Trojitá aliancia: Rusko, Irán a Čína
I
– Ruský Klub Ulice pravdy pod vedením profesora – historika Dmitrija Rodeho priniesol zaujímavú diskusiu na tému trojitej aliancie – Rusko, Irán a Čína
Rode: Náš svet sa mení. Na začiatok musím povedať, že sa zaoberáme písaním učebnice dejepisu zároveň sa mení aj náš život a začínajú sa meniť aj dejiny. Ako sa hovorí, Rusko je krajina s nepredvídateľnou minulosťou. No a konečne sa začína hovoriť pravda o Stalinovi. A tak vyšla malá knižka, volá sa Tajomstvá Stalinovej rodiny. Napísal ju Selim Bensaad, Stalinov pravnuk. Je synom dcéry Jakova Džugašviliho, ktorý zomrel v nemeckom zajatí. Galina Džugašviliová zomrela v roku 2007, bola pracovníčkou Inštitútu svetovej literatúry, oddelenia Ázie a Afriky, a bola najbližšou priateľkou mojej mamy. Často navštevovala náš dom. Ona bývala na Zlatoustinskej ulici a my sme bývali na Sretenskom bulvári.
Viete, aby sme si vypestovali takzvaný kritický postoj k našim dejinám (z nejakého dôvodu sme sa rozhodli nazvať ich správnymi), musíme si vymýšľať “čierne” stránky našich dejín. No keď sú dejiny celé biele, nie je čo kritizovať. Preto sa vymyslel masaker v Katyni, tak akoby sme to urobili my. Preto bola vymyslená aj poprava cárskej rodiny. Preto bol vymyslený kult osobnosti Stalina. Až teraz sa ukazuje, že sa nemôžeme zbaviť takých pojmov, ako je “nepriateľ ľudu”, ktoré boli vtedy vytvorené. Dnes by sme však možno mali hovoriť “nepriateľ Ruska”. Nemôžeme sa vyhnúť tribunálom. Nemôžeme sa zbaviť SMERŠ-u, ktorý bude musieť byť zavedený v tejto vojne. To sú všetky akcie, ktoré sa stávajú jasnými a opodstatnenými na základe vojnovej a predvojnovej situácie, ktorá teraz panuje. V knihe je veľa obrázkov. Môžete si ich tam všetky pozrieť. Túto rodinu poznám od detstva.
Dnes by sme chceli hovoriť o Iráne, pretože sa vytvára trojitá aliancia: Rusko, Irán a Čína. Ak niekto z vás videl reportáž “Prijatie iránskeho prezidenta v Číne”, tak tam bola dokonca delostrelecká salva. Veľkoleposť prijatia sa dá len ťažko prirovnať k niečomu inému. Nepochybne to vypovedá o meniacej sa geopolitickej situácii. Preto by sme si dnes radi vypočuli Karine Gevorgyan so špeciálnym hosťom – tajila ho dlho nič “neprezradila”, ale dnes nám ho k nám priviezla.
Názov štátu a jeho súčasná situácia
Dovoľte, aby som vám predstavila svojho učiteľa, učiteľa iránskej histórie – Vladislav Nikitič Zajcev. Pozdravujem a vítam ho medzi nami. Pokúsime sa vám v tomto dialógu (v ktorom sa budem snažiť hovoriť menej) predstaviť, akým fenoménom je Irán v súčasnom svete. Čo predchádzalo tomu, že sa dnes začalo veľa hovoriť o Iráne, hoci predtým nezaujímal prvé riadky agentúrnych správ. Snažili sa nám predstaviť veľmi negatívny obraz, prezentovať túto krajinu ako zaostalú, archaickú, “zlú” a tak ďalej. Teraz nastáva istý moment vytriezvenia, keď iránske vojnové lode preplávajú Panamským prieplavom, keď Irán uskutočňuje námorné cvičenia s Ruskom a Čínou v Indickom oceáne, a epizóda, ktorú spomenul Dmitrij Vladimirovič, je tiež hodná veľkého záujmu. Takže by som poprosila Vladislava Nikitiča, aby hovoril o fenoméne Iránu. Pretože o ňom vie len málo ľudí. Samozrejme, nikto z členov nášho klubu si nemýli Irán s Irakom. Okrem toho členovia Klubu vedia, že v Iráne sa nehovorí arabsky (hoci v Kurdistane žije arabská menšina) a že perzština je jazyk indoeurópskej skupiny.
Vladislav Zajcev: Vskutku, najprv treba uviesť nejaké všeobecné informácie, najmä preto, že čím viac o nejakej histórii hovoríme, tým viac najrôznejších informácií nie je úplne presných alebo vôbec nie sú presné. Začnime názvom. Čo je to za krajinu? Prečo sa volá Irán? Často sa hovorí, že to bola Perzia a v roku 1935 bola premenovaná na Irán. Nie je to pravda. Faktom je, že táto krajina existovala niekoľko tisíc rokov pred naším letopočtom a vždy sa volala Irán. Samotné slovo “Irán” je podstatné meno v množnom čísle a znamená “árijský” alebo “krajina Árijcov”. Tento štát mal pomerne komplikované vzťahy so svojimi východnými stredomorskými susedmi, Grékmi. Vybojovali slávne vojny s rôznymi zápletkami: V tomto prípade ide o vojny: Termopyly, Maratón atď. Gréci pomenovali krajinu podľa vládnucej dynastie v tomto štáte. A táto dynastia pochádzala z oblasti nazývanej Pàrsa alebo Parsulà. Gréci prekrútili perzské názvy a dostali Persidu. Potom sa tento štát pričinením Grékov začal vo väčšine sveta, najmä v európskych krajinách, ale nielen v nich, nazývať Perzia. Trvalo to až do roku 1935. Zrejme to bolo vhodné, aby bolo jasné, o ktorú krajinu ide. Potom sa však v dôsledku zmeny ideologickej paradigmy vládnuceho režimu, ktorý vtedy viedol Rezá Šáh, rozhodli vrátiť k pravému názvu. A nielen vrátiť, ale uviesť do medzinárodného obehu skutočný názov tejto krajiny, teda Irán. Tak, ako ju nazývali všetci jej obyvatelia.
Aby to bolo jasnejšie, môžem uviesť analógiu. Nie je to tak dávno, čo sa na politickej mape sveta objavila krajina s názvom Nizozemsko(Netherlands). Predtým sa volalo Holandsko. Hoci Holandsko je názov provincie Nizozemska(Netherlands).. Oficiálne vláda Nizozemského kráľovstva požadovala, aby sa krajina odteraz nazývala Nizozemsko(Netherlands) V istom zmysle teda nasledovali príklad Iránu.
Aký je moderný Irán , štát s oficiálnym názvom Iránska islamská republika? Rozlohou prevyšuje Francúzsko, Nemecko a Veľkú Britániu dohromady: viac ako 1 600 000 km2. Je tiež jednou z troch ázijských krajín (patrí sem aj Čína a Saudská Arábia, ako aj Indonézia), ktorá svojou rozlohou presahuje všetky krajiny, ktoré s ňou susedia, ak nepočítame Rusko. Je šiestou najväčšou krajinou Ázie podľa rozlohy a deviatou najväčšou podľa počtu obyvateľov. Podľa najnovších údajov má 94 miliónov obyvateľov.
Manifest Kýra Veľkého a kultúrno-genetický kód . . .
Obnovenie iránskej štátnosti
Cesta k suverenite
Zhodné civilizácie: znaky a symboly
Karine Gevorgyan: Táto civilizácia ma vždy priťahovala, chcela by som povedať, aké sú naše civilizácie zhodné: ruská a iránska. Irán nám bol vždy predstavovaný ako niečo exotické. Je prítomný aj v poézii a literatúre. V Európe je to asi rovnaké: Montesquieuove “Perzské listy”. Potom v 19. storočí anglický filológ Fitzgerald zrazu “objavil” veľkého perzského básnika Omara Chajjáma. Iránci srdečne jasali, keď to zistili. Omar Chajjám bol veľký muž, astronóm, vytvoril najdokonalejší a najpresnejší kalendár, a to už pred tisíc rokmi. Ale nebol to básnik! Jednoducho len skladal “ľudové básne”. Také vedecké, filozofické, niekedy veľmi ironické, ale keby mu povedali, že je básnik, určite by sa zasmial! Pretože oficiálny básnik v Iráne musel ovládať úplne všetky básnické formy. A on bol jednoducho dobrý v improvizácii. Robil to však ako kultivovaný človek… Čo myslíte, ako veľmi sú naše civilizácie zhodné a nie protichodné? Nie je naša ďalšia spolupráca spojená s rizikom stretu kultúrnych centier? . . .
Vyhliadky na spojenectvo medzi Iránom a Ruskom
Otázka z publika: Čo je v perzských prameňoch o starovekom Rusku? Ako sa javí?
Vladislav Zajcev: Faktom je, že počet prameňov je obrovský, počnúc Herodotom. Existuje niekoľko veľkých kníh, napríklad “Dejiny Iránu”, vydavateľstvo Moskovskej štátnej univerzity v roku 1977, ktoré vydal S. M. Ivanov (bol to autor, ktorý nebol ovplyvnený politickou konjunktúrou, bol jediný, ktorý po návšteve Iránu na pozvanie šacha v 70. rokoch prišiel a povedal: “Skončí sa to pre neho zle, vtedy celý svet hovoril o “iránskom zázraku . . .
Karine Gevorgyan: Situácia vo svete sa mení a ešte to aj potrvá. Ako napísal Alistair Heath, publicista denníka The Telegraph: “Amerika ako impérium nevydrží napätie a nemá takú úroveň dominancie, akú mala koncom 90. rokov”. Napriek tomu zaujíma Amerika vážnu pozíciu na svete! Málokto dnes spomína miesto ako súostrovie Čagos, technicky britskú, ale v skutočnosti americkú vojenskú základňu Diego Garcia, z ktorej boli deportovaní všetci miestni domorodci. A technicky je to ostrov s najväčšou vojenskou základňou v Indickom oceáne. Je bližšie k Afrike, patrí Mauríciu (existuje dokonca rezolúcia OSN). Takže pre nás a pre Irán je vytvorenie ruskej námornej základne v Afrike, v Sudáne, a námorné cvičenia, ktoré Rusko, Irán a Čína spoločne vykonávajú v Indickom oceáne – to je ale na dlho. Počas tohto obdobia sa kvalita našich vzťahov môže zmeniť k lepšiemu zatiaľ sa budeme navzájom zblízka pozerať jeden na druhého. O Iráne sa u nás nepochopiteľne veľa nevie, ale musíme mať na zreteli jedinečnú geostrategickú polohu Iránu (to povedal iránsky prezident Raisi, keď vystúpil v Štátnej dume): Irán má výhľad na všetky strany Ázie a svetového oceánu a kontroluje aj Hormuzský prieliv.
Dmitrij Rode
www.armadnymagazin.sk
.Poliš zastavil na frekventovanej ulici premávku,dobehol k vytipovanému autu,vytiahol šoféra z auta a jak ho mydlil tak ho mydlil dobrých 10 min.Ľudia na chodníku si to nevšímali a tí sediaci v stojacích autách tiež nie.My v autobuse sme nevychádzali z údivu...Poliš ku koncu bitky nastrkal šoféra späť do auta a spustil premávku.Tak u nás takýto zažitok určite nezískate
