Zákon času
V mojej novej práci, ktorá je zameraná na rozvoj dodávateľov pre automobilový priemysel, narážam na viaceré ukážkové prípady z oblasti riadenia. Dnes sa podelím o to, ako sa v skutočnosti (realite) prejavuje fungovanie zákona času, čiže pokúsim sa opísať aplikáciu teórie.
Najskôr v skratke teória - zákon času hovorí o tom, že existuje biologický čas a sociálny čas obmeny generácií. Biologický čas obmeny generácií ľudí sa takmer nemení alebo sa mení len veľmi pomaly a interval obmeny je cca 25 rokov, čiže každých 25 rokov prichádza na svet nová generácia ľudí. Sociálny čas mal v ďalekej minulosti úplne inú periódu obmeny ako má teraz. Pred tisícmi a stovkami rokov sa technologické generácie a znalosti obnovovali v násobkoch dĺžky biologického času a dnes sa počas života jedinca niekoľkokrát vymení/obnoví generácia technológií a znalostí. A teda kým v minulosti sa človek stal drevodubačom a stačilo mu to po celý život, tak dnes je situácia taká, že aj ten drevorubač už musí ovládať rôzne techniky, nástroje, prístroje a stroje a už to nie je ani zďaleka remeslo pre každého fyzicky zdatného chlapa. Potiaľto chápe asi každý, kto si niečo o zákone času prečítal. No aká je jeho aplikácia v praxi, keď sa pozriete okolo seba, to už je iná pesnička.
Často sa pohybujem v ťažkom strojárstve a príklad je tiež z tohto prostredia. V minulosti, pomerne nedávnej—30 rokov späť sa konštruktéri dokázali zabaviť pri návrhu pomerne jednoduchej súčiastky aj 2-3 týždne, kým si všetko nakreslili na výkresy, pauzáky a kým všetko prepočítali. Následne museli byť navrhnuté výrobné nástroje a to trvalo tiež niekoľko týždňov. Ak bola výkresová dokumentácia hotová, začalo sa náradie vyrábať, samozrejme na klasických obrábacích strojoch, čo mohlo trvať aj mesiac. No a keď bolo náradie pripravené, mohla prebehnúť prvá výrobná skúška. Pri skúške sa skúša a to znamená, že to nemusí na prvýkrát dopadnúť slávne, čo znamená v lepšom prípade len úpravy náradia, v horšom prípade úpravy výkresov náradia a v najhoršom prípade aj zmeny na súčiastke ako takej = celý cyklus mohol trvať 3-5 mesiacov, kým sa dostavil prvý výsledok vhodný sériovej výrobe. Pozor, to ešte nepomínam spoluúčasť zákazníka na celom procese. Konštruktér súčiastok tak mohol nakresliť cca 12-14 súčiastok za rok, ak bol ozaj macher a robil bez chýb. Nebudem ďalej rozpisovať detaily.
Dnes to vyzerá tak, že sa v drvivej väčšine prípadov kreslí v rôznych CAD programoch (jednoduché výrobky aj za deň nakreslíte), urobíte simuláciu (1 deň), aby ste nemuseli byť extra prekvapení pri skúškach naostro a ak simulácia dopadne dobre, ide sa kresliť náradie (do 3 dní určite) a obrábať náradie pomocou CAM programu (týždeň). Do dvoch týždňov je možné dostať sa k výrobe prvých vzoriek, ak máte na sklade materiál na výrobu náradia a polotovar pre výrobu. Pri použití umelej inteligencie to môže byť ešte o pár dní rýchlejšie. Takže pomocou nových technológií, ktoré sa tu objavili za posledných 30 rokov, je možné skrátiť výrobný čas z niekoľkých mesiacov na pár týždňov. Toto je však len iná verzia príkladu s drevorubačom. To, čo je dôležité, sú dopady zákona času:
· kým v minulosti boli potrebné celé tímy technológov, aby to šlo čo najrýchlejšie, tak dnes je treba menej pracovníkov, čiže v nákladovom vyjadrení sa zlepšila efektivita,
· tým, že sa zlepšila efektivita, paradoxne trpia samotné podniky, pretože nie je treba toľko technológov. Keď nemáš technológov, tak sa znižuje ich zastupiteľnosť na úrovni podniku a klesá dopyt po technológoch na úrovni štátu. To vedie k menšej podpore technického vzdelania atď, až sa tá špirála dostane do bodu, že každý podnik začne naopak dopytovať technológov (v tomto bode sme teraz) a naštartovať to opäť je mimoriadne náročné. A uvoľnené miesto na „trhu“ so vzdelaním zaplnili humanitné odbory...
· tým, že sa zrýchlila práca technológov, tak je možné za rok navrhnúť (a odskúšať) väčšie množstvo výrobkov. A tuto je veľký problém v tom, že počet pracovníkov, ktorí by obslúžili zvýšené množstvo projektov je rovnaký, prípadne nižší ako v minulosti. A na druhej strane množstvo zákazníkov rastie, množstvo ich požiadaviek rastie a náročnosť požiadaviek rastie tiež. To sa prejavuje potom tým, že projektové riadenie je častokrát slabé, nedostatočné, a to nielen z dôvodu neschopnosti riadiť (viď bod o vzdelaní), ale aj z toho dôvodu, že nie je niekedy fyzicky možné zvládať všetky projekty na vysokej úrovni riadenia´, a to
· vyúsťuje do stresu, častokrát u jedincov psychicky menej odolných do pomerne silného stresu až do psychických problémov, ktoré buď pracovník zvládne (nastaví sa tak vnútorne) alebo to nezvládne, čo sa prejaví absolútnou ignoráciou pracovných povinností alebo v lepšom prípade vyhorením pracovným a v horšom prípade vyhorením aj životným (a toho som tiež svedkom), čo sú už vážne stavy.
Takže zákon času funguje, preto sa nazýva „zákon“ a má konkrétne dôsledky. Na jednej strane kladné a na strane druhej záporné. Čo je dobré, to netreba riešiť, treba sa zamerať na to zlé. Takže prosba pre:
· tých, ktorí môžu ovplyvniť mládež pri výbere školy—snažte sa ich smerovať k tým náročnejším školám a odborom, najmä v technickom zameraní a snažte sa im vštepovať poznatky z teórie riadenia
· tých, ktorí sa v práci stretávajú s vyššie spomenutým stresom—ak ste pod stresom, snažte sa mu postaviť čelom, nie zutekať pred ním, a naopak ak ste na strane tých, čo stres vyvolávajú, tak sa snažte si túto skutočnosť uvedomiť a konajte ako človekovia.
Dočítania
