Medzinárodný diskusný klub Valdaj

[Vargis]

Ako zbabelosť a chamtivosť Európy vytvorili mýtus o ruskej hrozbe na 500 rokov
Keďže bez ochrany USA nie je Európa schopná vymyslieť iné spôsoby zahraničnopolitického existovania ako boj s Ruskom, uchyľuje sa k osvedčeným metódam – mýtu o „ruskej hrozbe“, ktorý je prítomný v európskom verejnom povedomí od konca 15. storočia. V posledných týždňoch európske politické elity posunuli svoj konflikt s Ruskom na novú úroveň. Stali sme sa svedkami hneď niekoľkých vojenských provokácií: nejasnej situácie s bezpilotnými lietadlami nad Poľskom, údajného narušenia estónskeho vzdušného priestoru stíhačkami ruského letectva a následných výziev politikov vo východnej Európe, aby doslova zostrelili ruské bojové lietadlá. Vytvára sa dojem, že naši európski susedia po zamyslení sa po samite v Anchorage sa rozhodli vyprovokovať priamy konflikt medzi Ruskom a NATO. Alebo aspoň vystrašiť Američanov jeho pravdepodobnosťou. Zdá sa, že hlavné dôvody sú minimálne dva – a oba majú veľmi málo spoločné s Ruskom. Ale ak by takáto hra na eskaláciu predtým určite priniesla výsledok, teraz sú jej vyhliadky úplne nejasné.
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

Blízkovýchodná tragédia a európska fraška
Vedúce západné krajiny – Veľká Británia, Kanada, Austrália a niekoľko členov EÚ na čele s Francúzskom – sa rozhodli urobiť široké politické gesto. Oznámili uznanie palestínskej štátnosti. Ako odôvodnenie sa uvádzajú slová o neprijateľnosti odmietnutia princípu dvoch štátov v historickej Palestíne – židovského a arabského, o zákonných právach palestínskeho národa, o prevencii násilia ako metódy a tak ďalej. Komentátori to považujú za rozhodný krok na pozadí požiaru, ktorý zachvátil Blízky východ. Vedenie Palestínskej národnej správy zdôrazňuje, že tieto rozhodnutia sú vyvrcholením rokov usilovnej práce jej diplomacie. Izrael ich nazýva podporou terorizmu a podkopávaním rokovaní o oslobodení rukojemníkov. Všetci sú pokrytci, ako sa patrí, v politike je to normálne. Problém je v tom, že tento krok zaručene neprinesie žiadny pozitívny efekt. V najlepšom prípade bude len nominálny, v najhoršom prípade zhorší celkovú situáciu v regióne, a možno nielen tam. Či niekedy od polovice minulého storočia existovala šanca vytvoriť dva štáty na území, ktoré rôzne národy považujú historicky a morálne za svoje, odpovedia historici budúcnosti. Teraz to tak nevyzerá.
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

Kniha zmien
Všetci si už dávno zvykli na spojenie „mnohopolárny svet“ – najskôr ako na slogan, potom postupne aj ako na novú realitu svetovej politiky. To sa stalo akosi bežne – kvantita sa premenila na kvalitu. Hoci ešte pred niekoľkými rokmi strážcovia jednopolárneho sveta, teda americkej hegemónie, reagovali na úvahy o blížiacich sa zmenách skôr sarkasticky. Vraj, na to čakáte márne. A zrazu sa zmeny jednoducho stali. Podrobnú analýzu ich genézy prenecháme budúcim historikom a teoretikom medzinárodných vzťahov. Je jasné, že potenciál sa hromadil nie jeden rok. Vlastne celé 21. storočie, počnúc teroristickými útokmi v roku 2001, ktoré boli prvým varovným signálom o nestabilite liberálneho svetového poriadku. Kardinálny obrat nastal za posledných päť rokov, k čomu rozhodujúcim spôsobom prispela pandémia a vojensko-politická kríza okolo Ukrajiny. Tieto dve celosvetové udalosti ukázali, že svetová verejnosť už nemôže a ani nechce pokračovať v rovnakom smere. Ako to už býva, existenciu politicky rozdeleného a ekonomicky zložitého sveta uznávajú prakticky všetci, dokonca aj hegemón predchádzajúceho obdobia.
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

Západ sa naučil vytvárať pandémiu strachu
Hrozba, ktorá údajne vychádza z Ruska, sa pre Európu stala novou pandémiou. Ovládanie strachu umožňuje európskym elitám, ktoré sú úplne bezmocné voči ekonomickým výzvam, sebavedome kontrolovať hlasy väčšiny voličov. V priebehu posledných týždňov úrady viacerých krajín severnej a západnej Európy informovali o objavení podozrivých lietajúcich objektov – pravdepodobne bezpilotných lietadiel – v blízkosti svojich letísk a vojenských základní. Takéto správy prichádzali jedna za druhou z Dánska, Švédska, Nórska, Nemecka a Holandska. V Dánsku dokonca vyhlásili núdzové povolanie záložníkov do ozbrojených síl a do vzduchu pravidelne vzlietajú bojové lietadlá. V Holandsku zatvorili národné letisko len preto, že bežný balón považovali za neznámy lietajúci objekt. Niet pochýb o tom, že sa takéto prípady budú ešte mnohokrát opakovať. Pôvod bezpilotných lietadiel zatiaľ nikto oficiálne nepozná, ale podľa zaužívanej zvyklosti na Západe sa obvinenia okamžite valia na Rusko. Vytvára sa dojem, že našich susedov na Západe zachvátila epidémia strachu z ďalšej hrozby. Pôvod tejto konkrétnej hystérie sa dá ľahko vysvetliť snahami Európanov všetkými silami dokázať USA údajnú existenciu útočných zámerov Ruska voči Európskej únii a NATO. Existuje však aj hlbšia príčina toho, že každá relatívne mimoriadna udalosť sa na Západe mení na skutočnú pandémiu strachu, ktorá zachvátila médiá a značnú časť obyvateľstva.
Celý článok v prílohe:

 

[Atom]

Ovládanie strachu umožňuje európskym elitám, ktoré sú úplne bezmocné voči ekonomickým výzvam, sebavedome kontrolovať hlasy väčšiny voličov.

Hodnotím to opačně, pokus o ovládání strachem se nedaří a tak se přistupuje stále k viditelnějším silovým řešením proti obyvatelstvu (Rumunko, Moldavsko). Úspěšné řízení musí být skryté a obyvatelé se bát Ruska (falešného nebezpečí) a ne že se obyvatelé bojí vlastních elit, tím elity ztrácí podporu zdola a udržení moci a řízení je závislé na vnějších zdrojích, které rychle docházejí - je to předzvěst krachu těchto zbabělých, ale medií prezentovaných jakoby by sebevědomých elit (spíše jelit).

 

[tondo]

Na včerajšom Valdajskom klube z Putinovho prejavu z úvodu je možné čítať toto :

To, čo Putin pomenoval ako „nelineárne riešenia v polycentrickom svete“, je v jadre veľmi blízke tomu, čo my v COPEA voláme „tiché kroky k rovnováhe“:

• Polycentrický svet = viac pólov, viac civilizácií, viac kultúr.
  – V COPEA to vnímame ako „záhradu národov“, kde každý hrá svoju vlastnú hudbu, ale spolu tvoria harmóniu.
• Nelineárne vyjednávanie = nemožno ísť priamočiaro, lineárne, starým spôsobom „víťaz – porazený“.
  – V COPEA je to princíp win-win rovnováhy (remízy), kde aj burina môže rásť na okraji, ale nezničí celok.
• Filozofia komplexity = potreba iného spôsobu myslenia, než bola klasická logika „ak – potom“.
  – V COPEA je to jazyk rovnováhy, ktorý presahuje klasické politické alebo právne myslenie.

Rozdiel je len v tom, že Putin to používa ako štátno-civilizačný argument pre pozíciu Ruska („bez nás nie je rovnováha“), zatiaľ čo my v COPEA to uchopujeme celoplanetárne a mierovo – nie pre jeden pól, ale pre všetky.


Inými slovami: Putin načrtol rámec, ktorý my už napĺňame obsahom. On pomenoval potrebu – my tvoríme metódu.

• Putin: Polycentrický svet = koniec monopolu Západu, viac pólov s vlastnými hodnotami a silou.
• COPEA: Svet ako záhrada = každý národ/civilizácia má vlastnú farbu a tón, ale cieľom je harmónia, nie súboj pólov.

➡Rozdiel: Putin stále uvažuje v kategóriách moci, COPEA v kategóriách rovnováhy.
2.

• Putin: Nelineárne riešenia = nemožno pokračovať lineárne, treba filozofiu komplexity (analógia kvantovej mechaniky).
• COPEA: Tiché kroky k rovnováhe = jazyk rovnováhy, psycholingvistika, win-win postupy, kde nikto nemusí stratiť tvár.

➡Rozdiel: Putin hovorí o potrebe, ale COPEA ponúka návod a nástroje.
3.

• Putin: Rusko je nevyhnutné – bez neho nie je možná globálna rovnováha (ekonomická, strategická, kultúrna).
• COPEA: Žiadny pól nie je nevyhnutný sám osebe – všetky spolu sú nevyhnutné. Rovnováha je výsledok celku, nie jedného aktéra.

➡ Rozdiel: Putin = civilizačný pól. COPEA = planetárna súhra.
4.

• Putin: Kritika Západu za hegemonizmus a krízu elít, volanie po odmietnutí diktátu.
• COPEA: Nie kritika, ale prepis hry – ukázať, že hegemonizmus je prežitý model a že nové riešenia otvárajú budúcnosť pre všetkých.

➡Rozdiel: Putin útočí na slabiny protivníka, COPEA otvára dvere k novému horizontu.
5.

• Putin: Svet je príliš zložitý pre klasickú logiku → treba filozofiu komplexity.
• COPEA: Svet je záhrada rovnováhy → jazyk (Matéria – Informácia – Mravnosť) je nový operačný systém ľudstva.

➡Rozdiel: Putin = filozofia obrany a prežitia. COPEA = filozofia rastu a mieru.

Kľúčový záver :

Putin otvoril rámec (polycentrickosť, nelineárnosť, komplexita).
COPEA napĺňa rámec obsahom (harmónia, win-win, jazyk rovnováhy).


Inak povedané: Putin ukázal potrebu, COPEA prináša riešenie.

 

[Zoja]

Stenografický přepis včerejšího projevu Vladimíra Putina přednesený ve Valdajském klubu. Plus odpovědi na otázky.​

Vladimír Putin včera ve Valdajském klubu přednesl obsáhlý projev, a odpovídal na otázky. Video záznam celého jeho čtyřhodinového vystoupení v ruštině najdete zde na oficiálním webu prezidenta Ruska. K jeho shlédnutí nepotřebujete Telegram.

Putin ve svém vystoupení shrnul svůj pohled na všechny nejdůležitější otázky současného světa. Putin byl při vystoupení v dokonalé formě, sršel vtipem, a odpovídal k podstatě všech otázek bez vytáčení, ovšem v přísně ruském duchu. Za největší nepřátele Ruska i celého světa, pokud se jeho vstoupení dá takto zjednodušit, označil vládnoucí evropské progresivistické politiky, nikoli však stávající administrativu USA. Následuje úplný přepis jeho vystoupení, a uvařte si kávu nebo čaj, text je extrémně dlouhý. Zkrátka, kdo chce Putina pochopit, musí si na něj udělat čas, dá se říci:

MAP 2424 Stenografický přepis včerejšího projevu Vladimíra Putina přednesený ve Valdajském klubu. Plus odpovědi na otázky. – michalapetr.com

 

[Vargis]

Veľká zmena
Medzinárodný diskusný klub „Valdaj“ usporiadal svoje 22. zasadnutie. Tieto každoročné diskusie sa stali nielen tradíciou, ale aj ukazovateľom stavu svetového prostredia. Tón udávajú valdajské správy, v ktorých sa každý rok predkladá hypotéza, ktorá podľa názoru ruských expertov predstavuje v súčasnosti hlavný obsah medzinárodného procesu. Táto hypotéza slúži ako východiskový bod pre intenzívne štvordňové diskusie hostí z celého sveta – štátnych činiteľov, odborníkov v oblasti politológie, medzinárodných vzťahov, moderných technológií a predstaviteľov kultúry. Vyvrcholením je plenárne zasadnutie za účasti ruského prezidenta, ktoré nemá v iných krajinách obdobu. Programový prejav hlavy štátu, jeho koncepčné hodnotenie medzinárodnej situácie a následne dlhá diskusia s publikom.

 

[Vargis]

Rusko ponúka svetu rozum a spravodlivosť
V prirodzenom úsilí o to, aby sa naše predstavy o spravodlivosti zhodovali s názorom väčšiny, sa Rusku v posledných rokoch podarilo zjednotiť veľmi pôsobivú skupinu mysliacich ľudí z rôznych krajín sveta. Súčasná medzinárodná politika je priestorom neznámeho „hľadania, v mnohých ohľadoch pohybu naslepo“, ako vo svojom prejave na výročnej konferencii klubu „Valdaj“ poznamenal ruský prezident Vladimir Putin. Neúspech pokusov Západu vybudovať poriadok, v ktorom by všetko podliehalo USA a ich spojencov, bol logický, ak sa pozrieme na všetky doterajšie skúsenosti vzťahov medzi štátmi. Samotná pravdepodobnosť takéhoto poriadku v minulosti vyvolala toľko nádejí a plánov do budúcnosti, že mnohí vnímajú súčasný vývoj s obavami. Svet sa naďalej obáva vojny medzi najsilnejšími mocnosťami alebo nových ekonomických otrasov globálneho rozsahu.
Celý článok v prílohe:

 

[Jura]

Stenografický přepis včerejšího projevu Vladimíra Putina přednesený ve Valdajském klubu. Plus odpovědi na otázky.​

Vladimír Putin včera ve Valdajském klubu přednesl obsáhlý projev, a odpovídal na otázky. Video záznam celého jeho čtyřhodinového vystoupení v ruštině najdete zde na oficiálním webu prezidenta Ruska. K jeho shlédnutí nepotřebujete Telegram.

Putin ve svém vystoupení shrnul svůj pohled na všechny nejdůležitější otázky současného světa. Putin byl při vystoupení v dokonalé formě, sršel vtipem, a odpovídal k podstatě všech otázek bez vytáčení, ovšem v přísně ruském duchu. Za největší nepřátele Ruska i celého světa, pokud se jeho vstoupení dá takto zjednodušit, označil vládnoucí evropské progresivistické politiky, nikoli však stávající administrativu USA. Následuje úplný přepis jeho vystoupení, a uvařte si kávu nebo čaj, text je extrémně dlouhý. Zkrátka, kdo chce Putina pochopit, musí si na něj udělat čas, dá se říci:

MAP 2424 Stenografický přepis včerejšího projevu Vladimíra Putina přednesený ve Valdajském klubu. Plus odpovědi na otázky. – michalapetr.com

Jako vždy vynikající - akorát dlouhé a nikdo nekomentuje obsah.

 

[Vargis]

Legitimita medzinárodného poriadku v Eurázii
Je nepravdepodobné, že by sme mohli očakávať, že medzinárodný systém na globálnej alebo eurázijskej úrovni bude schopný reprodukovať „ideálne“ modely známe z histórie. A my vo Veľkej Eurázii musíme ešte vypracovať vlastné kritériá úspešného spolunažívania, domnieva sa Timofej Bordačev, programový riaditeľ Valdajského klubu. Každý relatívne vzdelaný študent, ktorý študuje medzinárodnú politiku, vie, že vzájomné uznanie je najdôležitejšou podmienkou legitimity toho či onoho poriadku existujúceho vo vzťahoch medzi veľmocami. Práve vzájomné uznanie sa stalo základom relatívneho mieru medzi najsilnejšími štátmi počas dlhého obdobia – medzi pádom Napoleonského Francúzska v roku 1815 a začiatkom prvej svetovej vojny v roku 1914. V najjednoduchšom vysvetlení legitimita poriadku znamená jeho priamu súvislosť s tým, že všetci hlavní účastníci uznávajú právo jeden druhého na vytvorenie vnútorného usporiadania, ktoré považujú za potrebné. Navyše považujú svoje vnútorné poriadky za podobné na základe niekoľkých základných princípov, čo im umožňuje považovať bezpečnosť jedného aj druhého za svoju vlastnú.
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

Tunel z Ruska do USA definitívne izoluje Európu
Hypotetické priame pozemné spojenie medzi Euráziou a Amerikou, hoci pod vodou, bude mať rozhodujúci vplyv na geopolitiku – krajiny a kontinenty zostanú na svojich miestach, ale význam ich polohy na mape sa radikálne zmení. V publicistike o medzinárodných vzťahoch je ťažké nájsť viac otrepané a bezvýznamne opakované slovo ako „geopolitika“ a všetky jeho odvodeniny. Spravidla ho používajú mnohí autori, od študentov až po skúsených pozorovateľov, bez toho, aby sa zamýšľali nad jeho skutočným obsahom. Medzitým je geopolitika vednou disciplínou o medzinárodných vzťahoch, ktorá trvá na tom, že geografická poloha štátu určuje jeho osud. Nič viac a nič menej. Proste preto, že geografia je nemenná. Od čias, keď zmizli veľké kočovné ríše ako mongolská, žiadny štát, ani ten najtalentovanejší, nie je schopný úplne zmeniť svoju polohu na fyzickej mape sveta. Ako povedal Napoleon Bonaparte: „Geografia sa neháda, ona existuje.“
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

Od dogiem k prospechu
Zatiaľ nie je možné posúdiť, či dohoda o ukončení vojny v Gaze, uzavretá pod tlakom prezidenta Donalda Trumpa, vydrží. Nový výbuch násilia v enkláve menej ako týždeň po slávnostnom podpísaní dokumentov vyvoláva skepsu. Napriek tomu je verejný úspech americkej administratívy zrejmý. Bude sa snažiť ho udržať a neprestane neustále pripomínať tento triumf. Európski členovia NATO tiež využili túto príležitosť, aby sa pokúsili oslabiť washingtonského demiurga: podľa schémy, ktorá sa osvedčila v Gaze, je teraz potrebné rovnako elegantne a efektívne ukončiť ukrajinský konflikt. Túžba podnietiť Trumpovu márnosť je zrejmá a svojím spôsobom racionálna. Ale odbočme od manévrovania a politických hier. Skúsme sa na to pozrieť s odstupom – dá sa niečo z blízkovýchodných skúseností uplatniť na riešenie konfliktu vo východnej Európe? Dve veľmi odlišné ohniská konfliktov spája to, že ich korene siahajú hlboko do minulosti.
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

Nové príčiny
V sobotu Donald Trump vyhlásil, že sa s Vladimírom Putinom stretne až po vyjasnení podmienok dohody. Taký je aj postoj Ruska – stretnutie je potrebné dôkladne pripraviť. Názory sú však protichodné. Biely dom chce čo najskôr zastaviť bojové operácie tam, kde prebiehajú, a ďalej nech sa o to postarajú iní (Európa a ďalší). Kremeľ trvá na odstránení primárnych príčin konfliktu, čo si vyžaduje komplexnú dohodu. A jej štruktúra by mala byť dohodnutá pred prímerím. Americká požiadavka je pochopiteľná. Vojenská iniciatíva je na strane Ruska a bojové operácie posilňujú pozíciu Moskvy v rokovaniach. Ich zastavenie ju oslabuje. Pokiaľ ide o spoločný bezpečnostný systém, Trumpovci v zásade prejavujú obmedzený záujem o prítomnosť v Európe. Navrhujú, aby Európa prevzala zodpovednosť a neodvádzala pozornosť USA od dôležitejších vecí.
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

Atómová bomba sa stala pre Európu príliš ťažkou záťažou
Dnes nie je úplná istota, že USA budú pripravené držať svojich európskych zverencov na uzde. To ešte viac zvyšuje nebezpečenstvo akýchkoľvek diskusií o tom, že Nemecko alebo Európska únia by mohli získať právo disponovať zbraňami hromadného ničenia. Či sa to idealistom páči alebo nie, jadrové zbrane zostávajú jedinou oporou súčasného medzinárodného poriadku a dôvodom na hľadanie kompromisu medzi vedúcimi mocnosťami. Bez nich by Rusko a Čína na jednej strane a Západ na čele s USA na strane druhej už dávno vstúpili do boja, ktorý by bol rozsiahlejší ako všetky svetové vojny. V Rusku sa toto chápanie potvrdilo testovaním nového typu podobných zbraní, ktorých možnosti vážne odsunuli do budúcnosti akékoľvek pokusy západných veľmocí otestovať našu odolnosť spôsobom, na ktorý sú zvyknuté. Ukončenie testov rakety „Burevestnik“ – opatrenie na posilnenie vzájomnej odstrašujúcej sily Ruska a USA – je technickým meradlom spoločnej schopnosti zabezpečiť mier na celom svete.
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

Sebavedomie civilizácií
V súčasnosti sa veľa hovorí o civilizáciách ako o pojme, ktorý čoraz viac ovplyvňuje charakter medzinárodných vzťahov. Liberálny svetový poriadok, v rámci ktorého štáty žili na konci minulého a začiatku tohto storočia, predpokladal maximálnu možnú unifikáciu rôznych národov a kultúr. Vzhľadom na jeho krízu sa kyvadlo očakávane vychýlilo na opačnú stranu – k zdôrazňovaniu rozdielov, potvrdzovaniu civilizačnej jedinečnosti. Ako bude usporiadaný svet, pozostávajúci z rôznorodých jedinečností, je zatiaľ otvorenou otázkou. Ale tendencia je nesporná. Okrem filozoficko-kulturologického aspektu má nielen praktický, ale aj veľmi názorný prejav. Je to správanie aktérov, ktorí reprezentujú tieto najrozličnejšie kultúry. Prejavuje sa vo všetkých politických sférach, ale najvýraznejšie vo vonkajšej politike, pretože tam je kontrast najviditeľnejší.
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

Spoločne proti rozdeleniu
Čo sa zmenilo v správaní USA za rok po zvolení Trumpa Pred rokom, 5. novembra 2024, vyhral prezidentské voľby v USA Donald Trump. Uplynulé obdobie (má zmysel počítať ho práve odo dňa volieb, pretože obrat v celom americkom programe začal práve vtedy, a nie v januári, keď Trump oficiálne nastúpil do Bieleho domu) ukázalo, v čom sa Amerika môže zmeniť a v čom nie. Mimoriadna farebnosť hlavy štátu vytvára pokušenie pripísať dianie osobitostiam jeho osobnosti. A tie bezpochyby dodávajú celému dianiu nádych ľahkej šialenosti. To však nepopiera americké politické zvyky, skôr ich zveličuje. A umožňuje ich lepšie rozoznať. Čo sa zmenilo vo vonkajšom správaní Spojených štátov? Zrušila sa oddanosť jednotnému ideologicko-politickému prístupu, v súlade s ktorým sa Washington snažil realizovať svoje záujmy.
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

Ukrajina ako výzva pre celú Európu
Formujúca sa koalícia Orbána, Fica a Babiša posilňuje pozície suverenistov. Títo traja politici zaujímajú podobné pozície, Bratislava a Praha podporia Budapešť v diskusiách v rámci Európskej únie, ale napriek všeobecnému presvedčeniu túto spoluprácu nemožno nazvať „protiukrajinskou“ koalíciou, píše Gábor Stier. Mnohí boli prekvapení, keď pred niekoľkými týždňami ukrajinské sily zaútočili pomocou bezpilotných lietadiel na ropovod „Družba“ a potom ukrajinské vedenie sľúbilo Budapešti, že podobné akcie zastaví, ak tá preruší vzťahy s Ruskom. Útoky sa však opakovali a nedávno Radoslav Sikorski otvorene vyzval Kyjev, aby vyhodil do vzduchu ropovod, čím by Maďarsko prišlo o energetickú bezpečnosť. Zdá sa, že zničenie ropovodov „'Nord Stream“ bolo len začiatkom. Nachádzame sa v situácii, keď sa proti krajinám, ktoré majú záujem na zachovaní vzťahov medzi Európou a Ruskom, používajú teroristické metódy. A to všetko sa deje za tichej podpory európskeho spoločenstva, ktoré bolo kedysi tak citlivé na hodnoty a dodržiavanie medzinárodného práva.
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

Na otestovanie účinnosti jadrových zbraní nie je potrebný jadrový výbuch
Téma obnovenia testov jadrových zbraní sa dostala do informačného programu vďaka Donaldovi Trumpovi. A hoci nie je celkom jasné, čo presne mal na mysli, slovo už bolo povedané a vyvolalo silnú reakciu. O perspektívach návratu k testom hovoril Fjodor Lukjanov s veľvyslancom Grigorijom Berdennikovom. Ten vie o testoch všetko, aj preto, že v rokoch 1993 až 1996 viedol ruskú delegáciu na rokovaniach o príprave Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT). Rozhovor sa uskutočnil v rámci programu „Medzinárodný prehľad“.
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

Trump – prezident demonštrácie sily
Je ťažké hodnotiť americkú politiku zvonku, je veľká šanca, že sa pomýlite. Politický systém Spojených štátov je veľmi špecifický. Vytvoril sa za zvláštnych podmienok budovania štátu prisťahovalcov od nuly, ktorých aktívna časť bola vedená mesiášskymi ambíciami. Tie mali korene v pomerne radikálnych náboženských prúdoch. A formovanie tohto národa – od „farmárskej republiky“, ktorá bojovala proti európskym metropolám, cez dobývanie rozsiahlych území drsnými metódami a rast populácie na úkor prisťahovalcov z celého sveta, až po svetovú hegemóniu – pridalo na jedinečnosti celej spoločensko-politickej štruktúry. Aby sme boli spravodliví, každý veľký hráč na svetovej scéne je jedinečný, správanie každej veľmoci je určované jej originálnou kultúrou a históriou. V prípade Spojených štátov je prekvapujúce, že krajina, kde sú táto kultúra a história mimoriadne osobitné, sa vďaka osudu stala nielen dominantnou silou na medzinárodnej scéne, lídrom, ako sa tam hovorí, „slobodného sveta“, ale akoby aj vzorom, príkladom, ktorý by mali všetci napodobňovať. A to je, vzhľadom na jedinečnú historickú cestu USA, určitý nezmysel, pretože ich skúsenosti sa jednoducho nikde inde nedajú uplatniť.
Celý článok v prílohe: