Psí (Ψ) vojny: Západ a východ
Docela zaujímavá kniha. Rozdiel v ponímaní psychických schopností na západe a východe je dosť veľký. Najprv v knihe opisujú ako to bolo v USA v časoch studenej vojny. Najprv sa tam vytvorilo akoby stredisko, ktoré používalo jasnovidectvo k špehovaniu a vyhľadávaniu vecí, ľudí a podobne. Všetci sa na západe k takému niečomu stavali negatívne. Dôvera nízka. Nič iné sa od západu v tomto smere ani očakávať nedalo. Materializmus a kresťanstvo nedokážu v človeku vytvoriť podmienky pre rozvýjanie neštandardných psychických schopností ako je telepatia, jasnovidectvo a podobne. Duchovný stredovek - si výnimočný? -> upáliť. Po skončení studenej vojny dali celé pracovisko rozpustiť, jednoducho ho prestali finnacovať. Kapitalizmus nikdy neocení nemateriálnu pomoc, taká neprináša peniaze.
V Rusku bol pohľad na psychicky obdarených ľudí diametrálne odlišný. Otázka financovania sa vyriešila hneď na začiatku. Vytvoril sa mechanizmus na dlhodobé financovanie činnosti. Koncepcia financovania. Neskôr spravili nábor ľudí. Výsledky oddelenia boli citeľné. Oddelenie pomáhalo v boji proti terorizmu, pri hľadaní ale ba čo viac vytvorili postupy, ako duchovne pozdvihnúť človeka. Neskôr sa tie postupy uplatňovali pri výcviku kádrov pre letectvo a podobne. Sa tam spomína jeden prípad, kedy dostalo oddelenie za úkol prevychovať starých zapečených starčekov z armády. Na prvý pohľad úloha nemožná. Ale oddelenie sa nedalo. Aj napriek tomu, že zapečenci nič nechceli počuť o duchovnom svete a duchovných praktikách, tak aj napriek tomu ich zmenili na toľko, že začali písať básne a pozdvihnutá duchovná úroveň im nedovolila piť alkohol. Vlastne celé oddelenie jasnovidcov, "mágov" malo za úlohu vychovávať kádre. Neskôr dokonca vytvorili technológie, podľa ktorých odfiltrovali darebákov z kandidátov na post. Inak povedané, podľa tvaru tváre, hlasu, prejavu a ďalších informácií dokázali určiť charakter človeka a tým pádom ho posunúť vyššie na pozíciu. Spomínajú sa prípady, kedy oddelenie muselo korigovať správanie Jeľcina. Samozrejme spolu s KGB/GRU. Napríklad sa postarali o to aby Jeľcin nedokázal darovať niektoré ostrovy Kuríl japonsku.
Celkovo bolo vidno, že aj napriek náboženstvu, v Rusku bolo oveľa viac ľudí, ktorí chápali duchovný pôvod niektorých abnormálnych javov ako napríklad uzdravenie. Potom chápali aj dej autosynchonizácie, kedy niektoré veci vyjdú tak ako majú len s použitím minimálnej námahy - myšlienky. Rôzni generáli tiež mali "nadprirodzené schopnosti" ale nikto to nepovažoval za niečo extra, nikto sa tým nechvastal a nemali vo zvyku to rozoberať. Takto spomínajú tam generála, ktorý podľa čuchu vedel vytipovať charakter človeka. Jednoducho darebák mu smrdel. Takto sa človeky samoorganizáciou dávali dokopy, pričom hajzlov odtláčali ďalej od riadiacich pozícií.
V USA je to skôr opačne. Vyvinuté psychické schopnosti tam má málokto a ak sa aj taký človek nájde, tak je naivný, začne o tom hovoriť a ostatní naokolo mu dajú pocítiť, že nie je vítaní medzi biorobotami. Tiež som mal pocit, že v USA bolo za rozpustením oddelenia aj niečo viac. Z podstaty oddelenia - oni robili niečo čo v minulosti robila cirkev. Pokiaľ bolo oddelenie tajné tak fungovalo, ale keď sa o ňom dozvedeli konkurenti z cirkvi a kadejkých satanistických spoločenstiev, tak ihneď zadali cieľ - likvidácia konkurencie v duchovnej / parapsychologickej oblasti.
Na oboch stranách sa však dal krásne vidieť jeden fakt - ako sa menej duchovne rozvinutí jedinci snažili o likvidáciu programov spojených s jasnovidcami a podobne. Proste nedokázali pochopiť, že existuje aj svet nemateriálny. Ich svetonázor vylučoval také niečo. Pokiaľ boli programy ukryté pred takými šmejdami, tak sa rozvýjali. Študovali ako pozdvihnúť duchovnú úroveň človeka a podobne. Keď sa však veľa kryplov dozvedelo, že existuje oddelenie, kde z biorobotov a démonov robia človekov, tak tí ihneď vyšli do útoku proti nim. Veľmi poučné.
Na koniec aj v Rusku oddelenie rozpustili, lebo niekto Putinovi podstrčil neznámy papier a natárali mu sprostosti, ale poznatky sa rozdelili do iných oddelení a tam sa pokračovalo s ich rozvojom.
Z celej knihy je podstaný jeden postreh - nikdy v živote nedokáže vyhrať civilizácia materialistická nad civilizáciou duchovnou. Jednoducho človek chápajúci X násobne väčšiu nemateriálnu zložku nášho sveta bude stále o krok pred tým, ktorý bude hľadať kladivom nuly a jednotky na pevnom disku.
