Atom
Člen
To jsou pokrytci všechno lze měnit, ale výšku své výplaty si nemohu změnit jak chci, to není svoboda to je podvod !
jardob
Člen personálu
Poslanci a vyšší manažéri dokážu aj toto...
Jox13
Člen
vyšši riadiaci pracovníci a to len d9beym vykonom v dobrom egregorialnom prostredí. Verite mi, ze som odmietol vyšši plat? Ano odmietol s rym, ze nech moje inflacne rozdelia mojmu timu. Mojmu timu dali tie iste percenta, ako mne a moje nechali. kvoli nielen vykonu, ale aj kvoli tomu,ze som to tiez odmietol
Amíci to u nás skúšajú cez zbrane a najnovšie aj cez jadrovú energetiku.
Prečo mám pocit, že budeme pokusný polygón?
ekonomika.pravda.sk
Prečo mám pocit, že budeme pokusný polygón?
Malý reaktor vyrobí elektrinu pre 200 až 300-tisíc domácností. Chceme dodávať atómkam palivo a nahradiť Rusov, vraví šéf americkej firmy
Už teraz dodávame palivo na Ukrajinu. Na všetkých ruských reaktoroch idú na naše palivo, hovorí Petr Brzezina.
ekonomika.pravda.sk
Popolvár
Člen
nič z toho, aj v USA ich ešte len čakajú patentové skúšky v 2027 a reálna výstavba môže začať až v 2030. Reálne im v terajšom období môže ísť len o dve veci: strčiť sa ako prostredník na dodávku paliva pre existujúce JE a v súvislosti s modulovými JE nás v predstihu pumpnúť o pár miliárd na budúcu výstavbu, čiže výpalné ako v súvislosti s F16.
Šimko je odvolaný.
www.hlavnespravy.sk
Znovu sa potvrdilo, že liberáli nevedia vládnuť za žiadnych okolností (vždy sa po krátkej dobe rozpadávajú). Ódor sa vydal cestou Hegera a do októbra sa ukáže koľkým ministerstvám bude šéf. Harman, Čurilovci, bukvice... sa využívajú na prekrytie toho čo nemá byť viditeľné. MV sa teraz aktívne zaoberá prípravou volieb a nastavujú sa procesy realizácie, priebehu a vyhodnotenie. Mám taký pocit, že majú pripravenú "stratégiu správneho priebehu", ktorú treba včleniť do procesu. Šimka vôbec nemám rád, ale oproti dnešnej generácii liberál politikov, je úplne iná liga v správaní, vyjadrovaní, znalostiach a do priebehu volieb chcel asi hodiť vidly, aby po nich nebol za obetného barana a dôvod na rýchle odstavenie si našli v statuse.
Prezidentka odobrala I. Šimkovi poverenie, rezort vnútra dočasne povedie premiér - Hlavné správy
Prezidentka SR Zuzana Čaputová odobrala v stredu Ivanovi Šimkovi poverenie viesť Ministerstvo vnútra (MV) SR. Dočasným riadením rezortu poverila premiéra Ľudovíta Ódora
www.hlavnespravy.sk
Znovu sa potvrdilo, že liberáli nevedia vládnuť za žiadnych okolností (vždy sa po krátkej dobe rozpadávajú). Ódor sa vydal cestou Hegera a do októbra sa ukáže koľkým ministerstvám bude šéf. Harman, Čurilovci, bukvice... sa využívajú na prekrytie toho čo nemá byť viditeľné. MV sa teraz aktívne zaoberá prípravou volieb a nastavujú sa procesy realizácie, priebehu a vyhodnotenie. Mám taký pocit, že majú pripravenú "stratégiu správneho priebehu", ktorú treba včleniť do procesu. Šimka vôbec nemám rád, ale oproti dnešnej generácii liberál politikov, je úplne iná liga v správaní, vyjadrovaní, znalostiach a do priebehu volieb chcel asi hodiť vidly, aby po nich nebol za obetného barana a dôvod na rýchle odstavenie si našli v statuse.
JankA
Člen
Hovoril k tomu i T.Gašpar na dnešnej tlačovke Smeru
Zdroj: https://www.facebook.com/smersd/videos/230436419393870
Oracle 911
Člen
Nie je to ten Peter, ktorý v 2015 na Vode ešte blúznil dačo o geopolitike a povedal, že kvôli zostrelenému ruskému lietadlu Rusko rozpadne, a keď okolnosti nám dali z pravdu, tak utiekol?
Naposledy upravené:
Na strednom Slovensku (ale aj v Maďarsku) zrušil Johnny Depp svoj koncert so skupinou Hollywood Vampires.
Dobre sa stalo.
kultura.pravda.sk
Dobre sa stalo.
Johnny Depp do Banskej Bystrice nepríde. Koncert skupiny Hollywood Vampires zrušili
Skupina zrušila aj koncert v Budapešti, ktorý sa mal uskutočniť v utorok 18. júla.
Toto mi dnes tiež udrelo do očí.Na strednom Slovensku (ale aj v Maďarsku) zrušil Johnny Depp svoj koncert so skupinou Hollywood Vampires.
Dobre sa stalo.
Johnny Depp do Banskej Bystrice nepríde. Koncert skupiny Hollywood Vampires zrušili
Skupina zrušila aj koncert v Budapešti, ktorý sa mal uskutočniť v utorok 18. júla.
A spomenul som si na festival Orion, ktorý bol tiež zrušený ale Chuck Norris prišiel. Nikita sa na jeho príchod veľmi tešil.
VIDEO: Chuck Norris s manželkou navštívili žilinské letisko aj choré deti v nemocnici | Žilinak.sk
Počas uplynulého víkendu sa mal na letisku v Dolnom Hričove uskutočniť multižánrový Orion Festival, ktorý bol však nakoniec…
www.zilinak.sk
jardob
Člen personálu
Čo viem, tak Petr Novák dlhodobo pôsobil iba na FB. Tam mal svoju skupinu a svojich čitateľov.
JankA
Člen
Uvidíme, či sa slovenský volič rozhodne konzervatívne, alebo dá prednosť sociálnej demokracii európskeho typu. To je aký? Vypočujte si, ako ju charakterizuje bývalý europoslanec Boris Zala - dnes poradca Petra Pellegriniho.
Zdroj: https://m.youtube.com/watch?v=lSh2-2EpJc8
Reakcia Pellegrinyho
View attachment 1739
Boris Zala vďačí za svoj politický úspech strane Smer. Bol jej členom a aj vďaka tomu bol europoslancom dve volebné obdobia. Dnes sa však pohybuje v blízkosti Petra Pellegriniho. V rozhovore, ktorý poskytol denníku N mal niekoľko vyjadrení, ktoré nie je možné nechať bez komentára. Tu je druhé z nich.
Zdroj: https://m.youtube.com/watch?v=AavxzG61lJc
Zdroj: https://m.youtube.com/watch?v=lSh2-2EpJc8
Reakcia Pellegrinyho
View attachment 1739
Boris Zala vďačí za svoj politický úspech strane Smer. Bol jej členom a aj vďaka tomu bol europoslancom dve volebné obdobia. Dnes sa však pohybuje v blízkosti Petra Pellegriniho. V rozhovore, ktorý poskytol denníku N mal niekoľko vyjadrení, ktoré nie je možné nechať bez komentára. Tu je druhé z nich.
Zdroj: https://m.youtube.com/watch?v=AavxzG61lJc
Prílohy
JankA
Člen
"Zdá sa, že všade, kde sa deje nejaká hanebnosť, je vždy v pozadí Daniel Lipšic. Kuloárne informácie hovoria, že stojí aj za odvolaním ministra vnútra Ivana Šimka. Samozrejme, môžeme sa sporiť o tom, či prezidentku navštívil v Prezidentskom paláci osobne, alebo jej ovplyvňovanie, resp. neprípustný nátlak robil nepriamo cez prostredníkov, to nie je až tak podstatné. Podstatné je, že vďaka jeho vplyvu sa stala nepredstaviteľná udalosť. Krajne skompromitovaní policajní úradníci ovládli aj inšpekciu Policajného zboru SR s cieľom zahladiť svoje zločiny.Aby sme si vysvetlili kontext, musíme sa dostať do skutočného bodu zlomu, keď začala kauza eskalovať. Totiž jeden z obvinených a stále stíhaných čurillovcov Pavol Ďurka, ktorý je dôvodne podozrivý z ťažkých zločinov, padlý policajt, ktorý bol obvinený Krajskou prokuratúrou v Bratislave na základe veľmi silného dôkazného bremena, ktoré na jeho činnosť a činnosť jeho komplicov z NAKA nazhromaždila inšpekcia Policajného zboru SR, sa mal stať zástupcom riaditeľa inšpekcie . To je jednoducho absurdné. Keď to dostal minister vnútra Šimko na podpis, logicky začal klásť otázky, či je niečo takéto vhodné. V každom normálnom štáte, ak je policajt vyšetrovaný, je okamžite postavený mimo služobného pomeru a čaká sa, ako prebehne súd a či sa obháji, alebo bude odsúdený. Nie však tak za bývalého ministra vnútra Romana Mikulca a matovičovskej mafie. Tam sa potencionálni zločinci v policajných uniformách naopak povyšovali. Avšak predstava, že niekto, kto je stále vyšetrovaný policajnou inšpekciou, sa stane jej čelným funkcionárom, je naozaj absurdná, to je čistá orwellovčina. Je teda jasné, že sa minister Šimko zdráhal podpísať pod takúto hanebnosť.
No a potom prišla odveta. Prezident PZ SR Štefan Hamran v plnej miere dokázal, že je čistý politik slúžiaci tým najskompromitovanejším politickým silám a v mene časti politikov je schopný akéhokoľvek podrazu. Smutné je, že miesto toho, aby bol okamžite vykázaný tam, kam patrí, teda vyzlečený z uniformy spolu s celou čurillovskou mafiou - podľa vyjadrenia Borisa Kollára, tak takémuto hrubému nátlaku podľahol jednak premiér úradníckej vlády Ľudovít Ódor, predovšetkým však prezidentka Čaputová. To, čoho sme boli svedkami, nie je možné nazvať inak ako policajný puč. V štáte, kde o politikoch rozhodujú podobné indivíduá ako Hamran, Čurilla či Ďurka, sú vážne ohrozené základné princípy ústavnosti a právneho štátu.No a ako bonus nám Matovič a spol. prihodili svoj obvyklý politický gýč. Likvidácia ministra Šimka sa im máli, radi by zlikvidovali aj ministra pôdohospodárstva Jozefa Bíreša. Ten totiž „ohrozil“ vyšetrovanie korupčnej kauzy na Poľnohospodárskej platobnej agentúre, keď si vyžiadal od kolegu Šimka informácie, čo sa tam vlastne deje. Zdá sa, že nič zásadné. Všetci zatknutí boli do 24 hodín prepustení bez vznesenia obvinenia. Za niečo také sa má podľa Matoviča a Mikulca porúčať ďalší minister. Absurdné. Hlavne preto, že niečo také žiada 8-krát odvolávaný minister vnútra Roman Mikulec, ktorý tak brutálne podriadil políciu politikom ako nikto v našich dejinách. No a skutočnosť, že permanentne žiadal informácie zo živých spisov, sú len znakom nekončiacej sa falošnosti matovičovskej mafie. Dôkazom sú napríklad esemesky, ktoré Mikulec posielal nebohému generálovi Lučanskému."
Zdroj: https://m.youtube.com/watch?v=bW_eLEySo2o&t=806s
Naposledy upravené:
V Košiciach sa rozpútal zápas o pamätníkBúranie pamätníkov a pomníkov bývalo v minulosti znakom radikálnej spoločenskej zmeny. Dnes sa to stáva zvyčajne, keď režim uvoľní ruky radikálnej časti spoločnosti. Preto je aktuálne v behu petícia za premenovanie Námestia osloboditeľov v Košiciach na Legionárske námestie. Po jej ukončení majú organizátori Občianske združenie Res Cassovia a Iniciatíva Poznaj a pamätaj v úmysle vyvolať diskusiu o presťahovaní pamätníka vojakov Sovietskej armády z námestia na verejný cintorín
V Košiciach sa rozpútal zápas o pamätník - Hlavné správy
Búranie pamätníkov a pomníkov býva znakom radikálnej spoločenskej zmeny. Zvyčajne, keď sa nenávisť k režimu alebo diktátorovi pretavuje
www.hlavnespravy.sk
Peticia
jardob
Člen personálu
Prosím, kto môžete, podporte tú protipetíciu o príspevok vyššie. Snažia sa zmeniť názov námestia z Námestia osloboditeľov na Námestie legionárov, a odstrániť pamätník. Vytvorili aj svoju liberálnu petíciu. Zatiaľ tam majú podpísaných okolo 700 ľudí, väčšinou Košičanov.
Preto vznikla protipetícia za zachovanie pôvodného názvu aj pamätníka.
Tu je link: https://www.peticie.com/peticia_za_..._v_koiciach_historicka_kontinuita?s=103227615
Tu je text petície:
Názov Námestie osloboditeľov má počiatok v roku 1949 a používa sa dodnes.
Výraz oslobodenie na našom území má univerzálnu platnosť. Oslobodenie od fašizmu bol veľký historický krok za účasti spojeneckých síl a na našom území výhradne sovietskych vojsk. Znamenalo príchod slobody, záchrany národa a obnovenia spoločného štátu Slovákov a Čechov. Za krátke obdobie nemeckej nadvlády Československo stratilo statisíce svojich občanov.
Obdobie od rozbitia Československa až po oslobodenie bolo sprevádzané perzekúciou skupín občanov, stratou ich majetku, práv a životov.
Invázia vojsk Varšavskej zmluvy v Auguste 1968 stála život 137 občanov. Rozbitie Československa a cielená genocída o 30 rokov skôr, stála život statisícov našich občanov.
Pamatník osloboditeľom zpod fašistickej nadvlády a ich obete nemá nič spoločne s udalosťami, ktoré sa odohrali o 3O rokov neskôr. Je to pamätník tým, ktorí položili život za to, aby iní (my) mohli žiť. Udržiavať pamätník vo svojej pôvodnej podobe je to najmenej čo môžeme na ich pamiatku urobiť.
Žiadame, aby Košice nezabudli na svojich osloboditeľov a ponechali súčasné pomenovanie námestia. Kto na svoje dejiny zabudne, je odsúdený si ich zopakovať.
Touto petíciou požadujeme, aby Mestské zastupiteľstvo mesta Košice prijalo všeobecne záväzné nariadenie, ktorým nezmení terajší názov priestranstva z Námestia osloboditeľov a urobí všetko pre to, aby pamiatka na osloboditeľov pretrvala.
Preto vznikla protipetícia za zachovanie pôvodného názvu aj pamätníka.
Tu je link: https://www.peticie.com/peticia_za_..._v_koiciach_historicka_kontinuita?s=103227615
Tu je text petície:
Názov Námestie osloboditeľov má počiatok v roku 1949 a používa sa dodnes.
Výraz oslobodenie na našom území má univerzálnu platnosť. Oslobodenie od fašizmu bol veľký historický krok za účasti spojeneckých síl a na našom území výhradne sovietskych vojsk. Znamenalo príchod slobody, záchrany národa a obnovenia spoločného štátu Slovákov a Čechov. Za krátke obdobie nemeckej nadvlády Československo stratilo statisíce svojich občanov.
Obdobie od rozbitia Československa až po oslobodenie bolo sprevádzané perzekúciou skupín občanov, stratou ich majetku, práv a životov.
Invázia vojsk Varšavskej zmluvy v Auguste 1968 stála život 137 občanov. Rozbitie Československa a cielená genocída o 30 rokov skôr, stála život statisícov našich občanov.
Pamatník osloboditeľom zpod fašistickej nadvlády a ich obete nemá nič spoločne s udalosťami, ktoré sa odohrali o 3O rokov neskôr. Je to pamätník tým, ktorí položili život za to, aby iní (my) mohli žiť. Udržiavať pamätník vo svojej pôvodnej podobe je to najmenej čo môžeme na ich pamiatku urobiť.
Žiadame, aby Košice nezabudli na svojich osloboditeľov a ponechali súčasné pomenovanie námestia. Kto na svoje dejiny zabudne, je odsúdený si ich zopakovať.
Touto petíciou požadujeme, aby Mestské zastupiteľstvo mesta Košice prijalo všeobecne záväzné nariadenie, ktorým nezmení terajší názov priestranstva z Námestia osloboditeľov a urobí všetko pre to, aby pamiatka na osloboditeľov pretrvala.
JankA
Člen
Exminister vnútra Palko: Čaputová a Ódor vyzerajú ako Hamranove bábky, opil ich rožkom!
Hamran fabuluje a zneužíva nevedomosť verejnosti. Bývalý minister vnútra Vladimír Palko si myslí, že premiér Ľudovít Ódor by mal odvolať policajného prezidenta Štefana Hamrana! Ten má už dlhšie prekračovať svoje právomoci politicky ladenými vyhláseniami a to či už prostredníctvom tlačových konferencií, alebo aj aktivity oficiálnych stránok polície na sociálnych sieťach. Svojimi krokmi pri odvolávaní Šimka, ale aj neskoršou „oslavnou“ tlačovkou však Hamran podľa Palka prekročil už až príliš kritickú hranicu. To, že sme Hamrana ešte ako policajného prezidenta prakticky nevideli v uniforme napovedá, že jeho politická aktivita nie je náhodná.
Premiér a prezidentka vyzerajú ako Hamranove bábky. A štát vyzerá trápne. Poučenie z ústrednej politickej témy končiaceho sa týždňa znie, že prezidentku a premiéra opili rožkom. Ódor by mal Hamrana odvolať,“
Hamran fabuluje a zneužíva nevedomosť verejnosti
Hamran podľa Palka používa jasnú metódu. Verejnosť vraj informuje o probléme, ktorý v skutočnosti neexistuje, no on sa chystá venovať veľa času a energie jeho riešeniu. Spoliehať sa pri tom má na to, že verejnosť nie je ani náhodou informovaná o všetkom.Bežný občan sa totižto nevyzná v pravidlách ani procesoch, ktoré sa týkajú policajného zboru. Ako už bolo viackrát povedané, Šimko v podstate parafrázoval zákon a situácia, kedy je niekto za parafrázovanie zákona odvolaný, je v demokratickej Európe doslova ojedinelá.
„Hamranom vyslovená domnienka, že v spore sa jedná možno i o generačný konflikt, je už len také drobné chrapúnstvo ako čerešnička na torte. Ako keby Šimko mal byť predstaviteľom nejakých dávnych temných čias, no a teraz prichádzajú „hamranovci.“ Absurdné,“ pokračuje Palko...
Exminister vnútra Palko: Čaputová a Ódor vyzerajú ako Hamranove bábky, opil ich rožkom!
"Základom je viera v neomylnosť hamranovcov. Tento druhý trend už po odvolaní Šimka prerástol do neprípustných rozmerov,“ uviedol.
ereport.sk
JankA
Člen
Chmelár:
( Dlhšie, ale nie každý ma fb)
PREČO BY SMER A HLAS MALI ZAKOPAŤ VOJNOVÚ SEKERU
Na oslavách zvrchovanosti v Starej Bystrici (v čase, keď začali vychádzať prvé prieskumy, že Progresívne Slovensko preskočilo Hlas-SD a odsunulo ho na tretiu priečku, kde mu už dýcha na krk dokonca Republika) mi Robert Fico pri jednej z debát povedal: „Uvidíš, že teraz začnú útočiť ako besní.“ Netrvalo to ani tri dni, keď Boris Zala poskytol rozhovor Denníku N, v ktorom sa nevyberavým spôsobom pustil do svojich niekdajších straníckych kolegov. Okrem iného v ňom uviedol, že Peter Pellegrini urobí všetko pre to, aby nemusel ísť do vlády so Smerom a že Smer už mali dávno vylúčiť zo Strany európskych socialistov (hoci to bol práve Robert Fico, ktorý na písomnú prosbu Petra Pellegriniho podporil Hlas-SD pri uchádzaní sa o pridružené členstvo v PES). Nebol to jediný útok. Bývalý veľvyslanec v Prahe a v Budapešti Peter Weiss v rozhovore pre jeden internetový portál uviedol, že pre Hlas by bola vláda so Smerom prihlásením sa ku korupčnej minulosti. A ešte predtým obvinil v Pravde Smer, že svojím odporom voči vyzbrojovaniu Ukrajiny „opustil definíciu nášho národnoštátneho záujmu“ a dostal sa do politickej izolácie...
Na tieto útoky zareagoval Smer-SSD vyhlásením, v ktorom upozornil, že Zalove slová potvrdzujú, že „Pellegrini dáva prednosť liberálnemu zlepencu pred stabilnou vládou“. Peter Pellegrini to označil za podpásový útok Smeru, hoax a osobný názor Borisa Zalu... No. Viete, čo je zaujímavé? Vždy, keď sa niekto z Hlasu preriekne – či už je to Peter Kmec, Boris Zala alebo Peter Weiss – ich líder to označí za ich súkromné názory. Pritom vieme, že je to lož. Ani jeden z nich by si to nedovolil tvrdiť, keby nevedel, že je to aj názor Petra Pellegriniho, ktorý ich používa ako užitočných idiotov na špinavú robotu. Keď je potrebné uistiť domácich liberálnych alebo zahraničných partnerov, že Hlas neprestane vojensky podporovať Ukrajinu a že nepôjde do vlády so Smerom, urobí to niekto z nich. A keď je potrebné zahmlievať veci pre našich občanov, na to majú Petra Pellegriniho. Je to veľmi zákerná hra so slovenským voličom a každý by ju mal prehliadnuť.
Problém nie je v samotnej kritike, ktorá je úplne legitímna. Problém je v tom, ak je falošná, účelová a zavádzajúca. Líder Hlasu-SD napríklad na odpoveď Smeru-SSD zareagoval bolestínskym statusom, že Smer celé mesiace iba útočí na Hlas, lebo nemá voličom čo ponúknuť. Ale veď je to donebavolajúca lož a pokrytecká póza. Dá sa ľahko vyhľadať, že Smer iba reaguje na stupňujúce sa útoky Hlasu, ktoré v prípade Petra Pellegriniho hraničia s posadnutosťou. A keď práve on vyčíta Smeru, že nemá čo ponúknuť, tak je to na smiech, lebo tak obsahovo prázdnu kampaň, akú predvádza Hlas, som ešte nevidel. Buď na drzovku vykráda všetky nápady Smeru a správa sa ako jeho ozvena alebo sa namiesto riešenia konkrétnych tém prezentuje marketingovými fotečkami s detičkami a takmer hollywoodskou produkciou nacvičovania „prirodzenej“ chôdze na prechádzke so psom, z ktorej sa už všetci smejú.
Podstata kritiky Zalu a Weissa je úplne mimo. Obaja sa štylizujú do pózy strážcov čistoty sociálnej demokracie, ktorá je skrz naskrz falošná. Smer sa totiž nezmenil, ako sa pokúšajú zdôvodniť svoj prechod do Hlasu. Smer je taký istý, aký bol pred desiatimi alebo pätnástimi rokmi, keď z toho obaja ryžovali. Vtedy Zala nepožadoval jeho liberalizáciu, naopak, bol jedným z najtvrdších obhajcov jeho nacionalistického charakteru. Smer sa neodklonil od sociálnej demokracie, ako tvrdí Zala, pretože ňou nikdy nebol. Ale v sociálnej oblasti je rozhodne ľavicovejší a nekompromisnejší ako vajatajúci Hlas. Je preto smiešne, ak Zala i Weiss svorne tvrdia, že Hlas je na ceste k sociálnej demokracii. V čom a s kým? So Žigom, Rašim a Kmecom? S ľuďmi, ktorí ani nevedia, čo to je? Úplne vážne? Ako sa dá budovať sociálna demokracia bez sociálnych demokratov? Navyše, ak vieme, že v občianskej rovine Hlas odmieta témy typické pre sociálnu demokraciu rovnako ako Smer, ktorý je ľavicovejší aspoň v ekonomickej rovine?
Nie, nedajte sa pomýliť. Rozdiel medzi Smerom a Hlasom nie je v ideologickej rovine, nie je v princípoch sociálnej demokracie. Ten zásadný rozdiel je v tom, že Hlas je za zvyšovanie zbrojenia, pokračovanie vojny na Ukrajine, rozširovanie NATO a podporu bruselskej politiky. A to nie je znak modernej ľavice, to je znak mocenskej podriadenosti. Práve tak je trápne, keď Zalovi nevadí financovanie Hlasu a Weiss vykrikuje, že Smer je korupčný. Akoby nevedeli, kto stojí za Pellegrinim, akoby nechápali, že takmer všetko, čo mi v tomto zmysle vadilo na Smere, prešlo do Hlasu. Takže nie, ani ideologické deficity, ani finančné pozadie nie je to, čo by si mohli obe strany vyčítať. Problém je iba a len v tom, že Hlas prešiel na druhú stranu a chce vládnuť s liberálmi a militaristami.
Keď Robert Fico veľmi jemne pripomenul Petrovi Weissovi, že za veľvyslanca ho presadil on a ten, kto sa postavil proti, bol Peter Pellegrini, neočakával za to vďačnosť, ale iba korektnosť. Pretože Weissova kritika až príliš často prechádza do bezbrehého osočovania. Aj ja som kritizoval Smer a možno aj tvrdšie ako Weiss. Ale nikdy som sa neodchýlil od faktov. Musím povedať, že to, čo vystrája v poslednom čase Peter Weiss, je pre mňa obrovské sklamanie, predovšetkým ľudské. Aj ja som ho (podotýkam, vecným spôsobom) upozornil na sociálnej sieti na to, že ten, kto mu v minulosti držal chrbát, nebol Peter Pellegrini, ale Robert Fico. Jeho nepríčetná reakcia na facebooku prekonala všetko, čo som doteraz v politike videl. Začal mi po tridsiatich rokoch vykať, urážať ma, vykrikoval, že Putinovi robím ombudsmana a podobné hlúposti, ktoré by ste očakávali od nejakého internetového hulváta, nie od bývalého vrcholového politika. Je mi to ľúto, ale keď takto reaguje tridsaťročný chlapec, je to otázka veku. Ak takto reaguje zrelý sedemdesiatnik, je to otázka charakteru. Tým skôr, že Weiss hneď na druhý deň napísal elaborát, v ktorom čaputovsky falošne fňukal, ako na neho útočia a aby sme k sebe boli slušní... Čo tak začať od seba, Peter?
Weissa to však nezastavilo a naďalej pokračuje v osočovaní a osobných útokoch a primitívnych narážkach takého suterénneho charakteru, že je pod moju úroveň, aby som na ne reagoval. Vyjasním však raz a navždy jednu vec. Peter Weiss ma kade chodí, tade ohovára, že v týchto voľbách podporujem Smer-SSD, lebo sa mám stať jeho kandidátom na prezidenta SR. Mimochodom, s tou istou otázkou sa na mňa nedávno obrátil redaktor denníka Štandard, či môžem potvrdiť, že budem kandidátom Smeru-SSD na prezidenta. Môžem jednoznačne vyvrátiť, že by bol za tým tento zámer a vyhlásiť, že nikto, zvýrazňujem nikto zo Smeru so mnou o tejto otázke ani len nehovoril. Už niekoľkokrát som zdôraznil, že v týchto voľbách musia ísť osobné ambície bokom a je potrebné postaviť spoločného kandidáta opozície, ktorý má šancu poraziť kandidáta globalistických neoliberálnych kruhov. To nie je otázka toho, či si na to niekto trúfa, či chce mať niekto dobrý pocit zo „svojho“ kandidáta, ale zodpovednej stratégie v širšom verejnom záujme. Stať sa prezidentom by rozhodne nemal byť nápad, ktorý sa zrodí jedného večera v obývačke.
Peter Weiss sa zatiaľ správa, akoby v honbe za týmto snom nechcel vyhrať, ale rozbiť tábor ľavicových voličov a znemožniť tak postavenie silného súpera Ivanovi Korčokovi. Nebudem konšpirovať ako podaktorí, či to má nejakú súvislosť s tým, že asistentom Borisa Zalu bol kedysi Michal Šimečka, že Peter Weiss si zvolil za krstného otca svojej knihy Pavla Demeša a že obaja majú bližšie k liberálom ako k autentickej ľavici. Pre mňa osobne je však to, čo robí, veľké sklamanie, lebo Peter Weiss má za sebou úctyhodný politický príbeh. Jeho vrcholom však nie je „presadzovanie členstva v NATO“, ako si teraz namýšľa, ale úloha, ktorú zohral ako vtedajší predseda SDĽ a prvý podpredseda Slovenskej národnej rady v zápase nielen o samostatnosť, ale aj charakter nezávislej Slovenskej republiky v roku 1992. Za toto si ho budem vážiť nielen ako historik, ale aj občan tohto štátu. To ostatné je už jeho vlastná ľudská malosť a ja v týchto škriepkach nebudem pokračovať.
Poviem len, že celý život z duše neznášam pokrytcov a oportunistov. Až neskôr som si uvedomil, prečo sme v rozhodujúcich chvíľach – krátko pred rokom 1989 i krátko pred vstupom do NATO – stáli na opačných koncoch pomyselnej barikády. Pretože oportunisti sa vyznačujú tým, že za každých okolností stoja na strane moci, že sa celý život usilujú predovšetkým byť prijateľní pre vládnuci režim. Kým ľudia ako Peter Weiss alebo Marián Leško karhali za bývalého režimu oponentov Varšavskej zmluvy, ja som sa v Literárnom týždenníku pýtal, kedy odídu sovietske vojská z Česko-Slovenska a takmer som za to nezmaturoval, a napríklad Ján Čarnogurský položil kytičku k miestu, kde okupanti zastrelili chlapca a uväznili ho za to. A keď sme o 23 rokov neskôr s Jánom Čarnogurským a Romanom Kaliským, statočnými odporcami normalizačného režimu, v duchu tých najautentickejších demokratickejších tradícií požadovali referendum o vstupe do NATO, postavili sa nám na odpor zasa ľudia ako Peter Weiss či Marián Leško, aby nás poosočovali v médiách navlas rovnakým spôsobom, akým to urobili kedysi normalizátori. Napokon, nie je náhoda ani to, že Peter Weiss odmietol podpísať nielen petíciu proti vojenskej dohode s USA, ktorá po troch desaťročiach opäť umožnila prítomnosť cudzích vojsk na území Slovenska, ale aj výzvu bývalých politikov požadujúcu posúdenie tejto zmluvy ústavným súdom. Viete, toto je dôležité. Nejde tu o nejaký návrat k sociálnej demokracii, ktorá (len tak mimochodom) pri obrane sociálneho štátu zlyhala a pred neoliberálnym tlakom kapitulovala rovnako ako kedysi komunisti. Ide znova o to, či dnes stojíte na tej správnej strane.
Keď Peter Pellegrini tára o tom, že jeho cieľom je silný štát (znova pripomeniem, že takú slabú a bezobsažnú kampaň som ešte nevidel), mal by dostať priamu otázku, s kým ho chce budovať. S neoliberálnou SaSkou a podnikateľským Progresívnym Slovenskom, podľa ktorého majú seniori príliš vysoké dôchodky? Lebo ak nechce ísť so Smerom, iná možnosť nie je. Je pre neho lojalita k pokynom z Bruselu a požiadavkám kyjevského režimu dôležitejšia ako rozvoj Slovenskej republiky? Lebo takto stojí otázka. Keď sa dnes Peter Weiss (opäť vo vzácnej zhode s liberálnymi médiami) naváža do Smeru, že má blízko k Viktorovi Orbánovi, ktorý cez víkend opäť oživil revizionistické nálady, je to veľmi demagogická kritika. Nielen preto, lebo Robert Fico bol prvý zo slovenských politikov, ktorý aj tentoraz rázne odmietol slová maďarského premiéra o Slovensku ako „odtrhnutom území“. Ale najmä preto, lebo musí vedieť, že Orbán je pre mnohých politikov inšpiratívny nie pre svoj veľkomaďarský šovinizmus, ale pre odvážne presadzovanie národných záujmov na medzinárodnej scéne. Napríklad, keby sme nemali hlúpe štátne vedenie, naše energetické záujmy by sme ľahšie presadili v regionálnej spolupráci s Maďarskom ako spoliehaním sa na Nemecko či USA. Len hlupák si totiž môže myslieť, že antimaďarské výpady Káčera, Korčoka či Čaputovej sú vedené nejakými vlasteneckými pohnútkami – dostali iba zelenú z Bruselu, aby potrestali neposlušnú Budapešť, ktorá je v nemilosti európskych štruktúr z úplne iných dôvodov.
A tak má Hlas podľa môjho presvedčenia poslednú šancu. Buď sa spamätá, prestane útočiť na Smer a uvedomí si, že nepriateľ je niekde úplne inde alebo zaslepená túžba po premiérskom kresle za každú cenu privedie Petra Pellegriniho na smetisko dejín. Nielen preto, lebo Robert Fico mu túto túžbu dokáže veľkoryso naplniť oveľa stabilnejšie a dlhodobejšie. Ale predovšetkým preto, že keď Pellegrini uspokojí liberálne politické a mediálne kruhy, stane sa pre ne zbytočnou záťažou. Je prirodzené a dokonca žiadúce, aby medzi Smerom a Hlasom prebiehala férová súťaž o podobu ľavicovej politiky. Problémom je, že ten súčasný zápas nemá vecný obsah, že je to len osobný boj dvoch mužov, ktorí sa nemôžu vystáť a ktorí by si mali dať radšej po papuli ako traumatizovať svojím sporom celú ľavicovú scénu. Hlas okrem podpásových útokov a preberania tém neukázal nič, čo by urobil lepšie. To ho do budúcnosti ohrozuje viac ako dominancia Smeru, lebo okrem prázdnych marketingových rečí nemá nijakú identitu. Na tom by mal viac popracovať. A tak moja nevyžiadaná rada znie: zakopte vojnovú sekeru a sústreďte sa nie na konkurenta pri získavaní hlasov, ale na skutočného súpera v boji o charakter štátu. Berte si príklad z pravicových strán. Smer a Hlas by mali byť spojenci, nie rivali. Aspoň dnes, keď ide o bytie či nebytie Slovenskej republiky. A pošlite nabudeného Zalu a Weissa na dva mesiace na dovolenku. V opačnom prípade bude dôvera v to, čo predstavuje Hlas-SD, naďalej klesať.
( Dlhšie, ale nie každý ma fb)
PREČO BY SMER A HLAS MALI ZAKOPAŤ VOJNOVÚ SEKERU
Na oslavách zvrchovanosti v Starej Bystrici (v čase, keď začali vychádzať prvé prieskumy, že Progresívne Slovensko preskočilo Hlas-SD a odsunulo ho na tretiu priečku, kde mu už dýcha na krk dokonca Republika) mi Robert Fico pri jednej z debát povedal: „Uvidíš, že teraz začnú útočiť ako besní.“ Netrvalo to ani tri dni, keď Boris Zala poskytol rozhovor Denníku N, v ktorom sa nevyberavým spôsobom pustil do svojich niekdajších straníckych kolegov. Okrem iného v ňom uviedol, že Peter Pellegrini urobí všetko pre to, aby nemusel ísť do vlády so Smerom a že Smer už mali dávno vylúčiť zo Strany európskych socialistov (hoci to bol práve Robert Fico, ktorý na písomnú prosbu Petra Pellegriniho podporil Hlas-SD pri uchádzaní sa o pridružené členstvo v PES). Nebol to jediný útok. Bývalý veľvyslanec v Prahe a v Budapešti Peter Weiss v rozhovore pre jeden internetový portál uviedol, že pre Hlas by bola vláda so Smerom prihlásením sa ku korupčnej minulosti. A ešte predtým obvinil v Pravde Smer, že svojím odporom voči vyzbrojovaniu Ukrajiny „opustil definíciu nášho národnoštátneho záujmu“ a dostal sa do politickej izolácie...
Na tieto útoky zareagoval Smer-SSD vyhlásením, v ktorom upozornil, že Zalove slová potvrdzujú, že „Pellegrini dáva prednosť liberálnemu zlepencu pred stabilnou vládou“. Peter Pellegrini to označil za podpásový útok Smeru, hoax a osobný názor Borisa Zalu... No. Viete, čo je zaujímavé? Vždy, keď sa niekto z Hlasu preriekne – či už je to Peter Kmec, Boris Zala alebo Peter Weiss – ich líder to označí za ich súkromné názory. Pritom vieme, že je to lož. Ani jeden z nich by si to nedovolil tvrdiť, keby nevedel, že je to aj názor Petra Pellegriniho, ktorý ich používa ako užitočných idiotov na špinavú robotu. Keď je potrebné uistiť domácich liberálnych alebo zahraničných partnerov, že Hlas neprestane vojensky podporovať Ukrajinu a že nepôjde do vlády so Smerom, urobí to niekto z nich. A keď je potrebné zahmlievať veci pre našich občanov, na to majú Petra Pellegriniho. Je to veľmi zákerná hra so slovenským voličom a každý by ju mal prehliadnuť.
Problém nie je v samotnej kritike, ktorá je úplne legitímna. Problém je v tom, ak je falošná, účelová a zavádzajúca. Líder Hlasu-SD napríklad na odpoveď Smeru-SSD zareagoval bolestínskym statusom, že Smer celé mesiace iba útočí na Hlas, lebo nemá voličom čo ponúknuť. Ale veď je to donebavolajúca lož a pokrytecká póza. Dá sa ľahko vyhľadať, že Smer iba reaguje na stupňujúce sa útoky Hlasu, ktoré v prípade Petra Pellegriniho hraničia s posadnutosťou. A keď práve on vyčíta Smeru, že nemá čo ponúknuť, tak je to na smiech, lebo tak obsahovo prázdnu kampaň, akú predvádza Hlas, som ešte nevidel. Buď na drzovku vykráda všetky nápady Smeru a správa sa ako jeho ozvena alebo sa namiesto riešenia konkrétnych tém prezentuje marketingovými fotečkami s detičkami a takmer hollywoodskou produkciou nacvičovania „prirodzenej“ chôdze na prechádzke so psom, z ktorej sa už všetci smejú.
Podstata kritiky Zalu a Weissa je úplne mimo. Obaja sa štylizujú do pózy strážcov čistoty sociálnej demokracie, ktorá je skrz naskrz falošná. Smer sa totiž nezmenil, ako sa pokúšajú zdôvodniť svoj prechod do Hlasu. Smer je taký istý, aký bol pred desiatimi alebo pätnástimi rokmi, keď z toho obaja ryžovali. Vtedy Zala nepožadoval jeho liberalizáciu, naopak, bol jedným z najtvrdších obhajcov jeho nacionalistického charakteru. Smer sa neodklonil od sociálnej demokracie, ako tvrdí Zala, pretože ňou nikdy nebol. Ale v sociálnej oblasti je rozhodne ľavicovejší a nekompromisnejší ako vajatajúci Hlas. Je preto smiešne, ak Zala i Weiss svorne tvrdia, že Hlas je na ceste k sociálnej demokracii. V čom a s kým? So Žigom, Rašim a Kmecom? S ľuďmi, ktorí ani nevedia, čo to je? Úplne vážne? Ako sa dá budovať sociálna demokracia bez sociálnych demokratov? Navyše, ak vieme, že v občianskej rovine Hlas odmieta témy typické pre sociálnu demokraciu rovnako ako Smer, ktorý je ľavicovejší aspoň v ekonomickej rovine?
Nie, nedajte sa pomýliť. Rozdiel medzi Smerom a Hlasom nie je v ideologickej rovine, nie je v princípoch sociálnej demokracie. Ten zásadný rozdiel je v tom, že Hlas je za zvyšovanie zbrojenia, pokračovanie vojny na Ukrajine, rozširovanie NATO a podporu bruselskej politiky. A to nie je znak modernej ľavice, to je znak mocenskej podriadenosti. Práve tak je trápne, keď Zalovi nevadí financovanie Hlasu a Weiss vykrikuje, že Smer je korupčný. Akoby nevedeli, kto stojí za Pellegrinim, akoby nechápali, že takmer všetko, čo mi v tomto zmysle vadilo na Smere, prešlo do Hlasu. Takže nie, ani ideologické deficity, ani finančné pozadie nie je to, čo by si mohli obe strany vyčítať. Problém je iba a len v tom, že Hlas prešiel na druhú stranu a chce vládnuť s liberálmi a militaristami.
Keď Robert Fico veľmi jemne pripomenul Petrovi Weissovi, že za veľvyslanca ho presadil on a ten, kto sa postavil proti, bol Peter Pellegrini, neočakával za to vďačnosť, ale iba korektnosť. Pretože Weissova kritika až príliš často prechádza do bezbrehého osočovania. Aj ja som kritizoval Smer a možno aj tvrdšie ako Weiss. Ale nikdy som sa neodchýlil od faktov. Musím povedať, že to, čo vystrája v poslednom čase Peter Weiss, je pre mňa obrovské sklamanie, predovšetkým ľudské. Aj ja som ho (podotýkam, vecným spôsobom) upozornil na sociálnej sieti na to, že ten, kto mu v minulosti držal chrbát, nebol Peter Pellegrini, ale Robert Fico. Jeho nepríčetná reakcia na facebooku prekonala všetko, čo som doteraz v politike videl. Začal mi po tridsiatich rokoch vykať, urážať ma, vykrikoval, že Putinovi robím ombudsmana a podobné hlúposti, ktoré by ste očakávali od nejakého internetového hulváta, nie od bývalého vrcholového politika. Je mi to ľúto, ale keď takto reaguje tridsaťročný chlapec, je to otázka veku. Ak takto reaguje zrelý sedemdesiatnik, je to otázka charakteru. Tým skôr, že Weiss hneď na druhý deň napísal elaborát, v ktorom čaputovsky falošne fňukal, ako na neho útočia a aby sme k sebe boli slušní... Čo tak začať od seba, Peter?
Weissa to však nezastavilo a naďalej pokračuje v osočovaní a osobných útokoch a primitívnych narážkach takého suterénneho charakteru, že je pod moju úroveň, aby som na ne reagoval. Vyjasním však raz a navždy jednu vec. Peter Weiss ma kade chodí, tade ohovára, že v týchto voľbách podporujem Smer-SSD, lebo sa mám stať jeho kandidátom na prezidenta SR. Mimochodom, s tou istou otázkou sa na mňa nedávno obrátil redaktor denníka Štandard, či môžem potvrdiť, že budem kandidátom Smeru-SSD na prezidenta. Môžem jednoznačne vyvrátiť, že by bol za tým tento zámer a vyhlásiť, že nikto, zvýrazňujem nikto zo Smeru so mnou o tejto otázke ani len nehovoril. Už niekoľkokrát som zdôraznil, že v týchto voľbách musia ísť osobné ambície bokom a je potrebné postaviť spoločného kandidáta opozície, ktorý má šancu poraziť kandidáta globalistických neoliberálnych kruhov. To nie je otázka toho, či si na to niekto trúfa, či chce mať niekto dobrý pocit zo „svojho“ kandidáta, ale zodpovednej stratégie v širšom verejnom záujme. Stať sa prezidentom by rozhodne nemal byť nápad, ktorý sa zrodí jedného večera v obývačke.
Peter Weiss sa zatiaľ správa, akoby v honbe za týmto snom nechcel vyhrať, ale rozbiť tábor ľavicových voličov a znemožniť tak postavenie silného súpera Ivanovi Korčokovi. Nebudem konšpirovať ako podaktorí, či to má nejakú súvislosť s tým, že asistentom Borisa Zalu bol kedysi Michal Šimečka, že Peter Weiss si zvolil za krstného otca svojej knihy Pavla Demeša a že obaja majú bližšie k liberálom ako k autentickej ľavici. Pre mňa osobne je však to, čo robí, veľké sklamanie, lebo Peter Weiss má za sebou úctyhodný politický príbeh. Jeho vrcholom však nie je „presadzovanie členstva v NATO“, ako si teraz namýšľa, ale úloha, ktorú zohral ako vtedajší predseda SDĽ a prvý podpredseda Slovenskej národnej rady v zápase nielen o samostatnosť, ale aj charakter nezávislej Slovenskej republiky v roku 1992. Za toto si ho budem vážiť nielen ako historik, ale aj občan tohto štátu. To ostatné je už jeho vlastná ľudská malosť a ja v týchto škriepkach nebudem pokračovať.
Poviem len, že celý život z duše neznášam pokrytcov a oportunistov. Až neskôr som si uvedomil, prečo sme v rozhodujúcich chvíľach – krátko pred rokom 1989 i krátko pred vstupom do NATO – stáli na opačných koncoch pomyselnej barikády. Pretože oportunisti sa vyznačujú tým, že za každých okolností stoja na strane moci, že sa celý život usilujú predovšetkým byť prijateľní pre vládnuci režim. Kým ľudia ako Peter Weiss alebo Marián Leško karhali za bývalého režimu oponentov Varšavskej zmluvy, ja som sa v Literárnom týždenníku pýtal, kedy odídu sovietske vojská z Česko-Slovenska a takmer som za to nezmaturoval, a napríklad Ján Čarnogurský položil kytičku k miestu, kde okupanti zastrelili chlapca a uväznili ho za to. A keď sme o 23 rokov neskôr s Jánom Čarnogurským a Romanom Kaliským, statočnými odporcami normalizačného režimu, v duchu tých najautentickejších demokratickejších tradícií požadovali referendum o vstupe do NATO, postavili sa nám na odpor zasa ľudia ako Peter Weiss či Marián Leško, aby nás poosočovali v médiách navlas rovnakým spôsobom, akým to urobili kedysi normalizátori. Napokon, nie je náhoda ani to, že Peter Weiss odmietol podpísať nielen petíciu proti vojenskej dohode s USA, ktorá po troch desaťročiach opäť umožnila prítomnosť cudzích vojsk na území Slovenska, ale aj výzvu bývalých politikov požadujúcu posúdenie tejto zmluvy ústavným súdom. Viete, toto je dôležité. Nejde tu o nejaký návrat k sociálnej demokracii, ktorá (len tak mimochodom) pri obrane sociálneho štátu zlyhala a pred neoliberálnym tlakom kapitulovala rovnako ako kedysi komunisti. Ide znova o to, či dnes stojíte na tej správnej strane.
Keď Peter Pellegrini tára o tom, že jeho cieľom je silný štát (znova pripomeniem, že takú slabú a bezobsažnú kampaň som ešte nevidel), mal by dostať priamu otázku, s kým ho chce budovať. S neoliberálnou SaSkou a podnikateľským Progresívnym Slovenskom, podľa ktorého majú seniori príliš vysoké dôchodky? Lebo ak nechce ísť so Smerom, iná možnosť nie je. Je pre neho lojalita k pokynom z Bruselu a požiadavkám kyjevského režimu dôležitejšia ako rozvoj Slovenskej republiky? Lebo takto stojí otázka. Keď sa dnes Peter Weiss (opäť vo vzácnej zhode s liberálnymi médiami) naváža do Smeru, že má blízko k Viktorovi Orbánovi, ktorý cez víkend opäť oživil revizionistické nálady, je to veľmi demagogická kritika. Nielen preto, lebo Robert Fico bol prvý zo slovenských politikov, ktorý aj tentoraz rázne odmietol slová maďarského premiéra o Slovensku ako „odtrhnutom území“. Ale najmä preto, lebo musí vedieť, že Orbán je pre mnohých politikov inšpiratívny nie pre svoj veľkomaďarský šovinizmus, ale pre odvážne presadzovanie národných záujmov na medzinárodnej scéne. Napríklad, keby sme nemali hlúpe štátne vedenie, naše energetické záujmy by sme ľahšie presadili v regionálnej spolupráci s Maďarskom ako spoliehaním sa na Nemecko či USA. Len hlupák si totiž môže myslieť, že antimaďarské výpady Káčera, Korčoka či Čaputovej sú vedené nejakými vlasteneckými pohnútkami – dostali iba zelenú z Bruselu, aby potrestali neposlušnú Budapešť, ktorá je v nemilosti európskych štruktúr z úplne iných dôvodov.
A tak má Hlas podľa môjho presvedčenia poslednú šancu. Buď sa spamätá, prestane útočiť na Smer a uvedomí si, že nepriateľ je niekde úplne inde alebo zaslepená túžba po premiérskom kresle za každú cenu privedie Petra Pellegriniho na smetisko dejín. Nielen preto, lebo Robert Fico mu túto túžbu dokáže veľkoryso naplniť oveľa stabilnejšie a dlhodobejšie. Ale predovšetkým preto, že keď Pellegrini uspokojí liberálne politické a mediálne kruhy, stane sa pre ne zbytočnou záťažou. Je prirodzené a dokonca žiadúce, aby medzi Smerom a Hlasom prebiehala férová súťaž o podobu ľavicovej politiky. Problémom je, že ten súčasný zápas nemá vecný obsah, že je to len osobný boj dvoch mužov, ktorí sa nemôžu vystáť a ktorí by si mali dať radšej po papuli ako traumatizovať svojím sporom celú ľavicovú scénu. Hlas okrem podpásových útokov a preberania tém neukázal nič, čo by urobil lepšie. To ho do budúcnosti ohrozuje viac ako dominancia Smeru, lebo okrem prázdnych marketingových rečí nemá nijakú identitu. Na tom by mal viac popracovať. A tak moja nevyžiadaná rada znie: zakopte vojnovú sekeru a sústreďte sa nie na konkurenta pri získavaní hlasov, ale na skutočného súpera v boji o charakter štátu. Berte si príklad z pravicových strán. Smer a Hlas by mali byť spojenci, nie rivali. Aspoň dnes, keď ide o bytie či nebytie Slovenskej republiky. A pošlite nabudeného Zalu a Weissa na dva mesiace na dovolenku. V opačnom prípade bude dôvera v to, čo predstavuje Hlas-SD, naďalej klesať.
Update ohladom peticie za ponechanie nazvu Namestie osloboditelov v Kosiciach:
Po vytvoreni peticie som so ziadostou o jej propagaciu kontaktoval mojich znamych v Republike, tak isto aj krajske predsednictvo SMERU-SD, Artura Bekmatova zo strany Socialisti.sk a Slovensky zvaz protifasistickych bojovnikov.
Zatial mam reakciu len z Republiky, telefonoval som s krajskym predsedom (MUDr. Janco), peticiu planuju podporit.
Kedze pamatnik Osloboditelom je narodna kulturna pamiatka, kontaktoval som aj pamiatkovy urad, jeho reakcia je by som povedal alibisticka:
KPÚ Košice ako prvý stupeň špecializovanej štátnej správy na úseku ochrany pamiatkového fondu, archeologických nálezov a nálezísk
nemá v kompetenciách, určených zákonom NRSR č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu, archeologických nálezov a archeologických
nálezísk v znení neskorších predpisov (ďalej len „pamiatkový zákon“), povinnosť vyjadrovať sa k zmenám názvov ulíc či námestí, a to ani v sídlach,
kde je evidované pamiatkové územie alebo ochranné pásmo. (Je možno vhodné upozorniť, že pamiatkový zákon je hmotnoprávny predpis,
podľa ktorého sú podľa znenia jeho § 2 chránené „hnuteľné a nehnuteľné veci ...“, ale neuvádzajú sa v ňom nehmotné veci.)
KPÚ ako štátny orgán sa nezapája do komunitných, politických, či iných podobných aktivít, nakoľko jedným zo základných
atribútov funkčnej štátnej správy je jej nestrannosť, objektivita a neuprednostňovanie jedného subjektu pred ostatnými všeobecne,
pri rešpektovaní všetkých právnych a etických pravidiel – a to vrátane rozhodnutí samosprávy, ktoré bude petícia o premenovaní námestia zrejme vyžadovať.
KPÚ Košice očakáva, že samospráva Mesta Košice bude venovať petícii dostatočnú pozornosť, a pre svoje rozhodnutie o premenovaní námestia
si Mesto Košice zabezpečí aj odbornú diskusiu, v ktorej by mali byť zastúpení skutoční odborníci humanitných a spoločenských vied, nielen aktivisti.
Vo veci trvalého premiestnenia nehnuteľnej národnej kultúrnej pamiatky môže KPÚ rozhodovať v správnom konaní, začatom na základe podania vlastníka nehnuteľnosti,
a po vyjadrení obce – podľa znenia § 24 odseku 3 pamiatkového zákona. KPÚ zatiaľ takéto podanie vlastníka neeviduje.
Ceskoslovensko bolo signatarom Benatskej charty, ktora zakazuje premiestnovanie pamatnikov...
Dnes som kontaktoval aj rusky konzulat, kazdopadne je to nieco co by sme si mali vybojovat sami.
Nasi partňjori uz nazbierali cez 1000 podpisov za 9 dni a su v polovici vlastneho ciela. Ja mam zatial cca 280 a podpisy uz nepribudaju, resp velmi pomaly. Mojim cielom stale je mat podpisov vyrazne viacej.
Ak vas napada niekto, kto by tuto peticiu mohol spropagovat a viete ho kontaktovat, budem povdacny
Po vytvoreni peticie som so ziadostou o jej propagaciu kontaktoval mojich znamych v Republike, tak isto aj krajske predsednictvo SMERU-SD, Artura Bekmatova zo strany Socialisti.sk a Slovensky zvaz protifasistickych bojovnikov.
Zatial mam reakciu len z Republiky, telefonoval som s krajskym predsedom (MUDr. Janco), peticiu planuju podporit.
Kedze pamatnik Osloboditelom je narodna kulturna pamiatka, kontaktoval som aj pamiatkovy urad, jeho reakcia je by som povedal alibisticka:
KPÚ Košice ako prvý stupeň špecializovanej štátnej správy na úseku ochrany pamiatkového fondu, archeologických nálezov a nálezísk
nemá v kompetenciách, určených zákonom NRSR č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu, archeologických nálezov a archeologických
nálezísk v znení neskorších predpisov (ďalej len „pamiatkový zákon“), povinnosť vyjadrovať sa k zmenám názvov ulíc či námestí, a to ani v sídlach,
kde je evidované pamiatkové územie alebo ochranné pásmo. (Je možno vhodné upozorniť, že pamiatkový zákon je hmotnoprávny predpis,
podľa ktorého sú podľa znenia jeho § 2 chránené „hnuteľné a nehnuteľné veci ...“, ale neuvádzajú sa v ňom nehmotné veci.)
KPÚ ako štátny orgán sa nezapája do komunitných, politických, či iných podobných aktivít, nakoľko jedným zo základných
atribútov funkčnej štátnej správy je jej nestrannosť, objektivita a neuprednostňovanie jedného subjektu pred ostatnými všeobecne,
pri rešpektovaní všetkých právnych a etických pravidiel – a to vrátane rozhodnutí samosprávy, ktoré bude petícia o premenovaní námestia zrejme vyžadovať.
KPÚ Košice očakáva, že samospráva Mesta Košice bude venovať petícii dostatočnú pozornosť, a pre svoje rozhodnutie o premenovaní námestia
si Mesto Košice zabezpečí aj odbornú diskusiu, v ktorej by mali byť zastúpení skutoční odborníci humanitných a spoločenských vied, nielen aktivisti.
Vo veci trvalého premiestnenia nehnuteľnej národnej kultúrnej pamiatky môže KPÚ rozhodovať v správnom konaní, začatom na základe podania vlastníka nehnuteľnosti,
a po vyjadrení obce – podľa znenia § 24 odseku 3 pamiatkového zákona. KPÚ zatiaľ takéto podanie vlastníka neeviduje.
Ceskoslovensko bolo signatarom Benatskej charty, ktora zakazuje premiestnovanie pamatnikov...
Dnes som kontaktoval aj rusky konzulat, kazdopadne je to nieco co by sme si mali vybojovat sami.
Nasi partňjori uz nazbierali cez 1000 podpisov za 9 dni a su v polovici vlastneho ciela. Ja mam zatial cca 280 a podpisy uz nepribudaju, resp velmi pomaly. Mojim cielom stale je mat podpisov vyrazne viacej.
Ak vas napada niekto, kto by tuto peticiu mohol spropagovat a viete ho kontaktovat, budem povdacny
Naposledy upravené:
JankA
Člen
Vždy som bol apoštolom spolupráce liberálov a konzervatívcov. Narazil som na progresívny aktivizmus,” komentuje s odstupom času svoje odvolanie exminister vnútra Ivan Šimko. Ponuka viesť jeden z kľúčových silových rezortov prišla cestou na omšu, za rozhodnutie prijať ju zaplatil daň v podobe vzdania sa politických ambícií na kandidátke kresťanských demokratov.
"Niekto tu poriadok urobiť musí!" nevylúčil Ivan Šimko možnosť, že sa ako minister vráti - ak bude KDH v budúcej vláde.
O praktikách elitného policajtského klubu “pištoľníkov”, o znechutení radových policajtov z pomerov v zbore, ale aj o tom, či by sa v prípade účasti KDH v budúcej vláde chcel vrátiť do vedenia rezortu, hovoril Ivan Šimko v relácii TERAZ TAKTO s Ankou Žitnou.
www1.pluska.sk
"Niekto tu poriadok urobiť musí!" nevylúčil Ivan Šimko možnosť, že sa ako minister vráti - ak bude KDH v budúcej vláde.
O praktikách elitného policajtského klubu “pištoľníkov”, o znechutení radových policajtov z pomerov v zbore, ale aj o tom, či by sa v prípade účasti KDH v budúcej vláde chcel vrátiť do vedenia rezortu, hovoril Ivan Šimko v relácii TERAZ TAKTO s Ankou Žitnou.
TERAZ TAKTO: Apoštol spolupráce narazil na progresívny aktivizmus
"Niekto tu poriadok urobiť musí!" nevylúčil Ivan Šimko možnosť, že sa ako minister vráti - ak bude KDH v budúcej vláde.
www1.pluska.sk