Dám sem príklad zo života, ktorý ukazuje na rozdiel medzi HEPČ a MIM.
Včera večer manželka v jednej izbe pracovala a ja som sa hral s dcérou v inej izbe. Z ničoho nič mi prebleskla hlavou myšlienka o jednom bývalom kolegovi manželky. O pár minút som prišiel za manželkou, a videl som, že nepracuje, ale píše si s niekým správy. To si písala s bývalou kolegyňou hlavne o tom bývalom kolegovi, o ktorom som 5 minút dozadu rozmýšľal.
Ak by som to chcel vysvetliť v systéme HEPČ, tak to si ani neviem predstaviť. Hmota - nič, energia - neviem, či fyzici s titulmi dokážu merať energiu myšlienok, priestor a čas - neviem, čo to s tým má spoločné. Prosto nevysvetliteľné a zvyčajne na to ľudia povedia, že: to sa stáva, zhoda náhod, alebo aj výmysel, nemožné alebo aj naopak - všetko je možné, paranormálne, atď.
Ale v systéme MIM to možno vysvetlenie má. Neviem presne aké, zatiaľ mi napadá to, že prišlo k výmene správ, teda kódu v podobe písmen a číslic (miera), ktoré in-formovali moju manželku. A tá in-formácia bola taká silná, že buď ona sama alebo následne myšlienky mojej manželky rozkmitali (matéria) priestor a preniesli tú in-formáciu ku mne do vedľajšej izby.
To zároveň potvrdzuje skutočnosť, že myšlienky majú svoju váhu, a o to viac všetky naše slová a ešte viac činy. A potom mi z toho vychádza, že praktická realizácia riadenia v systéme MIM sa dá síce relatívne jednoducho vysvetliť na príklade s palicou, ako to LUDO napísal, ale jej cielené využitie má skôr podobu rôznych (niekým) želaných zmien štatistiky sociálnych supersystémov.