A doplním, že na pamäti treba mať aj to, že ak sa postavíš k nim tak, že sú spôsobené nešľachetníkom, tak tento dostane príležitosť nimi preliezť. Niet na svete niečoho, čo by sme nemohli zmeniť. Ale len vtedy sa nám to podarí, keď za to prevezmeme plne zodpovednosť. Ak ju hodíme druhému, druhý dostane aj kľúče.
Kořen abstrakce popisu je, že jde o informaci. A tak musí být vysílač, který vyšle informaci (kletba), nosiče kterými informace prochází (biobole) a nakonec přijímač (soustava polí přijímače). Pokud to přijímač nepříjme, něco jako když zdravý organismus odolá napadení nemoci, tak informace program nespustí. Jistě může být i působení na vytváření nebezpečí v okolí subjektu, ale zdravý subjekt je zase v režimu automatu opravuje (svým polem) a nebo mu zafungují čidla a nebezpečí se vyhne a nebo HNR staví subjektu nějakou zkoušku, tak aby ji subjekt zvládl. Pokušení je zkouška mravnosti a proto mravní lidé jsou nejodolnější (například malí živnostníci nebývají nemocní nemají na to prostor si hovět a nechat pracovat automat ve větších seriích).
tu by som dodal, ze aj ta gulka co moze preletiet telom a urobit skodu je len program v mysli. Akurat tieto rutiny sa velmi tazko aktualizuju. Kedysi sa pouzivali na ukladanie rutin cipy PROM/EPROM. Prvy zapis na ciste medium prebehol hladko, ale ked si ho chcel prepisat, tak si otvoril okienko v obvode a nasvietil UV svetlom, aby sa obsah vymazal. Novsie modely sa mazali elektricky.
s tím souhlasím
s tím už ne, ale to by jsme museli přesně definovat mysl. Osobně termín mysl v současnosti nepoužívám, k ničemu ho nepotřebuji. Nicméně mám termín mysl z dřívěška z laického používání spojen se subjektem co nástroj subjektu, pokud je tím míněno něco většího na co se subjekt napojuje, pak je to něco jiného, ale je to mimo okruh mých zájmů, nevnímám potřebu mít popsanou mysl a vědět co to vlastně je.
Na nejakej úrovni to môže byť aj to isté, ale ako hovoríš, nie vždy. Možno slovo "čistý" by zodpovedalo viac, ale zas to je o tom, ako toto slovo kto vníma. Niekto ho môže vnímať ako "nepopísaný - panenský" a niekto ako "s čístým zámerom - dobroprajný".
Čiže by sa dalo povedať, že je to vlastne dôvera. Slovo viera je dosť často obmedzované iba na jeho náboženský význam a za posledných pár tisíc liet získalo práve náboženskú konotáciu, pričom dosť často spájanú so slepotou, zaseknutosťou a zadubenosťou, rigiditou (slepá viera). Kým slovo dôvera by sa dalo chápať viac ako ľahký vnútorný stav, nezadubený, nefanatický, iným slovom by sa to ešte možno dalo nazvať aj dobrá vôľa?
A prečo je to považované za vtip?
Pretože je vtipné, že prví dvaja sa snažili život neprežiť. Tak, ako to robíme mnohí z nás. Jedni namietajú/sú prekvapení, druhí sa zas snažia o nirvánu = nenamietať/nebyť prekvapení. Z pohľadu toho, kto dokáže život oceniť tak, ako sa patrí (tretí), to vtipné jednoducho musí byť ... aj s tým odkazom do každého "izmu".
A mne to pripadá tak, že posledný iba túži netúžiť, Budhista tiež a kresťan ako jediný protestoval
Buddha i Lao 'c chápali svet veľmi podobne a zároveň opačne. Ako pesimista (Buddha) a optimista (Lao 'c). Budhizmus i taoizmus sú derivátmi védskeho učenia, prastarého chápania sveta rozšíreného v Eurázii. Konfucianizmus je pokusom o nastolenie harmonického fungovania ľudskej spoločnosti v podmienkach reálneho života na zemi. Kresťanstvo - ako ho poznáme dnes, je toxický falzifikát jednej z vetiev gnózy/ véd. Aj kresťanstvo dneška si zachováva niektoré pravdy, ale ten jed, zamiešaný do "čokolády" to silno znehodnocuje. Vidno to mimo iné na obrovských rozporoch jednotlivých textov Biblie. V niektorých starozákonných knihách je Boh vykres0lený ako gangster, zákerný, egocentrický cynik schopný čohokoľvek. Je to tým, že skutočným bohom Židov (a zrejme aj GP ) je pán hmoty (JAHVE). Jemu sa treba zavďačiť a budete sa mať dobre (kašľať na to, čo bude s druhým - nádherná manifestácia je Gaza). Judaizmus a šivaizmus sú si mimoriadne podobné. KSB a DVTR sú si v mnohom podobné s konfucianizmom a sledujú podobné ciele: urobiť život na Zemi človeku čo najšťastnejší a splniť vôľu skutočného Boha.
Pil si niekedy ocot?
napiť sa octu, ktorý ti niekto dal vypiť a zhodnoť to neutralitou je také ...múdre.Pil si niekedy ocot?
Protestovať proti niečomu, čo prichádza zdanlivo bez pozvania spôsobí len to, že sa síce vymedzíš, a možno že aj tomu dočasne zabrániš. Ono to však nikam nezmizne. Ďalej to bude pomaly na teba tlačiť, a čím dlhšie to bude trvať a čím slabší budeš, tým väčšie utrpenie budeš prežívať počas celej tej doby vzdoru. REAKTÍVNOSŤ (obrana pred cudzou koncepciou).
Ak to nezaujate zhodnotíš, budeš sa na to pozerať z nadhľadu. Ale len to samo osebe ti maximálne tak prinesie nezúčastnenosť. Stagnáciu. NEUTRALITA
Ak s tým začneš interagovať, skúmať to, hrať sa s tým, zistíš prečo sa deje (aké to je, ochutnáš to, naplno to prežiješ a pocítiš), môžeš nájsť riešenie = vysporiadať sa s tým a život nebude pre teba ani utrpením z neustálej potreby vzdorovať a ani nezúčastnenosťou, ale naopak výzvou a radosťou. AKTIVITA (začlenenie cudzej koncepcie do svojej vlastnej a práca v jej prospech)
Žiadna vojna sa nevyhráva obranou. A život nie je vojna. Každý, kto raz cvičil bojové umenia resp. hĺbkovo porozumel podstate boja (akéhokoľvek) vie, že bojovať znamená vyčerpať sa a nakoniec zomrieť. Skúsený majster pohltí silu protivníka, a otočí ju proti nemu. A ten, kto sa stretáva s nepriaznivými okolnosťami rovnako tak vpíše ich do svojho vlastného scenára a oni mu prestávajú škodiť, ale pracujú v jeho prospech. A preto nemá strach. Vie oceniť hru života. Lebo v nej vie hrať.
To je ako v scénke z rozprávky "Obušku z pytle ven!" (1955 s Ladislavom Peškom), kde krčmárovi a jeho hosťom zahral chudobný potulný muzikant pekné pesničky k jedlu a krčmár mu za to ponúkol "Jitrničku jakou svět ještě nevidel" (neviditeľnú). Ale muzikant sa nakoniec "vynašiel" a všetci len čumeli. Ale nápravu aj tak zjednal až neskôr ten "obušok"...
