a stanoví si životné ciele hodné človeka, tak trénovať telo vôľou prakticky odpadá. Z pohybu sa stáva nevyhNUTNOSŤ. Nemáš potrebu behať na bežiacich pásoch, chodiť do posiliek dvíhať činky, bicyklovať o závod a podovne. Pretože ty vieš, že ťa čaká práca na týchto cieľoch, a krok za krokom k nim aj kráčaš. Odpadá ti robiť pohyb len preto, aby si sa hýbal. Príklad: "Buduješ rodový statok, kosíš, hrabeš, sadíš, seješ, staviaš ... " činností je neúrekom a ani jedna z nich nedá tvojmu organizmu zakrnieť. Pretože ich spája tvoja vízia.
 
Naposledy upravené:
Naspäť
Top Bottom