Už jsem o tom psal, že v době největšího ohrožení státu vnějším nepřítelem, všichni národy tohoto státu se mají semknout a nerozhoupávat loď v rozbouřených vodách.
Protože v případě nestability státu, v rozhádanosti se stávají snadnou kořisti, dokonce i přitahují případné agresory.
Opriem sa o to, čo si napísal. Toto je ideálny stav. Takto to vidím aj ja. Ale tento zároveň predpokladá, že sa k národu pridajú aj elity a ťahajú za jeden koniec a predpokladá to neexistenciu 5. kolóny, resp. jej "upratanie". Ťahali elity za jeden koniec v r. 1938?
Bol to ten ideálny stav? Hodilo sa nadnárodnému riadeniu celistvé Československo ako celok schopný prekážať v Hitlerovi na ceste do Ruska, kde boľševici skonfiškovali západu koncesie, kde vyrastal ekonomický konkurent západu, kde hrozilo, že ľudia zavedú život podľa ľudskej koncepcie riadenia? Do Ruska, ktoré odvrhlo Trockým propagovanú ideu "večnej revolúcie" a prijalo boľševikmi nastúpenú cestu sebarozvoja?
Nemusíš odpovedať, viem, že to vieš. A viem, že si si vedomý aj toho, prečo rozštuchali (už postupne a niekoľko rokov vopred) neznášanlivosť v bratstve Čechov a Slovákov (presne to isté predchádzalo rozdeleniu v r. 1993) Preto asi bude lepšie vychádzať z bodu, že národ nemal elity, ktoré boli schopné zabezpečiť celistvosť územia, pretože kým jedny (české) kolaborovali s Londýnom - boli mu podriadené a závislé od neho (i skrze záťah s ruským zlatom a občianskou vojnou na strane bielych v Rusku) - viď samozvaná exilová vláda v Londýne vedená Benešom, druhé, ešte len rodiace sa slovenské elity v rámci ČSR zas boli odchované ako na materskom mlieku v pocite ukrivdenosti a menejcennosti, a keďže všetkému tomu "žehnala" cirkev, boli pevne v područí Vatikánu-Ríma. Z toho plynie, ideálny stav, ktorý si spomenul je utopistická predstava v takýchto podmienkach, a nemožno z nej teda vychádzať. Dav-ľud sa nemôže riadiť sám, to taktiež všetci vieme, musí ho niekto viesť. Čiže "zomknutie" bolo vlastne vopred vylúčené. Bola to možnosť, ktorú nám ako Československu vzali, a to ešte skôr, ako ČS vzniklo (hranice garantované západom).
@rony a
@TauRus @juraj115 možno ste to už čítali, už som to tu na fóre uviedol viackrát:
N. V. Starikov: Kto prinútil Hitlera napadnúť Stalina.
On tam dosť presne líči dátumy, zmluvy, súvislosti a postupnosť udalostí vedúcich k tomu, že Hitler a Nemecko boli anglo-saským baranidlom voči ZSSR. Bol objektom riadenia, nie subjektom, i keď sa im v niečom vyšklbol spod kontroly, no i tak ostával objektom. Vopred mu zametali cestu stanoveným smerom. Ale len na východ. Francúzsko a útok na Britániu boli mimo ich plán, to bolo to "vyšklbnutie sa", kedy objekt riadenia chcel na rovnakú úroveň ako subjekt riadenia. No i tak mu to bolo "mlčky sľúbené" (sľúbené nie je vhodné slovo, no živili v ňom nádej, že bude sedieť s nimi - anglosasmi, za jedným stolom, ale až keď splní svoju úlohu - likvidácia ZSSR). A preto mu zamietli Rakúsko, ČSR, Poľsko, Juhosláviu, Rumunsko, Fínsko .... všetko robili preto, aby militarizovaná nemecká ekonomika s celosvetovými zdrojmi pod kontrolou udrela plnou silou na nenávidený ZSSR. A ČSR bola cesta, ktorú mu museli zamiesť.
T. j., navrhujem ďalej vychádzať z toho, že toto všetko bolo vopred v rovnici určené (aj keď sa to konceptuálne pokúšal nabúrať ZSSR ponukou pomoci v obrane voči Nemecku, no neúspešne). Od globálnej politiky sa odvíjala "naša" lokálna. Takže ďalej nám prakticky ostáva iba roztriediť, kto bol poslušný a kto brzdil tam, kde mohol. Kto bol nútený, a kto robil nadprácu, aj keď nemusel. A to nie je ľahká úloha, vzhľadom na:
Ale verejnosť tej doby také informácie nemala, mala len propagandu o Židoch, a historické skúsenosti s nimi. Niektoré "elity" mohli vedieť viac, byť zasvätené.
Niektoré veci nevieme (vedome/rozumovo) ale tušíme ich (nevedome/intuitívne). Je otázka, či to ľudia nevideli, lebo nemali informácie, alebo to nechceli vidieť, pretože tušili čo sa deje. To druhé by nabúralo ich svedomie, t. j. pravdepodobne voči tomu, čo sa dialo si veľká väčšina mohla vytvoriť aj bariéru voči vedomiu o tom.
Bijú sa nám tu dve veci:
1. "rozsudok" a lámanie palice, vina a trest,
2. poľahčujúce okolnosti - nevedomie.
Nerád za každú cenu niečo odsudzujem alebo ospravedlňujem. Keď si človek naplno uvedomí váhu týchto dvoch faktorov vyššie, musí pripustiť, že okolnosti sa zákonite museli zložiť tak, ako sa zložili.
=> nehrotil by som situáciu ani v prospech ani v neprospech Tisa. Skúsme na to ísť inak, a to v intenciách toho, čo som spomenul vyššie o situácii v globálnej politike. Podľa mňa treba určite uznať tieto veci:
- 1. slovenský štát nebol nezávislý štát, bol nemeckým vazalom a satelitom,
- vznikol z vôle anglo-sasov a cirkvi (prví použili Hitlera ako donucovací prostriedok, druhí použili klerikálne podhubie ako odsúhlasovací aparát), a bol nimi aj riadený, (úloha Tisa a jeho prípadné jednanie v "krajnej-núdzi" je k rozobratiu a ohodnoteniu, tento bod nie je konštatáciou jeho viny/neviny je to surové konštatovani faktu),
- sčasti podliehal aj riadeniu Hitlera (ale ten bol vypestovaný anglo-sasmi, no tu mám na mysli momenty, z ktorými anglo-sasi nepočítali, že Hitler spraví, pôvodne potrebovali, aby skočil aj po Zakarpatskej Rusi, pretože tu už by sa ocitol jednoznačne v konflikte so ZSSR, a o to im šlo),
- podstatné otázky politiky mu (slovenskému štátu) boli diktované, nemal žiadnu suverenitu,
- zúčastnil sa bojov na východom fronte na strane Hitlera (plynie z žiadnej suverenity a z konceptuálneho videnia sveta na úrovni ideológiu, ktorá ním vládla - nacizmus/kléro-fašizmus),
- transporty Židov boli? Boli. Nezaujate sa na to pozerajme, plynie to zo žiadnej suverenity,
Až to skoro vyzerá, že vymenúvam samé negatíva. Poďme k pozitívam.
- zachovanie/prežitie slovenského národa - čož tomuto štátu ťažko pričítavať ako jeho zásluhu, pretože napríklad Česi mali iba "kvázi-štát" - protektorát, a ako národ predsa nezanikli, Srbi/Juhoslávia mali rovnako bábkový-štát, ale ako národ nezanikli..., a to ma vedie k domnienke, že ani Slováci ako národ by nezanikli. Nutno však dodať, že krvavosť udalostí na našom území by si zrejme vybrala oveľa väčšiu daň (viď obrovský počet zlikvidovaných Srbov chorvátskymi Ustašovcami napríklad), t. j. ako pozitívum by sa dalo brať to, že sme neboli za roky 1939 - 1944 tak urputne genocídne vyhladzovaní (proste však len preto, že sme poslúchali, nie preto, že by sme boli nemeckí "spojenci" alebo, že by sme mali čo i len náznaky "suverenity").
Toto všetko je na rozbor. Ale keďže čo sa osobností týka, hlavným negatívnym/pozitívnym článkom tu je Tiso, tieto body, ktoré som vymenoval (niekto môže kľudne pridať ďalšie), by mali byť hlavnými uhlami pohľadu vo vzťahu k nemu (k tomu v akých mantineloch sa svojou činnosťou mohol pohybovať, a či to naozaj aj robil/nerobil/prípadne ako to robil, kde a či robil nadprácu a kde a či brzdil) ako aj od neho smerom k objektu "jeho" riadenia (Slovenskému štátu) z jeho pozície/pozície ostatných členov riadiacich orgánov.
Dodatok:
K pozitívam, ktoré zatiaľ považujem za nedostatočne preukázané:
- časť elity/úradníkov mohla napomáhať organizácii SNP,
- časť elity/úradníkov zastavila transporty Židov, mali byť znova spustené až po potlačení SNP Nemcami
Zoznam je otvorený. Toto je tiež pole, ktoré by sme si mali upresniť hneď na začiatku, t. j. čo všetko vo vzťahu k téme treba jednoznačne uznať/odmietnuť/posunúť do roviny dokazovania.