Nežijeme v zlatom veku ale v temnom veku.
V zlatom veku sa najprv usmeješ na človeka a až potom na neho hodíš zlostný pohľad, keď zistíš, že je to nedočlovek.
V temnom veku, (veku noci svaroga) sa najprv na človeka pozrieš zlostným pohľadom a až keď ukáže že je človek, tak s ním začneš komunikovať priateľsky.
Je to dané štatistickým prerozdelením človekov a robotov v spoločnosti.
V zlatom veku je minimum robotov a maximum človekov. Takže keď sa postavíš k človeku priateľsky, tak je vysoká šanca, že sa trafíš.
V dnešnom veku je to opačne. Ak stretneš nejakého jednotlivca, tak je vysoká šanca, že pred tebou stojí biorobot alebo niečo horšie.
Ja som som si za život vypestoval akýsi pancier založený práve na tejto štatistike človekov v dnešnej spločnosti. Keď stretnem nejakého neznámeho jednotlivca, tak ako aj písal
@Celovek, minimum emócií, žiadne pekné slová, chaldný prístup. Takto stretnem niekoho, mám automaticky zapnutý taký mód, a hoc by to bol aj môj vysokopostavený šéf, tak sa bojí na mňa niečo povedať. Dokonca sa on snaží nejako "spríjemniť atmosféru" aj keď je vysoko nadomnou v umelej spoločenskej hierarchii. Ale v hierarchii človekov je oveľa nižšie ako ja. A práve to vedia vycítiť, a nedovolia si.
Som tak šiel pár dní dozadu po chodníku. Oproti išiel pomaličky otrhaný smraďoch. Obehoval ho rýchlejším tempom športovec so psom. Odrazu ten pes začal brechať na toho smraďocha. Z diaľky som si myslel, že ten pes začal brechať na obyčajného človeka. Až keď som pristúpil bližšie, tak som videl, že to je zrejme bezdomovec. Ale ako pes vedel, že ten jedinec je viac zviera ako človek? A prečo ten pes nebrechal aj na mňa ale úplne bez záujmu prešiel okolo mňa? Najskôr preto, lebo ten pes vedel rozoznať biopole človeka a biorobota. A očividne biopole biorobota sa mu veľmi nepáčilo.
Tak som šiel aj s kolegom z práce, dosť nervným kolegom, ktorý rád číta mainstream, tjs nie je veľmi sčítaný. Oproti ide tetka so psíkom. A znova, ten pes skoro pohrýzol kolegu ale ku mne nejavil žiaden záujem.
Podobné je to aj s tými biorobotmi, čo si myslia, že vysoká pozícia v umelej spoločenskej hierarchii im dáva moc nad človekom. To si myslia len dovtedy, kým k nim príde človek a oni doslova nevedia čo robiť. Sú ako ten pes, ktorý sa ani neopovážil na mňa brechať. A keď už sa niekedy pomýlim, aj mne sa stáva, tak po takomto výstupe egoistu zmením mimuku tváre, prepnem na ľadový režim a doslova ho prepichnem pohľadom + zasypem ľadom. Ten robot nevie čo sa stalo. Do tej chvíle ako as vyjadril "mal navrch", ale po tom ako som na neho zlostne pozrel, tak sa doslova posral. Raz sa mi stalo, že biorobot reagoval slovami "ČO???!!!" vedel, že sa zachoval veľmi zle a v jeho mysli doslova zazvučalo "Čo si to spravil??? Dačo je zle!" Ale sám biorobot nevedel čo je zle, ale cítil to, ako ten pes, a tak len zo seba vypustil jedno slovo.
Som čítal raz, že svojími myšlienkami človek formuje okolo seba biopole. Niekto má biopole silné, niekto nie. Ak má jednotlivec silné biopole a zo sekundy na sekundu ho prepne z prívetivého na chladné, tak ľudí v jeho okolí doslova strasie. Nevedia čo sa stalo, ale cítia, že sa dačo zmenilo a dačo je zle.
Si pozri pár videí ako upratoval futbalový rozhodca Pierluigi Collina futbalistov na trávniku. On mal vysokú mravnosť, mal naštudované, vedel. Len čo vyššiel na trávnik tak mal rešpekt. A bolo mu jedno, aké umelé vysoké postavenie mal futbalista v spoločnosti. Či to bol ronaldo, či messi, všetci počúvali, všetci počúvali človeka.
Zdroj: https://www.youtube.com/shorts/-8WqfjYOH-A?feature=share
